V justícii je nespravodlivý stav * Zakonzervovali ho zmenou Špeciálneho na Špecializovaný súd * Žaloby na odškodnenie voči diskriminácii môžu pribúdať * Za ťažšiu prácu dostávajú menej peňazí *

* Čo si myslíte o riešení eurozóny v Grécku? Znamená čiastočný a riadený bankrot toľko očakávané upokojenie, alebo si budú podobné riešenia vyžadovať aj ďalšie krajiny ako Taliansko, či Španielsko a Portugalsko?
V. Mečiar: Moja nevýhoda je v tom, že vždy hovorím o tom, čo treba urobiť, aj keď je to pre mňa nevýhodné. Čiže aj dnes by bolo jednoduché odkritizovať Grécko za stav, aký tam je, kritizovať sociálnu politiku, ale to spojenie je v niečom inom. Je v jednotnej mene. A v pohybe kurzu tejto meny, ktorá na medzinárodnom trhu znamená pohyb ceny práce, produktov, peňazí. Práve preto, že finančná kríza z USA sa rozteká celým svetom, tak je otázka, ako sa zóna štátov majúca euro za svoju menu zachová vtedy, keď je vonkajší tlak?

* Je niečo v Grécku v tomto smere typické len pre nich?
V. Mečiar: Gréci majú viac špecifík. Po prvé sa vie, koľko Grécko dlhuje štátom. Ale o polovici dlhu, ktorý subjekt poskytol úvery, sa nevie. Je to špekulačná zóna. Sú to aj iné, je to šedá zóna. A tá vytvára napätie okolo Grécka. Vytvára neistotu, či nespustí reťazový mechanizmus, ak je angažovaná aj v ďalších štátoch. Druhé, čo je v Grécku veľmi problematické, nie je výška dlhu. Sú štáty, ktoré majú niekoľkonásobne väčší dlh a nik sa neznepokojuje, život ide ďalej. Lenže tu ide o neschopnosť Grécka naštartovať ekonomiku tak, aby boli schopní dlhy vracať. Požičiate vďačne tomu, kto vám zakaždým vráti. Ale nepožičiate tomu, kto vám vrátiť nevie. Otázka politiky eurovalu je v tom, že on síce chráni pred vonkajším tlakom tak, že sa solidarizujeme všetci a všetci sa skladáme. Ale sa nerieši základný problém, ako oživiť hospodárenie tak, aby sa vedeli peniaze vracať? To zaťažuje Grécko, aj keď bude euroval.

* Hovorí sa však, že ide o bankrot Grécka, lebo sa odpisuje z týchto dlhov.
Mečiar: Bankrot to nie je. Bankrot by znamenal, že štát vyhlási neschopnosť uhrádzať záväzky. Zastavujú sa platby zamestnancom, dôchodcom a všetkým ostatným, vrátane záväzkom firmám a bankám. Nastupuje potom iný program riadenia bankrotu celého štátu. Takže to nie je úplne v plnom slova zmyslu bankrot. Ide o snahu súkromný kapitál, ktorý tvorí polovicu pôžičiek Grécku, dostať do toho, aby sa staral o svoje oddlženie. Banky sa nemôžu donekonečna správať tak, že ak sú zisky, tak sú ich a keď sú straty, tak ich zaplatia všetci občania. Toto je problém, ktorý prišiel z USA a dnes trápi celú Európu. Záväzky sa tak správajú akoby socialisticky. Povinnosti sú vecou všetkých a zisky sú len vecou niektorých? Tam je tá nespravodlivosť. A nespravodlivosť je aj v tom, že by to mohlo vyvolať reťazovú reakciu. Portugalsko, Taliansko, Španielsko by tak mohli byť ďalšie zasiahnuté štáty. Potom by vznikla otázka, či euro a ak, tak v akej podobe, pre koho a za akých podmienok. Tým, že sa tento problém zatláča do úzadia, tak vzniká tlak na vytvorenie obranného valu, ale nie na vyriešenie podstaty. To je vyriešenie takej výkonnosti ekonomiky, ktorá by garantovala plnenie záväzkov.

