Politici dokazujú, že nepoznajú náš ústavný systém * Predčasné voľby ešte nemusia byť * Vraciame sa do roku 1990, keď rozbité je všetko * Spoloční sponzori spájajú protivníkov * V parlamente chýba rozum * www.hzds.sk

* Politická scéna po vyslovení nedôvery vláde Ivety Radičovej si nevie dať rady s ústavným riešením, keďže nechcú postaviť nový vládny kabinet do predčasných volieb, ale prezident zasa podľa Ústavy SR nemôže poveriť odstupujúcu premiérku. Ako by mali v tomto prípade postupovať?
V. Mečiar: Treba vychádzať z toho, že Ústava SR je nadradená akýmkoľvek špekulatívnym politickým a straníckym záujmom. Aj strany podliehajú regulácii podľa Ústavy. Nielen dikcia Ústavy, ale aj prax z roku 1994, kedy tiež bola vyslovená nedôvera vláde, je jednoznačná. Prezident vládu odvolá. Michal Kováč odvolal vládu kuriérom. Ani nečakal, kedy mu NR SR rozhodnutie doručí. To je záväzné rozhodnutie, ktoré musí urobiť. Ak ho neurobí, vystavuje sa roziku obvinenia z protiústavnosti a nabúrania demokratického zriadenia SR.

* A keď v Ústave SR nemá napísanú lehotu, dokedy tak musí urobiť?
V. Mečiar: Lehota tam nie je napísaná, ale z výkladu práva vyplýva, bez zbytočného odkladu. Už sme za hranicou zbytočného odkladu, keby aj bola otázka, čo je to zbytočný odklad.

* Po týždni je už po zbytočnom odklade?
V. Mečiar: Potom, ako prezidentovi bolo doručené rozhodnutie. Prezident nemal dôvod nevykonať to rozhodnutie. Teraz v tejto situácii môže prizvať politické strany na konzultácie o tom, na ktorej osobe sa vedia dohodnúť ako na osobe schopnej vyjednávania, tak aby ju mohli politické strany tolerovať. Nemusia ju podporovať. Prezident okamžite s odvolaním vlády vydáva druhé rozhodnutie. To je poverenie zostavením vlády. Poverený zostavením vlády môže byť ktokoľvek. Je to na výbere prezidenta. Samozrejme, že pritom dbá na to, aby tá vláda bola v parlamente tolerovaná, aj keby bola menšinová. Táto vláda do 30 dní musí predstúpiť pred NR SR s programovým vyhlásením. Ak NR SR programové vyhlásenie prijíme, pokračuje do 10. apríla...

* Myslíte do 10. marca?
V. Mečiar: Do 10. apríla. Lebo vláda SR podáva demisiu NR SR, ktorá zasadá do 30 dní od dňa konania volieb. Čiže až tým dňom podáva demisiu. Prezident ju poveruje výkonom do zostavenia novej vlády. A strany začínajú rokovať o zostavení novej vlády po konštituovaní parlamentu. Teraz sme ešte v situácii, v ktorej platí ustanovenie, že ak by teraz NR SR nevyslovila dôveru vláde, tak by musel prezident poveriť iného zostavením vlády s tým, že by zasa musel do 30 dní predložiť programové vyhlásenie vlády NR SR. A medzičasom by musel prezident menovať celý kabinet. Takže teraz je situácia, keď všetky strany sa tvária, že ich sa to netýka. Pričom každá strana je spoluzodpovedná za to, čo sa deje v štáte rovnako ako každý občan. Skutočnosť, že je niekto mimo ústavného pôsobenia, neexistuje. A neexistuje ani špekulácia, ako by sa výkladom mohlo dosiahnuť, aby Radičová pokračovala ďalej bez nového programového vyhlásenia. Keby hneď bola Radičová znova poverená, tak musí dať programové vyhlásenie, pričom riziko pri Radičovej je takmer sto percentné, že to nie je človek, ktorý by v NR SR vedel nachádzať kompromisné dohody. Aj programové vyhlásenie by muselo byť kompromisom s časovo obmedzeným konaním. A treba povedať všetkým politickým stranám, aby prestali robiť cirkus, lebo síce sú predčasné voľby vypísané, ale nedá sa vylúčiť, či niektorý z poslancov voľby nenapadne s ústavnou sťažnosťou a možno by aj nemuseli byť. Čiže vláda, ktorá by mala mať obmedzený mandát do 10. apríla, nám tu vlastne môže vládnuť veľmi dlho. Títo naši „straníčkovia“, ktorí nepoznajú ústavné systémy a nemyslia na zadné kolesá, môžu narobiť veľmi veľa zla. Povedzme si na rovinu, že sme už dlhú dobu bez vlády. Bezvládie vyvolané touto krízou zapričiňuje Slovensku také obrovské škody, že vždy, keď je riziko vzniku škôd, kým je kríza a jej dopady, treba mať pevnú vládu. Ak v záujme straníckych percent porušujú záujmy celku, tak potom čo sú to za politici?

