Je to už zaprášená história, keď Milan Lasica a Julo Satinský písavali do kritického pravicového týždenníka Domino Fórum svoje postrehy. Mali "švung" a pre mnohých to bolo v časopise v ktorom nás oslňovali svojím uvažovaním aj na celých dvoj stranách páni Šebej, Zajac, Horský... zmena, možno jediné stráviteľné čítanie.Domino Fórum už prestal vychádzať, no jedno jeho číslo spred desiatich rokov sa mi akousi náhodou dostalo do rúk a na zadnej strane som narazil na postreh Milana Lasicu "Z poza dverí". Písal sa síce rok 2001 (č.10), no téma je zaujímavá aj pre dnešné časy. Knieža nášho humoru spomína istého slovenského režiséra, ktorý vyhlásil - mňa publikum pri mojej tvorbe nezaujíma. Bolo to vraj vzájomné, pretože keď Slovenský štatistický úrad spočitoval návštevnosť filmov, zistilo sa, že film tohoto režiséra zhliadlo iba 4OO ľudí. Ani Chaplin by si také čosi nedovolil verejne povedať, okomentoval vtedy toto zistenie náš humorista.
Neviem koľko režisérov s podobným názorom natáča aj v dnešných časoch, no všimol som si, že naši politici si tiež osvojili takéto uvažovanie a názor publika, teda verejnosti ich nezaujíma.A von koncom ich nezaujíma ani to, čo si verejnosť myslí o spôsoboch,akými sa dostávajú do poslaneckých lavíc. Naivne som sa domnieval, že poslancom SNR sa môže stať človek iba z vôle ľudu. Vidím však, že "Demokracia", je už unavená stará dáma a že do parlamentu vďaka jej nepozornosti možno priamo pod jej nosom prefrnknúť na hocijakom povoze. Takto túto dámu oblafli podľa mňa aj poslanci za OKS páni Zajac Šebej... ktorých som už spomenul v súvislosti s Domino Efektom. Títo pravicoví harcovníci, keď nepochodili inde, pohodlne sa zviezli s pánom Bugarom a keďže sú už zasa vo svojich laviciach a kabinetoch, musíme trpieť ich sebavedomé, razantné a často i arogantné vystupovanie. Chovajú sa akoby zastupovali bohvie koľko percent obyvateľstva, kŕmia nás cez média svojimi myšlienkami a teóriami,ktoré v súčasnosti našich ľudí zaujímajú zo všetkého najmenej.Burácajú aj vtedy, keď média zverejnia najnovšie prieskumy o zvolitelnosti politických strán a OKS sa v príslušných tabuľkách vôbec nenachádza.Majú príliš hrošiu kožu,aby svoje chovanie prispôsobili preferenciám, ktoré sa už iba občas zverejňujú v kolónkach pod značkou "Iné". Nech mi je odpustené, ale oveľa viac si vážim poslancov, ktorí sa dostali do parlamentu skutočne z vôle ľudu. Nedôverujem v tejto súvislosti žiadnym spojenectvám, zdajú sa mi špekulatívne.
Už sa asi nedozvieme meno režiséra, ktorého spomínal Milan Lasica, nie je to až tak dôležité. Prežiť v dnešnej dobe v umení bez toho, aby sme nemysleli na publikum, jeho vkus, požiadavky a potreby, už vari ani nie je možné. V politike to však ešte stále takto funguje.