Relatívne mladým segmentom trhu, ktorý má stále väčšie obraty, je trh s informáciami. Za typických predstaviteľov sa nie vždy právom považujú rôzne typy médií, v poslednej dobe internet, reklamné, marketingové, ratingové a iné spoločnosti. Získavajú a zhromažďujú informácie, ktoré predávajú klientom. Médiá ich predávajú masovému spotrebiteľovi, ostatné typy týchto subjektov ich predávajú vybranému okruhu alebo len konkrétnym, spravidla veľkým subjektom trhu. V tomto segmente, predovšetkým vo vzťahu k médiám si treba uvedomiť, kto je rozhodujúcim spotrebiteľom. O väčšine médií nerozhodujú spotrebitelia informácií, ktoré sú obsiahnuté v médiu, ale zadávatelia reklám, pretože väčšina príjmov, z ktorých žijú komerčné média, sú príjmy z reklám, ktoré výrazne prevažujú nad príjmami, ktoré čitatelia novín a časopisov zaplatia za noviny a časopisy. Čo sa týka elektronických médií, spotrebiteľ si informácie vôbec nekupuje, čiže jediným rozhodujúcim spotrebiteľom v prípade elektronických médií (s výnimkou verejnoprávnych) je objednávateľ reklamy. U elektronických médií spotrebitelia informácií tvoria len kulisu, pri ktorej je dôležitá „návštevnosť“ média, ktorú dokážu vyhodnotiť peoplemetre, takže vlastník tohto typu médií má záujem len na čo najväčšom počte, hodín, počas ktorých je príslušný rozhlasový či televízny prijímač zapnutý a naladený na príslušnú stanicu, alebo počet kliknutí na internetový portál, na ktorom len akoby mimochodom „visia“ alebo bežia reklamy. To je kľúčový záujem, ktorému sa podriaďuje všetko: kvalita, duchaplnosť, obsah i forma relácií, ktoré sú dôležité nie preto, aby informovali poslucháča či diváka, ale aby čo najviac divákov a čo najdlhšie ostalo naladených na konkrétnu stanicu, aby podľa počtu hodinoposlucháčov, vyhodnotených peoplemetrami, počtom kliknutí na počítači mohli získavať čo najväčšiu cenu za reklamný čas, či priestor a teda zvyšovať svoj príjem.

Ešte stále menej rozvinutý je segment trhu s poznatkami. Má síce dlhú históriu, je regulovaný patentovým právom, ochranou autorských práv, ale jeho princípy už nezodpovedajú súčasným možnostiam a potrebám. Neadekvátne formulovaná patentová ochrana i ochrana autorských práv je brzdou masového rozšírenia mnohých vynikajúcich výsledkov vedy, techniky, i iných výsledkov tvorivej práce vynikajúcich jednotlivcov, či významných kolektívov. Práve tento segment môže zohrať mimoriadne významnú úlohu predovšetkým pri rozvoji poznatkovej ekonomiky.

Prof. Dr., Ing. Ivan Haluška, DrSc. z knihy Budúcnosť globálnej ekonomiky