Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148
mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk
Kontakty
Desatoro Bruselu na riešenie súčasnej krízy
Brusel/Bratislava/ddk/ Členské štáty a Komisia začiatkom tohto roku schválili 10 kľúčových priorít na riešenie súčasnej krízy, pričom by sa zároveň pripravila pôda pre udržateľnejšie hospodárstvo. Keďže sa situácia mení v závislosti od krajiny, Komisia dnes odporúča cielené opatrenia pre každý členský štát. Každej krajine by to v nasledujúcich 12 až 18 mesiacoch malo pomôcť zamerať sa na strategické páky a povzbudiť tak hospodárstvo EÚ ako celok. Redakciu Slovenský rozhľad o tom v tlačovej správe informovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Pokiaľ ide o hodnotenie ekonomického vývoja na Slovensku, Komisia si uvedomuje mieru do akej bola SR dotknutá hospodárskou krízou - v roku 2009 sa HDP znížilo o 4.7% a nezamestnanosť narástla na 12%. V roku 2010 sa vďaka obnoveniu zahraničného dopytu po našich tovaroch a službách síce podarilo obnoviť rast HDP na 4.1%, avšak nezamestnanosť naďalej rástla až na 14.5% (tempo rastu nezamestnanosti bolo jedno z najvyšších v EÚ). Komisia očakáva, že v rokoch 2011-2012 bude zamestnanosť stále pod predkrízovou úrovňou. Kríza tiež viedla k zhoršeniu stavu verejných financií a nárastu verejného dlhu z 2% HDP v roku 2008 na 8% v rokoch 2009-2010. Komisia očakáva, že deficit verejných financií vďaka konsolidačným opatreniam vlády SR klesne v roku 2011na 2.5 % HDP a v ďalších rokoch zaznamená ďalší pokles.
Pre Slovensko bude výzvou zabezpečiť pokrytie zdrojov rastu, akými sú vzdelávanie alebo dopravná infraštruktúra. Dôvodom pre znepokojenie môže byť spôsob napĺňania príjmovej stránky rozpočtu. Komisia sa domnieva, že je tu priestor na zvýšenie príjmov z daní, ktoré nemajú negatívny dopad na rast, akými sú daň z majetku alebo environmentálne dane. Slovensko by tiež malo zlepšiť efektívnosť vyberania daní (najmä DPH). Slovensko je jednou z krajín, ktoré čelia významným výzvam v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V tejto oblasti musíme zohľadniť skutočnosť, že výdavky na penzijný systém budú na Slovensku rásť rýchlejšie ako je priemer v EÚ-27. Národný reformný program a program Stability však predvídajú viaceré úpravy, ktoré by mali odstrániť nedostatky súčasného modelu penzijného systému.
Jednou z najväčších výziev pre Slovensko je nezamestnanosť. Dlhodobá nezamestnanosť je najvyššia v celej EÚ (9.2%) a je umocnená regionálnymi rozdielmi a nesúladom medzi ponúkanými pracovnými zručnosťami a dopytom na pracovnom trhu. Nadpriemerne vysoká miera nezamestnanosti prevláda medzi nízko kvalifikovanými pracovníkmi. Slovensko si dalo v tejto súvislosti za cieľ zvýšiť mieru pracovníkov s dosiahnutým stredoškolským vzdelaním. Komisia však odporúča zlepšiť úroveň rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, ktoré SR využíva v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ podpriemerne (2,8%). To má negatívny dopad na schopnosť zamestnať sa a podkopáva úsilie smerujúce k zníženiu nezamestnanosti.
Komisia odporúča, aby sa SR v období 2011-2012 zamerala na domáce zdroje rastu, prijala opatrenia na zníženie nezamestnanosti (najmä cez politiku aktívneho trhu práce, zníženie daňového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny, zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy), zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie fungovania verejnej správy.
Vo svetle týchto skutočností Komisia odporúča aby Slovensko prijalo v roku 2011-2012 tieto opatrenia:
1. Implementovať rozpočet v roku 2011 a zaviesť špecifické opatrenia v rozpočtových rokoch 2012-2013 tak, aby sa dosiahlo zníženie deficitu pod úroveň 3% HDP.
2. Zlepšenie fiškálnej disciplíny prijatím viacročných rozpočtových stropov pre výdavky centrálnej vlády a systému sociálneho zabezpečenia.
3. Reforma penzijného systému
4. Podpora zamestnávania nízkokvalifikovaných pracovníkov prostredníctvom zníženia daňového zaťaženia, zlepšenie aktívnej politiky na trhu práce a zameranie na mladých a dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o prácu.
