Keď nastupoval do funkcie predsedu strany, porušil nepísané pravidlo v demokratických krajinách, že legitimácia s číslom jedna sa nevystavuje. Robí sa tak preto, lebo v Európe vládol jeden tyran, ktorý sa hrdil registračným číslom jedna vo svojej strane a stál za rozpútaním pekla zvanom 2. svetová vojna. Dzurinda sa však z registračného čísla jedna tešil a chválil v médiách. SDKÚ vznikala ako strana zhora. Bola plná ministrov pozbieraných z rôznych strán. Nevznikla ako iniciatíva zdola, že ľudia chceli nejakú politickú zmenu. Jednoducho Dzurinda sa odtrhol z koalície štyroch strán a zo značky tejto koalície vytvoril vlastnú stranu, lebo v materskom KDH nedokázal v súboji s Čarnogurským nahradiť tohto politického matadora na predsedníckej stoličke. Po desiatich rokoch bolo jasné, že tento ministerský projekt nemá šancu uspieť vo voľbách, nuž v roku 2010 Dzurinda nastrčil na kandidátku Ivetu Radičovú. Tá mu dala po dvoch rokoch premiérovania košom a tak musí byť na kandidátke jednotkou on sám. Takto svojsky mu Radičová vrátila to, že sa mal podľa Vladimíra Mečiara zasadiť jej šéf Dzurinda o to, aby boli čím skôr predčasné voľby. Mečiar si myslí, že tak chcel Dzurinda odstaviť Radičovej krídlo v strane.

A dnes sa situácia v iných farbách opakuje. Dzurinda by rád voličom pretrel zrak Luciou Žitňanskou. Tá už oznamuje, že sa bude uchádzať o predsednícky post v SDKÚ. A že očakáva aj nejaké tie krúžky, aby po voľbách mohla suverénne Dzurindu vymeniť. Nie je to také isté. Lebo ako vieme, strašením, že SDKÚ sa do parlamentu nedostane, sa má zjavne iba mobilizovať pravicový volič. O nič iné nejde. A keď bude SDKÚ opäť v parlamente, nuž ťažko povedať, čo urobí držiteľ straníckeho preukazu číslo jedna. Zjavne sa mu odstupovať z predsedníckej stoličky nebude chcieť. Inými slovami povedané Dzurinda iba vymenil Radičovú za Žitňanskú. Veď nakoniec, každý je nahraditeľný. Aj Radičová, ktorá stiahla chvost, čím najviac poškodila Dzurindovi. Nuž si našiel za ňu novú náhradu. Zaujímavé skôr je, ako sa na túto hru necháva prepožičiavať sama Žitňanská. Svoje mocenské ambície však už ukázala v snahe podriadiť si celé odvetvie nezávislej súdnej moci. Takže chuť po moci by mala. Ide len o to, či jej bude mať viac ako Radičová, alebo ju Dzurinda rovnakým spôsobom po použití uprace.