Privatizujú našu budúcnosť * Mihál sa hrá na reformu * Nepokoje hrozia celej Európe * Minister z KDH kričal „mafia friendly“ a teraz sa tvári, že s tým nič nemá * Žitňanská s Lipšicom ako schovaní zlodeji kričia chyťte Harabina, hoci sú zodpovední

* Zo sudcovského stavu len polovica 700 podali žalobu za diskrimináciu v prípade existencie Špeciálneho súdu. Ak sa im podarí získať odškodné, nepôjdu potom do sporov so štátom aj ďalší sudcovia?
V. Mečiar: Otázka, ktorá teraz zvučí politikou, je jedna veľká politická lož, že za tento stav zodpovedá Štefan Harabin.

* Je pravdou, že to už tak akoby vyzeralo...
V. Mečiar: Tak sa vráťme k tomu, čo tomu predchádzalo. Veď myšlienka Špeciálneho súdu bola myšlienkou kresťanských demokratov. Návrh zákona v NR SR vtedy ako minister spravodlivosti predkladal Daniel Lipšic. My sme mu oponovali, že ten zákon je protiústavný. Ústavný súd SR to neskôr potvrdil, že je diskriminačný a vytkol mu aj ďalšie mnohé vady. Keď som to robil v parlamente ešte ja, tak Daniel Lipšic vystúpil a obvinil všetkých, ktorí so zákonom nesúhlasili, priamo poslancov NR SR, že sú priatelia mafie. A vykrikoval to do očí. Bezočivo a drzo. Takto vyvíjal politický nátlak. Potom každý, kto mal pred verejnosťou iný názor, bol označený za mafiána, alebo za spolupracovníka, či priateľa mafie. Nakoniec sa ukázalo, že ten iný názor bol správny. Je teda vinný za protiústavnosť, za zavedenie diskriminácie a iných deformácií politicky zodpovedný?

* Zjavne áno.
V. Mečiar: Ale nikto sa ho na to nepýta. Keď Ústavný súd SR rozhodol, vtedy sme sedeli vo vláde a túto vládu to zaväzovalo. Znova sme oponovali, že aj zavedenie Špecializovaného súdu namiesto Špeciálneho je chyba. Vznikla však dohoda mimo nás, mimo našej koalície. Čo je podstatné, uznesenie Ústavného súdu SR zaväzuje štátne orgány. Terajšia ministerka spravodlivosti pri nástupe do funkcie vedela v čom je protiústavnosť a protizákonnosť. Za štrnásť mesiacov vo svojej funkcii však neurobila nič na nápravu. Pritom bolo jej povinnosťou tento stav riešiť. Rozhodnutia Ústavného súdu SR boli známe. Rovnako boli známe aj rozhodnutia súdov o tejto diskriminácii sudcov. Z Ústavy SR sú známe povinnosti vlády SR zmeniť zákony tak, aby zodpovedali ústavným pomerom. Lenže tieto zákony neboli zmenené. Bolo jej povinnosťou robiť opatrenia vo vzťahu k rozpočtu, k financovaniu a k legislatíve. Neurobila však nič. Rovnako nič neurobila Iveta Radičová a celá jej vláda. Preto vlastne tí, ktorí tento stav zavinili jeho prijatím, presadzovaním, nátlakom, protiústavnosťou, dnes hovoria, že za výsledok je zodpovedný Harabin?

* Vyčítajú mu, že sa neodvolal proti rozhodnutiu súdu.
V. Mečiar: Harabin neurobil nič iné iba to, že keď súdy rozhodli, tak je možné sa proti ním odvolať, ale nie je to povinnosťou. Je to vec právneho názoru. A ten právny názor si vysvetlil tak, že odvolanie nie je nutné. To neznamená, že ministerka spravodlivosti nemala v rukách nástroje, ako tento stav zmeniť. Neurobila však nič. Teda dvaja hlavní vinníci: Daniel Lipšic a Lucia Žitňanská, ktorí celý stav zavinili, ho zvaľujú dnes na Harabina, ktorý od začiatku na tieto chyby upozorňoval.

* Takže môžu sa domáhať odškodnenia aj ostatní sudcovia?
V. Mečiar: Dnes už nie je reč o polovici sudcov, ktorých treba odškodniť. Ak je tento stav v spoločnosti nastolený ako protiústavný, tak protiústavnosť treba odstrániť u všetkých sudcov. Preto je nutné urobiť istý záver. Dnes ten záver nemá nikto. Len sa zneužíva na útoky proti predsedovi Najvyššieho súdu SR. Presne podľa známej zásady sa zlodeji schovali a kričia, že treba hľadať zlodeja inde. Tí, čo si pamätáme, vieme, že zlodeji zostávajú zlodejmi – zodpovední zostávajú politici. Ak nemôže byť Harabin na Najvyššom súde SR pre právny názor, tak čo títo dvaja robia vo vládnych funkciách?

