Za veľmi dôležitú poprevratovú zmenu môžeme bez zveličovania označiť tajné voľby. Až tie občanom umožnili slobodne, bez obáv vyjadriť svoj názor na kandidátov politických strán, ako aj na strany samotné. Je len prirodzené, že sa táto pozitívna prax ústupu od jednotnej kandidátky Národného frontu preniesla aj do volieb predstaviteľov niektorých dôležitých štátnych funkcií. Najmä takých, kde sa dá predpokladať „odplata“ víťaza voči tým, ktorí mu nedali svoj hlas, ako aj preferovanie tých, ktorí mu dali ten svoj hlas. Odklon od tajného rozhodovania o generálnom prokurátorovi ako aj verejná voľba generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie zaváňa niečím nekalým. Pri troche otvorenosti musím priznať, že smrdí. A to tak silno, že môžeme sa obávať toho najhoršieho. Tento smrad začal nahlodávať krehké základy demokracie na Slovensku. Postupne, ako vyprcháva počiatočná eufória z volebnej prevahy pravicového zlepenca, mocní prestávajú veriť vlastným. Nepomohlo fotografovanie, ani otvorená kontrola skrutátormi, preto sa rozhodli veľmi ostro zakročiť. Bez hanby a začervenania zavrhli jeden z najdôležitejších pilierov demokracie. Tých čo v tajných voľbách generálneho prokurátora volili v súlade s Ústavou SR slobodne, podľa svojho najčistejšieho svedomia, označili za zradcov. Keďže tajná voľba zaručuje anonymitu a tým aj slobodu prejavu poslanca šéfovia straníckych centrál SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu-híd vyhlásili otvorený boj proti tomuto dôležitému princípu dodržiavania demokracie. Opätovne by som chcel predstaviteľom súčasnej vládnej garnitúry pripomenúť, že počas novembrových udalostí v roku 1989 sa naši občania dožadovali zrušenia volieb podľa jednotnej kandidátky Národného frontu a zabezpečenia demokratických volieb za účasti všetkých politických strán. Do volebného zákona sa zakotvila povinnosť tajného hlasovania. Je chvályhodné, že aj po dvadsiatich rokov od prevratu musí volič zájsť za plentu, kde má zabezpečenú anonymitu (tajnosť) hlasovania. V prípade, že tak neurobí, okrsková volebná komisia mu neumožní hlasovať. To čo platí pre radového občana by nemali ignorovať ani zvolení zástupcovia občanov v Národnej rade SR. Dnes je to generálny prokurátor, kto to bude zajtra? Zrejme sa pri ďalších voľbách do NR SR dočkáme aj jednotnej kandidátky pravicových strán. Veď súčasná vládna koalícia Ivety Radičovej môže okrem ústavných zmien všetko. Razantne využíva svoju nadpolovičnú, aj keď tesnú, väčšinu na upevňovanie svojej moci. Za tento spôsob vládnutia by sa nemuseli hanbiť ani najväčší diktátori. Joj, keby tieto kroky urobil Mečiar, alebo Fico to by bolo kriku aj demaršov. Zase sa ukázalo, že naša novinárska obec má dvojaký meter. Niekto môže búrať aj demokraciu a súhlasne prikyvujeme. Iní (mám na mysli Jána Slotu, Vladimíra Mečiara a Roberta Fica) presadzovali národno-štátne záujmy a lepší život pre obyčajných ľudí a všetky „slovenské nezávislé“ médiá až besnili proti nim. Čo sa týka obyčajných ľudí nemyslím tým štvorčlennú skupinku prilepencov SaS, tí s obyčajnými ľuďmi nemajú takmer nič spoločné.

Načo je nám 150 členný parlament?
Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti si myslím, že do budúcna by stačilo, keby sa náš zákonodarný zbor výrazne zúžil. Každú zo strán, ktoré sa dostali do parlamentu by zastupoval jeden poslanec. Váha jeho hlasu by zodpovedala percentám získaných danou stranou v parlamentných voľbách. Ušetrili by sa tým nemalé finančné prostriedky na činnosť Národnej rady SR, nikoho by nemuseli označovať za zradcu a možno by aj hašterenia medzi nimi ubudlo.

Vladimír Dobrovič