* Takže neobstojí tvrdenie Smeru, že sú v opozícii a teda vládu nech zostavujú iní rovnako, ako neobstojí tvrdenie SaS, že ak nechcú s nimi vládnuť, tak oni sa na vláde podieľať nebudú?
V. Mečiar: Vyplýva to z toho, čo som povedal. Nemusia podporovať vládu, ale nemôžu mať záujem na tom, aby tu nebola vláda. Ak by sa zopakovala Radičová, lepšie by sa im do nej kopalo. Lenže jej zopakovanie nie je možné z iných politických príčin. A ak by voľby neboli, čo budú potom robiť títo páni? Musia vždy konať tak, ako vraví jedno porekadlo: rob tak, akoby si žil večne. A ži tak, akoby si mal zomrieť zajtra.

* Lekári napriek pádu vlády štrajkujú ďalej a oznamujú, že výpovede myslia vážne, čo môže ohroziť poskytovanie zdravotníckej starostlivosti u nás. Teraz žiadajú poslancov, aby zrušili Uhliarikov zákon o transformácii nemocníc. Majú šancu v proteste vyhrať proti parlamentu a donútiť poslancov k zmenám?
V. Mečiar: Lekári neveria nedôvere vláde. Vlastne nič sa nestalo. Zákony prechádzajú. Vo funkciách sú tí istí ľudia, ktorí už stratili legitimitu vyslovením nedôvery vláde. Stratili legitimitu a formálnym aktom, nie konštitučným, má byť rozhodnutie prezidenta o odvolaní tejto vlády. A to sa nerobí. Čiže lekári pokračujú v proteste automaticky. Ten protest je namierený proti niektorým riešeniam. A keď tie riešenia nebudú v parlamente zamietnuté, je logické, že protestovať budú. Z hľadiska zabezpečenia zdravotnej starostlivosti je to v prvom rade povinnosť štátov. A lekári ako zamestnanci verejných inštitúcií vykonávajú svoju prácu v súlade so Zákonníkom práce. Treba pozrieť, čo je v ich proteste racionálne a čo vyžaduje neodkladné riešenie. A to, o čom sa môžeme rozprávať aj neskoršie.

* Takže akoby protestovali proti tomu chaosu?
V. Mečiar: Nie. Oni protestujú za svoje záujmy v chaose, ktorý im negarantuje, že tie záujmy budú vyriešené.

* Ak by sa to podarilo lekárom, znamenalo by to, že uspieť môžu aj iní ako učitelia, ktorí už v prípade odchodu vlády protestovať nechceli?
V. Mečiar: Každé voľby riešia nejaký problém, ktorý je ústredným a k tomu sú nejaké doplnky. Ale tieto voľby sú také, aké na Slovensku ešte neboli. Dajú sa priorvnať len k voľbám v roku 1990, lebo rozbité je všetko. Čiže sa musí riešiť všetko. Nie je jeden ústredný problém. Sú všetky a týkajú sa všetkých, vrátane učiteľov. Vrátane všetkých ostatných odvetví. Vlastne sa nedá povedať, ktoré odvetvie je nenarušené. Okrem lekárov predsa protestujú malí a strední podnikatelia. Protestujú umelci. Protestujú a odpor kladú ďalšie skupiny.

