Biblia nám zachovala stovky príbehov, ktoré sú pre nás ešte i dnes nielen chvíľkovým rozptýlením, ale ostávajú v pamäti, ako poučenia zo života našich predkov aj pre dnešné časy. Sú to príbehy, ktoré nám znova a znova oživujú spisovatelia i filmári, ku ktorým sa však radi vraciame aj listovaním v tejto Svätej knihe, ktorá by nemala chýbať ani v jednej domácnosti. Myslím si, že práve takéto čítanie priamo z Biblie, má oveľa väčšie čaro, ako keď vám jej príbehy prerozpráva niekto iný. Každý z nich, zanecháva na človeku hlboké stopy, aj keď ho kládli na papier alebo zvitky papyrusov autori pred stovkami rokov. Ešte pred tým však, si ho ďalšie stovky rokov rozprávali nielen v palácoch, ale aj v úbohých chatrčiach pozliepaných z blata a tŕstia, v ktorých žili ľudia aj so svojimi zvieratami. Takto sa zachoval aj príbeh Jozefa a jeho bratov. Je o živote v jednej veľkej rodine praotca Jakoba, ktorý žil v časoch, keď sa náš Stvoriteľ so svojimi veriacimi stretával a učil ich ako majú žiť.
... Jozef mal šťastné detstvo, až do čias, kým začalo jeho starším súrodencom vadiť, akých privilégií v rodine, sa mu začína dostávať od ich otca Jakoba, ktorý si ho mimoriadne obľúbil. Súrodenecká láska prerástla až v nenávisť, keď ich začal Jozef provokovať vykladaním svojich snov. Snívalo sa mu napr. že spolu viazali na poli snopy a iba jeden stál rovno, ostatné sa mu klaňali. Tým rovným bol on sám a klaňajúce sa snopy mali byť jeho bratia. Inokedy mal zasa sen o Slnku, Mesiaci a jedenástich hviezdach, ktoré sa mu klaňali. Mali to byť otec, matka a 11 jeho bratov. To už bol vrchol, bratia sa rozhodli konať. Nezabili ho síce, ale predali ho do otroctva putujúcej karaváne, ktorá ho zasa speňažila v Egypte. Takto sa dostal do rodiny faraónovho veliteľa osobnej stráže Putifara a jeho manželky. Získal vysoké postavenie správcu, no dostal sa aj do väzenia. Ani tu však neprestal vykladať svoje sny a istému pekárovi predpovedal smrť a čašníkovi slávu a blahobyt. A to sa stalo štartovacím okamžikom v jeho nasledujúcej veľkej kariére. Čašník, ktorý sa dostal do priazne faraóna, si zrazu spomenul na Jozefa, keď bolo treba faraónovi vyložiť sen o siedmych hladných a chudých kravách, ktoré sa mu prisnili. A Jozef to zvládol. Vysvetlil Faraónovi, že sa jedná o sedem bohatých rokov, po ktorých bude nasledovať sedem rokov chudobných. Poradil mu, aby počas bohatých rokov zozbieral úrodu a všetky možné potraviny, skladoval ich, aby mu národ prežil počas chudobných rokov. Faraón touto úlohou poveril Jozefa a tento muž to zvládol aj tentokrát a stal sa z neho bohatý a vplyvný človek, ktorému faraón plne dôveroval. Dokonca mu povolil privolať si z hladujúceho Kanaánu svoju celú rodinu. Jozef sa nechal svojim bratom spoznať, odpustil im a dokonca ich poveril dobre platenými funkciami, ako boli napr. dozorcovia dobytka, správcovia a pod. O jeho nevlastných bratoch, ktorých praotec Jakob tiež splodil, sa nič nepíše, pravdepodobne preto, že nemali v rodine žiadnu cenu. Po vyrozprávaní tohoto príbehu nám Biblia ponúka veľký priestor na zamyslenie i poučenie. O súrodeneckej láske, odpustení, viere, božej spravodlivosti... každý si môže vybrať a rozoberať tento príbeh podľa svojej momentalnej nálady alebo fantázie. Ak jej má dostatok, nájde v nej istú podobnosť aj s dnešnými časmi. Všimnime si napr. že keď sa Jozef stal veľkým pánom, povolal si k sebe celú svoju rodinu, možno i kamarátov a zabezpečil im všetkým dôstojný a blahobytný život. Je to dôkazom toho, že nominanti existovali už v Biblických časoch, tak ako existujú dnes, keď si ich víťazne politické strany znova a znova povolávajú do lukratívnych funkcií, zasypávajú ich kvetmi všetkých farieb a vôni ... vlastne veľkými platmi, odmenami alebo odstupným. Niet vari dňa, aby nám denná tlač neprinášala o tejto ľudskej pažravosti dôkazy. Koľkože to nominantov politických strán vymenoval nedávno poslanec Matovič? Už sa o tom zasa nepíše o stráca sa to v zabudnutí. Novodobí "Jozefovia a ich bratia" sa vo svojich korytách dôkladne zabetónovali a keď budú odchádzať, budú aj poriadne nabalení.

Rudolf Slezák