„Z výšky letovej dráhy Medzinárodnej kozmickej stanice sa naša Zem nezdá maličká, hoci badať už jej zakrivenie. No nesmierne zraniteľne pôsobí ak si uvedomíme aká tenučká je ozónová vrstva, ktorá tu chráni všetko živé“, povedal slovenský kozmonaut Ivan Bella počas stretnutia pri príležitosti 50. výročia letu prvého človeka do vesmíru. Neviem ako iní, no ja som mal z celého podujatia nesmierne obohacujúci pocit. Vypočul som si totiž aj spomienky, o ktorých novinári zvyčajne nepíšu. Nepísal som o nich ani ja v roku 1999 keď som sa stal členom novinárskej partie, ktorá si letela po svojho kozmonauta priamo do Hviezdneho mestečka. A pritom som sa vtedy stretol nielen s Ivanom Bellom a s jeho náhradníkom Michalom Fulierom, ale aj s mnohými ruskými špecialistami na prípravu kozmonautov.
Hlavná organizátorka spomienkového podujatia a členka nášho ruského klubu Slovensko-ruskej spoločnosti Larisa Plechanova niekde zázračne „vyštrachala“ historické vydanie časopisu Novosti kozmonautiky 1999, ktorý fotoreportážou pre históriu navždy zaznamenal let Afanasjevovej rusko - francúzsko – slovenskej 27. expedície na stanicu Mir. Všetky tieto snímky premietala na plátno a Ivan Bella pri nich „len“ spomínal. Zaujímavo a pútavo, v atmosfére neraz prerušovanej srdečným a vďačným potleskom. Ivan Bella je úžasný rozprávač. Pozoruhodne vie zaujať nielen slovami o svojich vesmírnych pocitoch a postrehoch, ale aj o šiestich výskumných programoch, ktoré počas letu robil napr. nielen na známych japonských prepeliciach, ale aj na sebe samom. Vie rozprávať a nikto z poslucháčov ani po 12-tich rokoch nezapochybuje, že v tomto prípade sa na správnom mieste naozaj ocitol správny človek.
Tento dojem z kozmonauta Ivana Bellu je natoľko silný, že na konci podujatia sa vám zosilní aj pocit vlastenectva. Pretože on, našinec, aj v mene nás dosiahol naozaj NIEČO!!!