* Napríklad aj mestá a obce. V parlamente bol schválený daňový mix, aj keď vláda padla. Čiže budú protestovať proti parlamentu, keď nemôžu proti neexistujúcej vláde?
V. Mečiar: Aj mestá a obce proti parlamentu, lebo ich nadriadená inštitúcia je NR SR a riadené sú zákonom. Takže budú protestovať malé parlamenty proti veľkému parlamentu. Nebýva to vo zvyku, ale keď sa dostala väčšina obcí a miest do dlhov, tak oprávnene protestujú. Tam je jedno ustanovenie Ústavy, ktoré je na strane obcí. Originálne právomoci sú tie, ktoré obce a mestá mali v deň schválenia Ústavy SR. Odvodené sú všetky, ktoré deň po prijatí Ústavy SR štát na obce preniesol. Ale ak sú odvodené, tak súčasne s tým odvodom vznikla štátu povinnosť previezť aj peniaze. A to sa nestalo. Takže toto obmedzované nosenie peňazí spôsobuje obciam a mestám deficity najmä tam, kde sú dlhy. A dostávajú ich do situácie, že nielen, že nebudú môcť plniť svoje volebné programy, ale budú musieť prijímať aj krízové programy vôbec na zabezpečenie chodu obcí. Čiže nedokážu udržať ani dnešnú úroveň. Preto ich protest je takisto odôvodnený a ospravedlniteľný. To je vysvetlenie toho, čo sa má voľbami riešiť a vyriešiť.

* Nerobia to politické strany naschvál? Veď parlament schvaľuje zákony, ktoré prijímala vláda, ktorá už neexistuje?
V. Mečiar: Povedzme si, ako politické strany špekuľujú. Voľby sú súťažou a každý si chce na svoju súťaž zabezpečiť najvýhodnejšiu pozíciu. Smer to chce mať vo verejnej mienke, aby vyzeral ako zásadový a ktorý chce vládnuť sám. Strany vládnej koalície chcú ísť do volieb z pozície vlády, lebo sa ide do volieb podstatne ľahšie, veď majú materiálno – technické zabezpečenie, vplyv, rozdeľovanie zdrojov. To všetko im slúži ako nástroj na vplyv vo voľbách. A my, čo sme mimo parlamentu, my môžeme len ísť s pravdou von. My nemáme za sebou nič iné. Pokiaľ ide o časový limit, ktorý je krátky, je veľmi náročný pre novovznikajúce strany. Čiže vlastne sa rieši monopolizácia politického priestoru medzi Smerom a Dzurindom. Ale oni si ho chcú monopolizovať buď medzi sebou, alebo pre seba. Cez tento volebný systém.

* Aj keď tvrdia, že nikdy spolu nepôjdu?
V. Mečiar: To nie je pravda.

* Ale veď aj Mikloš to už rázne odmietol?
V. Mečiar: Tomu neverte. Pozrite sa, koľko majú spoločných sponzorov a tí to vzadu dávajú dohromady. Nepočúvajte Mikloša. Počúvajte Fica, ktorý po dobu svojej vlády bol presviedčať amerického veľvyslanca o vhodnosti koalície s Dzurindom. Tam sú slová a zákulisné skutky opačné. To treba vedieť. Rozhovory o tom, ako sa to bude riešiť, prebiehali dávno predtým, kým to riešenie prišlo. A známe sú aj osoby, ktoré to robili.

* Takže v politike sa nič nedeje náhodu a bolo to dohodnuté? Aj takáto situácia?
V. Mečiar: A komu táto situácia nevyhovuje?

* Občanom?
V. Mečiar: Nevyhovuje len ľuďom, ktorí na nej stratia. A ľudia ju zaplatia. A komu vyhovuje? Smeru predčasné voľby vyhovujú, lebo pri rozkolísanej rozbabranej vláde získava pred ľuďmi, že on je riešiteľ. Nie je a nebude sám riešiteľ. Vyhovuje Dzurindovi, lebo si vyriešil súboj s Radičovou. Upevnil svoje postavenie vo vnútri strany. Skrátením termínu mandátu poslancov bráni tomu, aby vznikla nová strana pod vedením Radičovej, aby mu nerozbila jeho SDKÚ. Vyhovuje KDH, veď mediálny útok na Radičovú začal poslanec za KDH. Pridalo sa vedenie KDH, ktoré povedalo iba to, že jej odstúpenie nebude iniciovať. Nepovedalo však, že ho nechce. Vyhovuje strane Most-Hídu, lebo dlhšie vládnutie by ju dostalo do väčšej krízy a vystupovalo by SMK. Takže hľadá dnes kompromis s SMK možno na spoločnej kandidátke, aby si upevnila postavenie v NR SR. Lebo tá slovenská skupina zbadala, že je to iba Bugárova finta a nie Bugárova zásada. Vyhovuje SaS, lebo si zachová voliteľnosť. Od strany, ktorá prezentovala homosexualitu sa stáva stranou, ktorá ide prezentovať princípy a získava na svoju stranu euroskeptikov. Nezávisle na sebe vlastne dospeli k záveru, ktorý vyhovuje všetkým a v istom čase, aj keď potajomky, to prejavili. Keď chceli mať Radičovú ďalej vo vláde, tak buď sú hlúpi a nepoznajú Ústavu SR. Alebo v tom prípade mali urobiť, že podáva demisiu a prezident ju poveruje vládnutím do vytvorenia novej vlády. A vláda sa potom môže tvoriť ľubovoľne dlho.

