V sobotu 26. februára 2011 zomrel vo veku nedožitej osemdesiatky Laco Zrubec, významný slovenský spisovateľ, básnik, popredný publicista, redaktor kultúry, autor literatúry faktu a zakladajúci člen Únie slovenských novinárov. Jeho nesmierne bohatú tvorbu netreba zvlášť predstavovať. Patril k tým, ktorí sa vždy hlásili k slovenskej národnej identite.
Pán spisovateľ už od čias stredoškolského štúdia publikoval v denníkoch a literárnych časopisoch svoje poviedky a literárne útvary. Jeho prvou vzácnou knižnou publikáciou je regionálna monografia ŠURANY. V knihe PONITRIE zmapoval región Nitry a jej okolia. V diele POKLADY ZEME populárnym spôsobom sprístupnil exaktné výskumy slovenských archeológov. K vynikajúcim dielam patrí aj román GÝMEŠSKÝ HÁREM a kniha ŽALMY ŽIVOTA. Pozoruhodná je básnická zbierka PÄŤ PRSTOV. Mimoriadne vzácny je román ŽOFIA BOSNIAKOVÁ, ktorý je umeleckou výpoveďou o šurianskej rodáčke. Dielo OSOBNOSTI NAŠEJ MINULOSTI od najstarších čias po 16. storočie je vzácne pre slovenské dejiny. Do pozornosti čitateľov sa dostali aj ďalšie hodnotné diela. Patria k nim Rozbité okná, Sedem pádov, Poklady zeme, Hanba, Prvý známy bol Pribina, Staronitrianské tragédie, Za oponou, Slávni Slováci sveta, Posledný súboj, Posledná hodina a Zomrel dva razy.
Laco Zrubec svojou bohatou tvorbou doslova učil Slovákov odhaľovať svoje korene a povedomie, aby sa poučili zo svojich chýb. V roku 2006 prevzal prestížnu medzinárodnú literárnu Cena E. E. Kischa. Dostal ju právom a zaslúžene. Za hľadačstvo a neúnavnosť spisovateľa literatúry faktu.
Dotĺklo šľachetné srdce vzácneho a obetavého človeka. My, čo sme mali tú možnosť a potešenie spolupracovať s ním, zavše pobudnúť pár hodín v jeho prítomnosti najmä po rokovaniach a besedách na pôde Únie slovenských novinárov veľmi dobre vieme, že vždy sa usiloval vidieť dopredu. Jeho životná cesta je poznačená veľkou obetavosťou, profesionalitou a neustálym bojom za veci potrebné, užitočné a pre Slovenský národ spravodlivé. Bol a ostane vynikajúcim spisovateľom, básnikom, redaktorom, scenáristom, vzdelaným a pracovitým človekom. Mužom skromným, ale principiálnym. Svoje rozsiahle vedomosti a presvedčivý talent dal pevne do služieb Slovenskému národu, jeho vzdelanosti a kultúre. V tom bola jeho osobitosť a veľkosť.
Odišiel človek, ktorý vášnivo miloval život a dobrých pracovitých ľudí v ňom. Miloval svoju vlasť a s veľkou láskou slúžil spisovateľskému a novinárskemu povolaniu. Bol jeho verným a oddaným bojovníkom. V časoch dobrých aj zlých vedel, na ktorej stane je pravda.
Osirelo jeho miesto za pracovným stolom aj v Únii slovenských novinárov. Už nepríde medzi nás, nepomôže dobrou radou, optimistickým slovom ani povzbudením. Kdesi v nenávratne sa stratil jeho obdivuhodný elán, nadšenie a nesmierna vôľa žiť a pracovať.
Smrť je definitívnou bodkou. Dáva ju život za nedokončené osudy, za slová, ktoré ešte mohli znieť, za vety, ktoré bolo treba ešte napísať, za dielo, čo ešte košatelo v prospech spoločnosti. Veľká strata vždy prináša hlboké rany a žiaľ. Ostanú po nej jazvy spomienok, ktoré sa rozjatria pri každom dotyku s knihami, ktoré napísal, s prostredím, kde pôsobil, ale aj s atmosférou, ktorú činorodo zapĺňal svojim ľudským humanizmom a krásou svojho charakteru. Celoživotné dielo Laca Zrubca je uzatvorené. Ostáva však trvalou hodnotou, dokumentom doby i pohľadu spisovateľa a básnika na ňu. Ostáva veľkou hodnotou našej slovenskej kultúry. Vzdali sme poslednú poctu vzácnemu človeku a už nám len prichodí kdesi vo vnútri vysloviť presvedčenie – Neumrel, bude žiť v srdciach najbližších a v diele, ktoré vytvoril. Takmer osemdesiat rokov života, v ktorom zabrala literatúra každú chvíľu, čas, ktorý všetko dal a všetko vzal. Všetko nie. Spomienka zostáva. Spomienka a smútok s ňou.