Medzi najväčšie postavy ruskej literatúry, ktoré svojou tvorbou prekročili hranice štátu, kde mali trvalé bydlisko, nepochybne patrí aj Michail Fjodorovič Dostojevskij. Knihy tohoto autora si ešte i teraz nachádzajú svojich čitateľov aj v maličkom Slovensku, napriek tomu, že mnohí dôležití ľudia so spoločenským i politickým vplyvom, by boli najradšej, ak by sme o Rusku vedeli iba toľko, že je tam premiérom nejaký Putin a že nám odtiaľ doteká plyn. Ak sa zmienite o tom, že by ste sa rád dozvedeli cez naše média aj niečo o kultúre v tejto veľkej krajine, vyjdete takmer na posmech. Žiaľbohu, od ľudí, ktorí za socializmu najčastejšie prechádzali cez hranice s Ruskom s kuframi plnými vyhľadávaného tovaru, s ktorým sa dalo kšeftovať na jednej i druhej strane. Ešte i dnes sa dokážu verejne chvastať, koľko putík povymetali na účet hostiteľov. Tvária sa však pritom, akoby v súčasnosti všetko, čo z Ruska pochádza, nás iba zbytočne pokúšalo a balamutilo. Každá myšlienka z tejto krajiny nás ohrozuje a hľadá sa v nej dajaký nepriateľský význam. Občas si myslím, že aj ten protiraketový štít, o ktorom sa neprestáva hovoriť a písať, sa stavia aj preto, aby k nám neprenikli žiadne myšlienky z východu, hoci aj tam už komunizmus padol. Dôkazom toho môžu byť aj naše verejnoprávne i komerčné televízie, ktoré sa tvária, akoby sa v Rusku už viac ako 2O rokov nenatočil žiaden film alebo seriál, ktorý by zaujal nášho televízneho diváka a mohol by prípadne nahradiť ten odpad, ktorý k nám prichádza zo Spojených štátov. O tých skvostoch, ktorými nás oslňujú tvorcovia všelijakých zábavných programov ako sú napr. farmári s legendárnou "Kleopatrou z Turca", alebo keď nám po večeroch vyvára a hodnotí jedla pornoherečka Dolly Baster o ktorej dobre vieme aké "pochutiny" sa konzumujú v jej porno filmoch. Je to však naša kultúra a naša hanba. Dostojevskij keby žil a videl by, koho všetkého si vpúšťame do svojich príbytkov, pravdepodobne by dostal ďalší epileptický záchvat, z ktorého by sa však už nespamätal. Ešte šťastie, že je tu aj Internet a ani spomínaný proti raketový štít nedokáže zabrániť vysielaniu televíznych programov, ak vás zaujmú, aj z krajín bývalého impéria. Na TV Rossija 1, som takto natrafil na nový sedemdielný seriál režiséra Vladimíra Chotinenka a dal som mu prednosť pred "Smotánkou", "Prominentami", "Super Star" a pod. Oprášil som si v pamäti ruštinu a s vynikajúcimi hercami, ako sú napr. hlavné postavy seriálu "Dostojevskij", som strávil niekoľko celkom príjemných a užitočných večerov. Jevgenij Mironov, Čulpan Chamatova sa mi o to zaslúžili. Dostojevskij je spisovateľ, ktorý už veľa desaťročí priťahuje čitateľov na celom svete svojimi príbehmi, svojim talentom a uvažovaním. Rozpisovať sa o ňom vari netreba, urobili to dávno predo mnou veľkí spisovatelia a vo svojich spomienksch aj jeho manželka, dcéra i brat. Možno postačí, ak k tomu všetkému dodám, že aj tvorcom seriálu sa podarilo predstaviť tohoto génia, ako živého človeka, ako človeka trpiaceho, milujúceho, žiarlivého i radujúceho sa, napriek svojej ťažkej chorobe. Dokázali to v krajine, v ktorej sa tiež natáčajú a filmujú kvalitné a hodnotné diela. To len naší "nákupcovia" filmov i podobných seriálov o tom nevedia alebo nechcú vedieť. Ja osobne som po zhliadnutí tohoto seriálu zatúžil znova si prečítať všetky diela tohoto autora, ktorý najhlbšie prenikol do hlbín ruskej duše.