* A nemôže to potom ešte urobiť? Aby dodržala formálne tieto znaky?
V. Mečiar: Nemôže. Ona už nie je premiérka. A členovia vlády už nie sú členovia vlády. Nemajú legitímnosť. Tú im zobrala NR SR. Iba nemajú doručený akt, ktorým sa táto legitimita vykonáva. Toto nie je jediný hriech proti Ústave SR. Na to dopláca napr. aj Čentéš. Jeho voľba je flagrantným porušením ústavnosti.

* Takže už mal byť menovaný?
V. Mečiar: Nemal byť vymenovaný. Táto vec nemá byť vôbec riešená. To nie je o osobe. To je o tom, že Ústavný súd SR právoplatne rozhodol, že voľba nesmie byť.

* Ale potom Ústavný súd rozhodol, že môže byť?
V. Mečiar: Ústavný súd pred Čentéšovou voľbou rozhodol, že odníma účinnosť zákona. Tým sa stalo rozhodnutie právoplatné. Aby sa stalo aj vykonateľné, bolo potrebné, aby bolo zverejnené v Zbierke zákonov. A vtedy sa strany vládnej koalície dohodli na tejto istej finte, že využili medzeru medzi právoplanosťou a vykonateľnosťou, teda výkonom toho rozhodnutia a urobili prevrat vo voľbách. To je porušenie ústavného princípu ako hrom. A ak aj Ústavný súd SR neskôr povedal, že voľba generálneho prokurátora môže byť aj tajná a aj verejná, úkon musíte vždy posudzovať podľa toho, v akom čase bol vykonaný. Aký právny stav bol v tom čase. Ten právny stav bol, že Ústavný súd SR odňal učinnosť zákonu o voľbe generálneho prokurátora a predsa tie voľby boli!

* Kto však proti tomu namietal? Len Trnka?
V. Mečiar: Tam nemusí nikto namietať. Prezident nemôže takéto rozhodnutie vykonať. Lebo bolo urobené protiústavným spôsobom.

* Nie je pre Slovensko lepšie, ak bude mať rozpočtové provizórium, ako návrh štátneho rozpočtu, ktorý je nereálny, aký navrhol ešte odchádzajúci Mikloš, čo už hovorí aj Európska banka pre obnovu a rozvoj? Ako by sa mali všetci znova dovydierať v NR SR k rozpočtu?
V. Mečiar: Nie sme všetci rovnako hlúpi. Vráťte sa k môjmu vyjadreniu spred pár týždňov, kde som povedal, že rozpočet mal byť prognózovaný na úrovni rastu nula.

* Áno, to ste povedali.
V. Mečiar: Ešte aj to je dosť optimistické. Ale takýto rozpočet by bol na úrovni reálnosti hodnôt, v ktorých sa môže pohybovať. Zbytočne bude hovoriť, že zvýši učiteľom platy o 3 percentá, keď inflácia je prognózovaná na úrovni 5,6 percent. To znamená, že sa im o 2,6 percent zhorší aj pri raste platov. Veľa údajov z rozpočtu nebude platných v deň jeho prijatia. Reálny stav v EÚ aj na Slovensku bude iný ako ten, ktorý si ministerstvo napočítalo. Čiže či je prijatý zákon, ktorý je zle postavený a vlastne nedáva rámce, lebo ten zákon je prognóza a príkaz na ten rok, alebo sa pôjde do provizória, ktoré sa upresní po voľbách v apríli 2012, tak vlastne to provizórium bude presnejšie. Teoreticky najpresnejší rozpočet je ten, ktorý sa urobí 31. 12. Každý iný je prognóza, predvídanie. Tým, že nastavovali optimistický rozpočet, ktorý sa obávajú zmeniť z dôvodov volebnej taktiky, tak sa dá očakávať, že v NR SR kto bude tlačiť zvýšiť príjmy rozpočtu. A všetci sa budú snažiť pôsobiť, že máme z čoho rozdávať. Pritom niet z čoho. Sú to prvé voľby, ktorý ten, čo bude sľubovať, čo všetko ľuďom dá, bude klamať. Treba, aby ľudia vedeli, že bude klamať. Ale ľudia chcú byť klamaní.

