Pravicová vládna koalícia je v tomto volebnom období veľmi podobná predchádzajúcim vládam Mikuláša Dzurindu. S malými obmenami aj teraz nesie SDKÚ – DS, KDH a maďarská strana, so štvrtým oficiálnym partnerom a ďalšími skupinkami, zodpovednosť za privatizáciu, posilňovanie súkromného sektora a tiež za ignorovanie vlastných rozhodnutí.
Samotné rozhodnutie o privatizácií mestských teplární je exemplárnym príkladom toho ako pravičiari znevažujú svoje minulé rozhodnutia. Uznesenie vlády o neprivatizácii teplární, prípadne o zmene vlastníckej štruktúry v prospech miest, na území ktorých pôsobia sa stalo iba zdrapom papiera. V momente, keď sa naskytla príležitosť predávať, vláda pozabudla na dávne uznesenie, pri tvorbe ktorého bolo veľmi veľa aj terajších politikov. Čo je horšie, ani ho nezrušili. Rovno sa naň vykašľali a vydali sa cestou rozpredávania štátneho majetku. Ak si päť teplární nedokázali ustrážiť a donedávna sme boli svedkami zlatých padákov a ohromujúcich platov manažmentu, nejde o chybu systému, ale o chybu autorov systému. Vláda namiesto toho, aby nastavila nové pravidlá pre podnikanie a odmeňovanie vykročila na cestu výpredaja. A keďže si myslí, že tak ako ona, aj samosprávy by nezvládli riadenie podnikov, radšej ich nechá v rukách súkromných majiteľov. Ak sa tento krok snaží ospravedlniť tým, že mestské teplárne nie sú strategické podniky, veľmi sa mýli. Sú to miestne strategické podniky, ktoré zásobujú teplom a teplou vodou ľudí v konkrétnych mestách. Pre týchto občanov majú obrovský, ba až nenahraditeľný prínos. A ten sa bude zväčšovať. Možno vďaka tomu, že vláda čoskoro príde s nápadom zakázať hromadné odpájanie od centrálneho zdroja vykurovania. Tak prestane na trhu s teplom akákoľvek konkurencia a noví majitelia sa budú tešiť tomu, že počet ich zákazníkov neklesá. Veď ani nebude môcť. Toto je ich predstava a podnikaní a tvorbe podnikateľského prostredia.