Faktom je, že Smer-SD jednoznačne vyhral parlamentné voľby, ako aj komunálne voľby. „Vďaka“ nášmu pomernému parlamentnému systému však vládu zostavili strany, ktoré samostatne mali len mizivú voličskú podporu. Po zrátaní počtu pridelených mandátov však nakoniec odstavili od moci najsilnejšiu politickú stranu s rekordne vysokou podporou voličov. Je len prirodzené, že členskou základňou to čiastočne otriaslo. Mnohí z nich prišli o zamestnanie. Len oči pre plač zostali aj tým čo sa nádejali, že po víťazných voľbách sa možno konečne dočkajú pracovného umiestnenia. Ukrivdených je veľa. Niektorí to znášajú obzvlášť ťažko. Postupne odštartovali proces hľadania vinníka. Nebudem konkrétny, pretože sa domnievam, že moje poznatky nie sú asi ojedinelé. Začalo sa obviňovanie vedenia, vrátane anonymnej sťažnosti. Je pravda, že v prípade úspechu žnú slávu najmä predseda a členovia výboru, takže im neuškodí, ani trochu primeranej kritiky. Zodpovednosti za neúspech sa nemôžu len tak ľahko zbaviť poukazovaním na jednu osobu už aj vzhľadom na to, že ide o kolektívny orgán. Domnievam sa však, že nie je na mieste tak silné rozčarovanie nad neúspechom. Všetci, vrátane kritikov sú zrazu múdri. Škoda, že až teraz vedia kto, čo a ako mal urobiť. Vzájomné obviňovanie môžeme považovať za prirodzené. Vôbec však nevidím dôvod na hľadanie príčin vo voličoch a v členskej základni. Podľa niektorých vyjadrení členovia nedostatočne mobilizovali svojich príbuzných a známych a možno aj preto v komunálnych voľbách nedostali dostatok hlasov v politicky tak neprajnom prostredí ako je Bratislava. Ja som im síce svoj hlas dal. Rozhodlo moje silné ľavicové cítenie. Tak ako tí ďalší, ktorí si nemohli nájsť pracovné uplatnenie vo svojej odbornosti som však už nepresviedčal svojich príbuzných a známych, aby išli voliť. Z uvedeného jasne vyznieva, že mám na mysli mne najbližšiu stranu, čiže Smer-SD. Výsledky vo voľbách do Národnej rady SR, ako aj v komunálnych voľbách až na malé výnimky nakoniec aj tak potvrdili dominanciu tejto ľavicovej strany. Len málo chýbalo k tomu, aby si strana Smer-SD udržala moc a mohla pokračovať v politike, ktorá je v záujme väčšiny nášho národa a nie na prospech hŕstky vyvolených. Žiaľ, mnohí občania, ktorí sympatizujú s touto stranou zostali doma, nešli k volebným urnám. Bolo ich potrebné vopred upozorniť na nebezpečenstvo hroziace v prípade nástupu pravice k moci. Práve v tomto zlyhala stranícka organizácia. Ukázalo sa, že spoliehať sa len na bilboardy a osobnú kampaň kandidujúcich poslancov je žiaľ málo. Nehovoriac o tom, že niektoré pravicové strany svoju aktivitu tento ráz znásobili aj využitím internetu na mobilizáciu svojich potenciálnych voličov. Posledné voľby odhalili chýbajúcu aktivitu najmä tých členov, ktorí boli dobrí len na to, aby chodili na schôdze a vytvárali početnú kulisu pre stranícke rokovania. Nemali žiadnu perspektívu, možno aj pre veľkorysý prístup k pôsobeniu nominantom predchádzajúcej vlády v štátnej správe, ako aj v inštitúciách riadených štátom. Naopak prívrženci SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu-híd dobre vedeli, že v prípade volebného úspechu sa dostanú na zaujímavé pracovné pozície. Tí čo ich dosadila ešte Dzurindová vláda vedeli, že si svoje pozície aj vylepšia. Stalo sa. Smerákov a ich prívržencov začala táto garnitúra nemilosrdne likvidovať okamžite po tom čo prebrala moc. Neštíti sa pritom zmeniť aj zákony. Tak, ako pri nástupe 1. Dzurindovej vlády zmenila zákon, aby mohla ovládnuť verejnoprávnu Slovenskú televíziu, urobila to aj dnes. Aby ovládla Generálnu prokuratúru SR mení spôsob hlasovania z tajného na verejné. Takto by sme mohli pokračovať. Tak ako v minulosti naši občania určite v ďalších voľbách „ocenia“ antisociálny charakter súčasnej pravicovej vlády Ivety Radičovej. Nakoniec sa možno podarí Smeru-SD zmobilizovať všetkých prívržencov, vrátane tých, ktorým bolo možno nevedome, v záujme veľkorysosti aj ukrivdené. Predpokladajme, že sa už poučil a v budúcnosti už nebude hazardovať s potenciálom ľudí oddaných ľavicovým myšlienkam.