5. Zrýchlenie reformy vzdelávania a odbornej prípravy. Zlepšenie kvality stredoškolského vzdelávania tak, aby zodpovedala požiadavkám trhu práce. Prijatie stimulov na participáciu v celoživotnom vzdelávaní a reklvalifikačných programoch.
6. Zabezpečiť uplatnenie plánovaných opatrení na zlepšenie verejného obstarávania a na lepšie fungovanie a transparentnosť súdnictva.
Výsledky v oblasti rastu a zamestnanosti: Komisia predkladá odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2011
Komisia prijala 27 súborov odporúčaní pre jednotlivé krajiny, plus jedno navyše pre eurozónu ako celok, s cieľom pomôcť členským štátom pripraviť ich hospodárske a sociálne politiky na plnenie záväzkov týkajúcich sa rastu, zamestnanosti a verejných financií.
Členské štáty a Komisia začiatkom tohto roku schválili 10 kľúčových priorít na riešenie súčasnej krízy, pričom by sa zároveň pripravila pôda pre udržateľnejšie hospodárstvo. Keďže sa situácia mení v závislosti od krajiny, Komisia dnes odporúča cielené opatrenia pre každý členský štát. Každej krajine by to v nasledujúcich 12 až 18 mesiacoch malo pomôcť zamerať sa na strategické páky a povzbudiť tak hospodárstvo EÚ ako celok. „Hospodárstvo EÚ sa nachádza v kritickom bode. Proces oživenia napreduje, naprieč kontinentom je však veľmi nerovnomerný, pričom zostávajú mnohé otázniky“, vyhlásil predseda Komisie José Manuel Barroso. „Členské štáty v marci schválili dôležitý súbor záväzkov na ďalších 12 až 18 mesiacov. Teraz musia zaistiť, aby ich všetky realizovali primeraným spôsobom na vnútroštátnej úrovni. S dnešnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré sú cielené a merateľné, Komisia odovzdáva členským štátom svoje hodnotenie ich národných plánov. Vieme, že plnenie cieľov, ktoré sme si spoločne stanovili, niekedy znamená prijímanie ťažkých rozhodnutí. Ak však toto úsilie bude rozhodné a ak ho vyvinú všetci, bude môcť Európa prekonať krízu a zabezpečiť si blahobyt do budúcnosti.“
Tieto súbory odporúčaní sú súčasťou európskeho semestra, ktorým tento rok členské štáty a Komisia po prvýkrát dôraznejšie koordinovali svoje hospodárske a rozpočtové politiky. Po tom, ako boli na úrovni EÚ schválené priority, členské štáty predložili svoje národné programy, ktoré Komisia kompletne vyhodnotila prostredníctvom týchto cielených a merateľných odporúčaní zodpovedajúcich danej situácii v každom štáte.
Pokiaľ ide o hodnotenie ekonomického vývoja na Slovensku, Komisia si uvedomuje mieru do akej bola SR dotknutá hospodárskou krízou - v roku 2009 sa HDP znížilo o 4.7% a nezamestnanosť narástla na 12%. V roku 2010 sa vďaka obnoveniu zahraničného dopytu po našich tovaroch a službách síce podarilo obnoviť rast HDP na 4.1%, avšak nezamestnanosť naďalej rástla až na 14.5% (tempo rastu nezamestnanosti bolo jedno z najvyšších v EÚ). Komisia očakáva, že v rokoch 2011-2012 bude zamestnanosť stále pod predkrízovou úrovňou. Kríza tiež viedla k zhoršeniu stavu verejných financií a nárastu verejného dlhu z 2% HDP v roku 2008 na 8% v rokoch 2009-2010. Komisia očakáva, že deficit verejných financií vďaka konsolidačným opatreniam vlády SR klesne v roku 2011na 2.5 % HDP a v ďalších rokoch zaznamená ďalší pokles.
Pre Slovensko bude výzvou zabezpečiť pokrytie zdrojov rastu, akými sú vzdelávanie alebo dopravná infraštruktúra. Dôvodom pre znepokojenie môže byť spôsob napĺňania príjmovej stránky rozpočtu. Komisia sa domnieva, že je tu priestor na zvýšenie príjmov z daní, ktoré nemajú negatívny dopad na rast, akými sú daň z majetku alebo environmentálne dane. Slovensko by tiež malo zlepšiť efektívnosť vyberania daní (najmä DPH). Slovensko je jednou z krajín, ktoré čelia významným výzvam v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V tejto oblasti musíme zohľadniť skutočnosť, že výdavky na penzijný systém budú na Slovensku rásť rýchlejšie ako je priemer v EÚ-27. Národný reformný program a program Stability však predvídajú viaceré úpravy, ktoré by mali odstrániť nedostatky súčasného modelu penzijného systému.