* Opozícia v parlamente dlhodobo odmieta pomôcť vládnej koalícii presadiť súhlas Slovenska s eurovalom, keď nebudú za hlasovať všetci z koalície. Teraz je jasné, že SaS bude euroval v NR SR blokovať, keď už Richard Sulík obviňuje premiérku aj z podvodu. A už sa pridala aj OKS, že tiež nebudú za euroval. Vy by ste podporili euroval, keby bola ĽS-HZDS v parlamente? Ako by sa podľa vás mala táto situácia teraz vyriešiť?
V. Mečiar: Vládna koalícia prebrala zodpovednosť aj za vzťahy k EÚ. Mala by ju plniť. Vo vzťahu k NATO krachujeme. Záväzky z obrany neplníme. Vo vzťahu k EÚ sa správame tak, že keď niečo potrebujeme, tak dajte. Ale keď niečo potrebujú ostatní, tak dajte nám pokoj. Tak sa správať nedá. Pokiaľ ide o politické postoje, ktoré sa v tejto súvislosti brzdia, je tu pochopiteľná hrá opozície, ktorá chce donútiť koalíciu, aby sa vyfarbila pred EÚ, ako je to s ich postojom k únii? Takýto krypto postoj – aj áno, aj nie – má aj KDH, aj SDKÚ. Zbytočne bude niekto hovoriť, že je to nejako inak. Preto si myslím, že čakanie opozície na to, či sa spoja spolu, alebo nie, je logické. Koalícia musí garantovať kvalitu záväzkov voči EÚ.

* A čo by ste urobili vy?
V. Mečiar: Tak teraz treba povedať, čo je taktický variant, mohol by som ľuďom sľúbiť všeličo. A čo je reálny variant. V reálnom variante by som ruku za zdvihol. Reálny variant nie je postavený na popularite ľudí a páčení sa ľuďom, ale na reálnej službe – vykonaj aj nepríjemné veci vtedy, kedy ich vykonať treba, ak tým pomôžeš.

* Podľa nových pravidiel neplatič zdravotného poistenia nedostane zdravotnú starostlivosť, lebo lekári si budú môcť priamo online overiť na internete, či ide o neplatiča. Hovorí sa, že ide o takmer sto tisíc poistencov. Nie je taká úprava v rozpore s Ústavou SR, kde máme zdravotnú starostlivosť garantovanú?
V. Mečiar: Samozrejme, že je to v rozpore s Ústavou SR. Predsa ústava garantuje každému občanovi SR právo na ochranu zdravia. A na základe zdravotného poistenia, teda z princípu solidarity, nie z poistného platenia, majú právo na bezplatnú starostlivosť, aj na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Čiže zákon má toto vykonať. Pre každého občana chrániť zdravie, nie naopak. Preto zdravotnícke zariadenie nemôže odmietnuť občana, keď potrebuje pomoc. Dokonca, keby lekár odmietol a ten človek zomrel, tak je trestne stíhaný. Nemôže lekár z dôvodu neplatenia záväzkov odmietnuť plniť zdravotnú starostlivosť. Tým nechcem hovoriť, že to niekto má zneužívať, ktorí neplatia – neplatiči – je ich veľa. Sú to aj právnické, nielen fyzické osoby. Kde nie je možné inými prostriedkami dosiahnuť nápravu, nakoniec raz za čas sa tie záväzky aj upravujú. Ale lekár nemôže poslať človeka preč. Je to v rozpore s ústavou.

* Takže takéto riešenie nie je vykonateľné?
V. Mečiar: Ak sa tak budú nemocnice správať a občan ich bude žalovať, tak by mal uspieť.

* Štátnice majú byť zrušené na návrh ministra školstva a vysoké školy si samé určia, či ich predpíšu absolventom alebo nie. Zostať majú len diplomové práce. Myslíte si, že je to správne v situácii, keď sa hovorí o znižovaní kvality vysokoškolského štúdia?
V. Mečiar: Musím sa vrátiť do rokov 1990 až 1992. Vtedy prebiehal na Slovensku veľmi tvrdý zápas o to, aby sme nepreberali vzory vzdelávania z USA. Aby sme mali svoju školu, aby sme udržali našu kvalitu, rozvíjali ju a zlepšovali. Tu však liberalizácia rôznych systémov pokračuje. Ale ide na úkor vzdelávania, ktoré bolo na vyššej úrovni. A ide aj na úkor profesnej kvality. Pri štátnych skúškach nešlo o to, aby niekto memoroval, ale o to, že ten, kto mal štátnu skúšku v danom štáte, tak tá skúška platila pre všetky ostatné vysoké školy. Čiže už ju nemusel nikde inde opakovať. Toto bola hodnota štátnej skúšky. Ďalej tá hodnota bola aj v tom, že sa pri štátnej skúške schádzali aj nezávislí odborníci v komisiách, nielen vlastní pedagógovia. Tí spúšťali záverečný kontrolný mechanizmus, ako vlastne tá škola pracovala a koho vlastne chce do praxe vypustiť? Existuje malé percento tých, ktorí neurobia štátne skúšky. Ak aj táto zábrana odpadne, tak odpadne aj to, čo sa kedysi doslovne nazývalo prípravou – budem doslova citovať - „fachidiotov“. Ide však o to, aby sa pripravovali vzdelaní ľudia aj odborne, ale aj ľudsky povznesení. To momentálne celému systému veľmi chýba. Ide sa nesprávnou cestou.

