Doba Václava Havla skončila. Smrťou tohto politika sa kniha jeho skutkov uzavrela. Môžeme ju teda hodnotiť. O jeho úlohe pri zmene režimu v roku 1989 nemôžeme pochybovať. Stal sa symbolom a právom bol vo svete za tento príbeh disidenta väzneného komunistickým systémom oceňovaný až do konca svojho života. Horšie to už bolo v praktickej politike, ktorá sa nezakladá na symboloch, ale na vecných riešeniach. A tie často chýbali, alebo boli, naopak, v protiklade so symbolikou slobody. Václav Havel patrí právom medzi české osobnosti. Riešenia praktickej politiky sa však ukázali ako nezvládnutá úloha. Tieto dve veci budú iste historici onedlho rozlišovať.

Na Slovensku z vysokého stupňa popularity prepadol na samé dno, keď sa ukázalo, že tieto jeho nezvládnuté úlohy zakladali vysokú nezamestnanosť a prepad životnej úrovne. Bola to v podstate nebezpečná politika, lebo zhoršenie sociálnych istôt u ľudí právom vyvolávali reminiscencie za býlavým režimom. Pre Slovákov sa jediným východiskom stalo budovanie vlastného štátu. Zrazu sa nenaplnili ídey o tom, ako kolenačky prídeme naspäť do Prahy s prosíkom, aby nás vzali po rozdelení do pol roka späť. Naopak, za vlády Vladimíra Mečiara bola dokonca slovenská koruna silnejšia, než koruna česká. A to Česká republika začínala na úplne inej štartovacej čiare ako Bratislava.

Okrem toho, že si v Prahe ponechali bývalé federálne symboly, akými bola vlajka, či niektoré ďalšie aj obchodné značky, mali na svojom čele devízu v podobe mena Havel. Pre český národ bol skutočne prínosom, aj keď v priebehu času sa aj tam proti nemu zdvihla vlna kritiky, a to nielen za fakt, že sa stal druhýkrát hlavou štátu vďaka uväzneniu jedného z jeho odporcov. Tento fakt bol skôr akousi synekdochou pars pro toto, teda časťou za celok obrazu, aký sa začal doma o Hlavovi vytvárať. Slovensko na tieto odlišnosti pri hodnotení života a politického diela Havla nezabudlo. Jednoducho bol dobrý v boji proti totalite, ale v praktickom živote sa jeho tzv. nepolitická politika neosvedčila. Resp. osvedčila akurát pre dobro vlastného českého národa, čo je v zásade v poriadku, keby sa toto dobro nevytváralo nerovnosťou. Fakt, že riešenia boli často na úkor slovenského národa však správne vystihol Vladimír Mečiar porovnaním, že na osud Slovenska v spoločnom štáte mal Havel zásadne iný pohľad ako občania, ktorí patria do slovenského národa.