Politici – najmä tí s pomätenými ľavičiarskými sklonmi – strašne radi sľubujú „riešenia“ na rôzne spoločenské problémy, ktorými by sa oni vôbec nemali zaoberať, a navyše sú často sami príčinou týchto problémov. Mnohí ľudia radi počúvajú tieto nezmysly a odmietajú si uvedomiť, že nakoniec to aj tak zaplatia sami.
Jeden z týchto „riešení“ je tzv. „sociálny podnik“ a jemu príbuzná čierna diera – „vytváranie pracovných miest“. Počuje niekto ako sa V. Tomanová kdesi v pozadí chichúňa?!
Žiadna vláda však nikdy nevytvorila skutočné pracovné miesta – tie môže vytvoriť len skutočný dopyt. Umelo platené pracovné sily zmiznú akonáhle prestane prísun peňazí a to, čo je vytvorené (ak vôbec niečo), nemá takmer žiadnu hodnotu.
Vládny dopyt nevytvára žiadne pracovné miesta, pretože len čiastočne nahrádza skutočný dopyt, ktorý by jestvoval, keby zdroje ukradnuté zdanením neboli presmerované. Vzhľadom na úroveň úplatkárstva, vládne nákupy väčšinou stoja asi tri krát toľko ako by mali, čo znamená, že namiesto troch počítačov či kusov nábytku, dostaneme len jeden. Povedané inak, vládny dopyt predstavuje 60 až 75 percentnú stratu (!!) pracovných miest zodpovedajúcim utrateným zdrojom.