* Váš názor je proti?
V. Mečiar: Nie som za rušenie štátnych skúšok. Som za to, aby zostali. Je to pre študentov náročnejšie, ale prešli si tým doteraz všetci. Prešiel som to ja, prešli druhí a majú väčšiu úctu k sebe, ak to dokážu.

* Mnohí koaliční poslanci sú tiež proti. Či to minister nerobí preto, aby robil reformu pre reformu?
V. Mečiar: Chce sa zapáčiť. Chce niečo liberalizovať. Nie je to zrejme človek pevných zásad. Hľadá jemné východiská, jemné cesty. Len tieto jemné cesty vedú do pekla. Nie sú cestami na to, čo má školstvo priniesť vo vede, vo výskume, v odbornej príprave. Vlastne tam, kde ide vysokoškolské vzdelanie, by mala ísť neskoršie aj ekonomická výkonnosť. Ak toto prepojenie chýba, tak sú to peniaze, ktoré prestávajú pracovať. Ľudia síce dosiahnu diplom, ale na trhu práce sa neuchytia.

* Plyn zdražuje takmer o desať percent, ľudia prechádzajú na pevné palivo najmä na vidieku a dnes sa spätne obhajuje privatizáciu SPP. Platí slovenské príslovie, že na Slovákovi možno aj drevo rúbať?
V. Mečiar: Privatizáciu SPP nemožno ospravedlniť. Privatizácia bola urobená za tak právne nečistých a pre Slovensko nevýhodných podmienok, že o tom nemožno pochybovať. Ja sám som sa za minulej vládnej koalície domáhal zrušenia, alebo prepracovania týchto zmlúv. Najmä tej menežérskej zmluvy, ktorá bola. Bohužiaľ, som u svojich partnerov nepochodil. To nie je len otázka rastu cien plynu. To je aj otázka pohybu ďalších energií, kde Slovensko sa dostáva na špicu v Európe. Tak prečo máme najdrahšiu elektrinu? Kde idú zisky? Do ktorých štátov? Predsa všetko je pod kontrolou iných krajín. Bohužiaľ, tieto privatizácie v energetike prebehli tak, že to neboli privatizácie. Štátne vlastníctvo Slovenska preberali štáty a ich zahraničné spoločnosti, čiže zostali v rukách iných štátov. V tom je falošnosť tejto privatizácie. Mohli byť v slovenských rukách a mohli slúžiť Slovensku ďalej.

* Ľudia hľadajú alternatívu v spaľovaní najmä dreva.
V. Mečiar: Pokiaľ ide o alternatívne zdroje energie, nuž drevo má svoju hodnotu. Otázka je, či ho máme spaľovať, alebo radšej spracovať a tým viac zhodnocovať. Lenže nie je vyriešená otázka jeho ďalšieho spracovávania a zhodnocovania. Pri spaľovaní sú však už oblasti, kde sú tak obmedzené zásoby, že bude problém aj s drevom.

* To má vplyv aj na životné prostredie...
V. Mečiar: V prípade životného prostredia je nutné vziať do úvahy aj vplyv kúrenia drevom, ale keď je veľká núdza, ľudia bez energie nemôžu zostať. Odišli sme od uhlia, lebo to bola najväčšia miera zaťaženia životného prostredia. V severských častiach Slovenska je však niekedy zima aj deväť mesiacov v roku. Preto tam kúriť musia. Táto vláda tieto otázky vôbec nerieši. V mojej vláde to bolo tak, že ani jeden minister nesmel prejsť s návrhom akéhokoľvek opatrenia, kým sa neprepočítali jeho dopady na rodinu. Čo to v tej rodine urobí a kým neboli urobené kompenzácie. Čiže ak prišiel minister s tým, že treba upravovať ceny, alebo treba riešiť niečo iné, neboli kompenzácie, neboli prepočty dopadu, tak sa tým ani vláda nezaoberala. Na rokovanie vlády som také návrhy vyraďoval z programu a odmietli sme sa o tom rozprávať. Lenže dnes sa vôbec nepozerá na to, čo ktoré opatrenie v domácnosti, ktorej sa to dotýka, spôsobí. V tom je falošnosť dnešnej sociálnej politiky a sociálnej solidarity. Majú plné ústa, ako s ľuďmi cítia, ale čo cítia? Veď ich nútia žiť vo väčšej chudobe. Nútia ich k tomu, aby dvanásť mesiacov žili z jedenástich príjmov, alebo niekde len z desiatich.