* Prepad svetových trhov potom, ako USA mali prvýkrát v histórii znížený rating ukazuje, že kríza sa vracia a ešte silnejšie. Aké opatrenia by mala zaujať v takejto kritickej situácii vláda SR, ak Sulík ako člen koalície je proti eurovalu? Nemala by premiérka odstúpiť?
V. Mečiar: Kto povedal, že kríza skončila? V roku 2009 som ako jediný v strednej Európe upozorňoval, že prichádza kríza a preto je potrebné vytvoriť rezervu 20 miliárd korún, aby sme mohli to obdobie preklenúť. Všetci ma vysmiali. Vrátane politikov vládnej koalície. Dnes za to nie je nikto vo vláde zodpovedný? Urobili sme vtedy za týmto účelom aj programovú konferenciu, kde som s matematickou presnosťou povedal, čo je príčinou a ako sa bude kríza vyvíjať. A aj to, aké sú východiská z tejto krízy pre Slovensko. Dal som to k dispozícii všetkým politikom. Nikto sa tým nezaoberal. Všetci to v tom čase považovali za hlúposť. Urobili sme programové konferencie aj v regiónoch, ako ktorý kraj z tejto situácie vytiahnuť. Dodnes nič také nik nemá. A ani sa tým nezaoberá.

* Váš hlas zostal nevypočutý. Upozorňovali ste aj ďalej?
V. Mečiar: Môj hlas zostal nevypočutý aj potom, keď som to hovoril až do predvolebnej kampane. Môj postoj ku kríze bol iný ako všetkých ostatných. Život potvrdil, že som mal krutú pravdu. Ľudia túto moju krutú pravdu ocenili tak, že chceli počuť radšej pekné veci. A nás poslali mimo parlamentu. A tých, čo nevedia ako ďalej, posadili k vládnemu kormidlu. Dnes kríza u nás spočíva v tom, že nemáme politických reprezentantov, ktorí by vedeli, čo je príčinou krízy a ako z krízy von. Slovensko dopláca na hlúpy výsledok volieb.

* Sulík akoby krízu provokoval, nech sa ešte prehĺbi.
V. Mečiar: Sulík a ostatní nemôžu hovoriť o návrate krízy, lebo kríza neskončila. Jej dopady sú hlbšie a širšie. Je to kríza, ktorou sa začína v podstate etapa nového usporiadania sveta v oblasti politiky, finančných trhoch, v hospodárskych oblastiach, v oblasti zmeny sfér vplyvu. A kým sa toto neusporiada, kríza bude. Ona bude mať výkyvy – sem tam stabilizáciu, potom zasa pokles.

* Ako sa majú v tejto súvislosti zachovať štáty ako my?
V. Mečiar: Samozrejme, že niečo sa vždy v kríze stratí a niečo nové vzniká. Otázka je, či je politická reprezentácia na takej úrovni, aby vedela aj z tejto situácie pre ľudí, ktorých zastupuje, získať čo najviac.

* A dá sa niečo získať?
V. Mečiar: Odpoveď je jasná – áno. Hovoril som o tom už niekoľko rokov predtým. Upresňoval som to až do volieb. A teraz je situácia taká, že ako ďalej? Kto má túto odpoveď dať? Musia ju dať politici. Všetkých nás nazývajú politikmi, ale nie sme všetci rovnakí. Niektorí si nevidia ani pod nos, ani pod nohy. Stoja v niečom mäkkom a smradľavom, ale hovoria, že im to vonia.

* Spor je dnes hlavne okolo eurovalu, s ktorým nás niektorí strašia.
V. Mečiar: Slovensko môže rátať s tým, že vývoj môže byť v tejto otázke pozitívny a aj negatívny. Nemá však o tom hovoriť. Ak je v bloku a ten blok vyžaduje riešenie všetkých, tak sa musí do toho zapojiť. Fakt je, že Európa ešte neodhalila všetky dlhy, ktoré má. Neodhalila a nepomenovala všetky pramene krízy v Európe. O niektorých je z politických a strategických dôvodov ticho. Boja sa o tom rozprávať. Kým sa však nepovie prečo, nemôže byť ani odpoveď ako.