* Nebola Ústava SR zle koncipovaná, ak sa dnes strany nevedia dohodnúť, kto má byť na čele vlády a prezident preto otáľa s odvolaním kabinetu, aj keď mu to Ústava SR prikazuje?
V. Mečiar: Ústava SR je koncipovaná dobre. Len politické strany v NR SR špekuľujú, ako Ústavu SR obísť. A to nie je dobré, ak tí, ktorí sú Ústavou viazaní a mali by byť vzorom občianskej statočnosti, dodržiavania pravidiel, rozmýšľajú, ako pravidlá porušiť. Ústava stanovuje, kto má čo urobiť. Podľa Ústavy v pondelok 17. októbra prezident SR mal vládu SR a všetkých jej členov odvolať. Tí sa mali zbaliť a z kancelárií vypadnúť. Ak na poobedie zvolal poradu politických strán, tí mali len povedať, vyjadriť sa, či vedia navrhnúť osobu, ktorú by tolerovali v NR SR na to vládne obdobie. Ak nie, pán prezident ich pošle domov a svojím rozhodnutím, svojou zodpovednosťou ešte v pondelok 17. októbra poveruje osobu zostavením vlády SR. Táto poverená osoba musí do niekoľko hodín, či dní prezidentovi predstaviť nový kabinet. Prezident kabinet vymenuje. Kabinet nastupuje do svojich úradov. Začína pracovať. A do 30 dní od vymenovania prezidentom musí v NR SR požiadať o vyslovení dôvery. Čiže nie je chyba v konštrukcii Ústavy SR. Tu je chyba v tom, že sa nechce Ústava SR dodržať. Že politické strany špekuľujú aj s ústavným dokumentom. Ako aj pri niektorých zákonoch prekročili limity Ústavy SR v tomto, i v minulom volebnom období. To sa nedá robiť tak, že pre percentá dôvery u ľudí budem robiť z Ústavy SR zdrap papiera. Potom, ak nie sú základné normy dodržané, tak sa štát rozkýva. Ak sa má robiť nová Ústava SR, tak len ústavným princípom. Právo má jednu zvláštnosť oproti všetkým normám. Odo dňa prijatia do dňa skončenia platí.

* Argumentujú však tým, že ak by prezident takto postupoval, potom by sa možno do 10. marca vystriedali v SR možno tri – či štyri kabinety, lebo ani jeden by nezískal v NR SR podporu.
V. Mečiar: Aj to sa teoreticky môže stať, ale to by urobili len hlupáci.

* Že by nikoho nepodporili?
V. Mečiar: Povedzme, že keď hlúposť kvitne v parlamente, tak to ukazuje, aká je tam chyba, že v ňom nie je ĽS-HZDS, tak v NR SR chýba rozum. Ak hlúposť kvitne v politických stranách, kvitne v NR SR, potom to plodí štátu obrovské škody. Títo ľudia majú občanov vyviesť z krízy? Veď ich ťahajú do druhej krízy. Okrem hospodárskej, ich ťahajú do pernamentnej politickej krízy. Prečo? Aby z krízy ťažili percentá vo voľbách? Na úkor toho, že ľudia budú chudobnejší? Ceny vyššie? Pracovných príležitostí menej? Veď to je ľudský atavizmus. To už nie je ústavnosť, ani politika. Proti tomu treba postaviť jednoduché statočné občianske srdce, povedať: páni, sú tu regule, pravidlá záväzné pre všetkých. A budete ich dodržiavať aj vy. Keby sa to nechcelo, potom je tu islandská cesta. Keď Islanďania vykúrili všetkých politikov preč. A postavili si celkom nových. Od tej doby Island prosperuje.

Stanislav Háber