* Sedemsto sudcov žalovalo fakt, že mali nižší príjem ako sudcovia Špeciálneho súdu, z ktorého je dnes Špecializovaný súd. Prví sudcovia už aj uspeli v prvom kole a štát im bude musieť doplatiť mzdy. Kedy sa to zastaví?
V. Mečiar: Diskusia, ktorá sa okolo toho rozvíja, ide nesprávnym smerom. Obracia sa voči sudcom. Treba povedať, že Ústava SR hovorí: nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. A právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu patrí medzi tieto základné práva. Neboli to sudcovia, ktorí toto pravidlo porušili. Keď Lipšic zriaďoval Špeciálny súd, tak ho zriaďoval pre vybrané kategórie sudcov. Persony pre vybrané sociálne a ekonomické podmienky. Pritom z hľadiska kvality nerozhodovali ťažšie veci ako ich kolegovia. Dokonca naopak, ich kolegovia rokovali o ťažších veciach, trestných doživotných a pod., a boli platom diskriminovaní. V odvolacích konaniach sedeli v senátoch sudcovia aj zo Špeciálneho, aj z iných súdov a rovnocenne rozhodovali o tých istých veciach. Len jeden mal dvestotisíc za to a druhý mal za to šesťdesiattisíc v korunách. Sudcovia najprv na to upozorňovali, že stav je neúnosný. Na Slovensku ho zaviedol Daniel Lipšic. Hovorili, že to tak či tak bude musieť byť zrušené, ja som to hovoril tiež, že je to verejná diskriminácia. A sudcovia trpezlivo vysvetľovali, že je to diskriminácia, nerobte to. Keď bol napriek tomu systém spustený, tak to boli sudcovia, ktorí podali žalobu pre diskrimináciu a boli úspešní, ale ešte nepodávali žaloby o náhradu peňazí. Čakali a ozaj Ústavný súd SR rozhodol, že je to protiústavné. A že treba Špeciálny súd zrušiť.

* Lenže vznikol Špecializovaný súd, čo je to isté?
V. Mečiar: Vtedy došlo v zákulisí k prepojeniu medzi KDH a Smerom. Rozhodli sa, že Špeciálny premenujú na Špecializovaný súd. Síce znížia mieru diskriminácie, ale ho vlastne ponechajú. Na základe toho prešli sudcovia do aktívnej pozície. Hovorili, takto nie páni, sme dosť trpezliví, máme dosť úctu k vám, tak keď hovoríte, že treba dať väčšiu plácu za menšiu prácu, tak nás plaťte rovnako a nediskriminujte nás. A z toho začali potom plynúť žaloby na náhrady za diskriminácie. Čiže v tomto prípade je otázka, nie čo robia sudcovia, ale ako sa Daniel Lipšic, KDH, vláda tejto koalície, ktorá okrem SaS v nej už sedeli predtým všetci, ako sa postavia k svojej chybe a napravia zavedenie tejto diskriminácie.

* Takže má byť zrušený aj Špecializovaný súd, tak to myslíte?
V. Mečiar: Samozrejme, veď je to protiústavné.

* A keď bude existovať ďalej, myslíte si, že žaloby budú pribúdať?
V. Mečiar: Môžu pribúdať. A tie žaloby budú aj akceptované. Ak by aj nie slovenskými, tak európskymi súdmi, lebo sudcovia, ktorí robia ťažšiu prácu, dostávajú za ňu menej peňazí. A to je jedno, aké sú to sumy, ktoré ľudí dráždia. Platí princíp za rovnakú prácu – rovnaká pláca. A to v justícii nie je dodržané. Preto tento pohyb je logická reakcia sudcov na diskrimináciu, lebo sú znalí práva, vedia o tom. Až päť rokov napomínali vládu: nerobte to, lebo raz spravíme toto. Vlády boli hluché a slepé. Teraz, keď sa to deje, tak nadávajú na sudcov? Veď sudcovia to nezavinili. Môj pohľad je na to absolútne iný a nestotožňujem sa s tými, ktorí zlo splodili, zlo zasiali, zlo šírili a dnes, keď sa im to zlo vracia späť, tak sa hnevajú na sudcov? Veď to oni urobili, tak akým právom ktokoľvek z nich otvára ústa, neprizná si chybu a nevyvodí z toho politickú zodpovednosť? Chybili v tak závažných veciach, že to štát stojí veľké peniaze. Mali by odísť z funkcii preč.