* Dnes sme však svedkami aj ďalších kríz, trebárs tej vo Veľkej Británii, kde sa rabuje.
V. Mečiar: Ten nepokoj, ktorý je teraz v Británii je predznamenaním niečoho, čo prejde ako vlna celou Európou. Je to reakcia ľudí na nespokojnosť so stavom, ktorý tam je.

* Aj keď tam rabovali aj bohatí ľudia?
V. Mečiar: To je jedno. Je to výraz protestu istej skupiny ľudí bez ohľadu na sociálnu vzorku či je bohatý, alebo nie. Napr. Friedrich Engels bol bohatý a bol proti kapitalizmu. A z kapitalizmu žil.

* Myslíte, že to príde aj k nám?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o Slovensko, to je v tomto smere špecifické. Lenže napätie vo vnútri spoločnosti rastie. Kríza rastie vo všetkých sférach. Chýba len líder, organizátor týchto skupín, ktorý sa postaví na čelo. Len čo bude na čele, pohne sa to aj na Slovensku.

* V tom zahraničnom pohybe však lídrov nevidieť, zdá sa to byť chaotické.
V. Mečiar: Nenazval by som to celkom chaotickým pohybom. Zatiaľ nie je jednotný spoločenský prúd za pozitívne riešenie. Vytvára sa akoby široké spektrum proti. Podobne ako rok 1989 u nás. Proti komunistickej strane sa vytvoril široký prúd ľudí, ktorí sa potom vzápäti začali diferencovať. Dnes tá skladačka protestu nezodpovedá reálne politickej skladbe a nepredstavuje sa ako politická sila. Lenže nevidieť to a byť hluchý, znamená súčasne byť hlúpy. Pozrime sa aj na iné štáty. Napr. Island si urobil poriadok aj s vládou, aj so všetkým a ľudia sami vlastnými silami zmenili absolútne politické a hospodárske pomery. Čiže niečo urobiť ľudia vždy môžu. A môžu veľa. Len treba o tom všade nahlas hovoriť.

* Minister Jozef Mihál reformuje všetko. Najnovšie chce aj dávky v hmotnej núdzi tak, aby ľudia dostávali len minimum a zvyšok si "odpracovali" rôznymi aktivitami, na ktoré však v regiónoch neexistujú podmienky. Šetrí sa na najbiednejších, môže to spôsobiť sociálny výbuch?
V. Mečiar: Čo robí Mihál? Hrá sa na reformu, ale to nie je reforma. Za socializmu sa vravel žart ako sa pýtali majstra na stavbe, čo je to reforma? A on vzal vedro klincov. Vysypal ho do druhého vedra. Ten, čo sa ho pýtal, vraví: ale veď tie klince boli vo vedre a sú vo vedre. On mu odpovedal: ale počuli ste ten rachot? To je asi to, čo Mihál robí. To isté množstvo peňazí dáva z jedného vrecka do druhého. V zásade ľudí klamú tým, že privatizujú budúce príjmy občanov. Chcú zaviesť riziká, že tie sprivatizované príjmy môžu byť pre nich spreneverené a nemusia dostať nič.

* Myslíte reformu dôchodkových fondov?
V. Mečiar: Ide o dôchodkové fondy, v ktorých je peňazí na dôchodky veľa, ale päťdesiat percent sa odkladá na sprivatizovanú budúcnosť. Po sprivatizovaní majetku, bánk, peňazí sa privatizuje budúcnosť majetku ľudí. To už je šialenstvo. Tam, kde je nadbytok peňazí, lebo uhrádza sa len z 50 percent tohto príjmu, tak sa tvrdí, že je nedostatok. Tam, kde je sociálne zaťaženie veľké, hovoria – musíme predlžovať priemerný vek odchodu do dôchodku. Pritom sa nerieši ani otázka rastu populácie, ale ani to, aby zo sociálnej závislosti sa dostalo obrovské množstvo ľudí, ktoré zaťažuje sociálny systém. O tom sa ani nehovorí.

* V podstate tá politika vytvára túto krízovú situáciu?
V. Mečiar: Áno, terajšia politika túto krízovú situáciu vytvára práve tým, že nevedia ako, nevedia čo, nejdú k podstate. Je to partia, ktorá si prišla zarobiť a ktorá nikdy nerobila politiku. Nevedia, čo je to strana, lebo je to len reklamná agentúra a naraz sa zmocňujú štátu. Hrajú sa na politikov. Politika je aj profesná činnosť. Treba mať úctu aj k profesii. Ak príde politicky negramotný nevzdelanec riešiť politiku, potom čo sa divíme?