Jednou z najväčších výziev pre Slovensko je nezamestnanosť. Dlhodobá nezamestnanosť je najvyššia v celej EÚ (9.2%) a je umocnená regionálnymi rozdielmi a nesúladom medzi ponúkanými pracovnými zručnosťami a dopytom na pracovnom trhu. Nadpriemerne vysoká miera nezamestnanosti prevláda medzi nízko kvalifikovanými pracovníkmi. Slovensko si dalo v tejto súvislosti za cieľ zvýšiť mieru pracovníkov s dosiahnutým stredoškolským vzdelaním. Komisia však odporúča zlepšiť úroveň rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, ktoré SR využíva v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ podpriemerne (2,8%). To má negatívny dopad na schopnosť zamestnať sa a podkopáva úsilie smerujúce k zníženiu nezamestnanosti.
Komisia odporúča, aby sa SR v období 2011-2012 zamerala na domáce zdroje rastu, prijala opatrenia na zníženie nezamestnanosti (najmä cez politiku aktívneho trhu práce, zníženie daňového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny, zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy), zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie fungovania verejnej správy.
Vo svetle týchto skutočností Komisia odporúča aby Slovensko prijalo v roku 2011-2012 tieto opatrenia:
1. Implementovať rozpočet v roku 2011 a zaviesť špecifické opatrenia v rozpočtových rokoch 2012-2013 tak, aby sa dosiahlo zníženie deficitu pod úroveň 3% HDP.
2. Zlepšenie fiškálnej disciplíny prijatím viacročných rozpočtových stropov pre výdavky centrálnej vlády a systému sociálneho zabezpečenia.
3. Reforma penzijného systému
4. Podpora zamestnávania nízkokvalifikovaných pracovníkov prostredníctvom zníženia daňového zaťaženia, zlepšenie aktívnej politiky na trhu práce a zameranie na mladých a dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o prácu.
5. Zrýchlenie reformy vzdelávania a odbornej prípravy. Zlepšenie kvality stredoškolského vzdelávania tak, aby zodpovedala požiadavkám trhu práce. Prijatie stimulov na participáciu v celoživotnom vzdelávaní a reklvalifikačných programoch.
6. Zabezpečiť uplatnenie plánovaných opatrení na zlepšenie verejného obstarávania a na lepšie fungovanie a transparentnosť súdnictva.
Výsledky v oblasti rastu a zamestnanosti: Komisia predkladá odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2011
Komisia prijala 27 súborov odporúčaní pre jednotlivé krajiny, plus jedno navyše pre eurozónu ako celok, s cieľom pomôcť členským štátom pripraviť ich hospodárske a sociálne politiky na plnenie záväzkov týkajúcich sa rastu, zamestnanosti a verejných financií.
Členské štáty a Komisia začiatkom tohto roku schválili 10 kľúčových priorít na riešenie súčasnej krízy, pričom by sa zároveň pripravila pôda pre udržateľnejšie hospodárstvo. Keďže sa situácia mení v závislosti od krajiny, Komisia dnes odporúča cielené opatrenia pre každý členský štát. Každej krajine by to v nasledujúcich 12 až 18 mesiacoch malo pomôcť zamerať sa na strategické páky a povzbudiť tak hospodárstvo EÚ ako celok. „Hospodárstvo EÚ sa nachádza v kritickom bode. Proces oživenia napreduje, naprieč kontinentom je však veľmi nerovnomerný, pričom zostávajú mnohé otázniky“, vyhlásil predseda Komisie José Manuel Barroso. „Členské štáty v marci schválili dôležitý súbor záväzkov na ďalších 12 až 18 mesiacov. Teraz musia zaistiť, aby ich všetky realizovali primeraným spôsobom na vnútroštátnej úrovni. S dnešnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré sú cielené a merateľné, Komisia odovzdáva členským štátom svoje hodnotenie ich národných plánov. Vieme, že plnenie cieľov, ktoré sme si spoločne stanovili, niekedy znamená prijímanie ťažkých rozhodnutí. Ak však toto úsilie bude rozhodné a ak ho vyvinú všetci, bude môcť Európa prekonať krízu a zabezpečiť si blahobyt do budúcnosti.“
Tieto súbory odporúčaní sú súčasťou európskeho semestra, ktorým tento rok členské štáty a Komisia po prvýkrát dôraznejšie koordinovali svoje hospodárske a rozpočtové politiky. Po tom, ako boli na úrovni EÚ schválené priority, členské štáty predložili svoje národné programy, ktoré Komisia kompletne vyhodnotila prostredníctvom týchto cielených a merateľných odporúčaní zodpovedajúcich danej situácii v každom štáte.
Powered by Quick.Cms