Raz darmo. Skutočnej dáme arogancia, klamstvo, hrubosť, nenávisť a najmä farizejstvo, nepristanú. V prípade verejnej činiteľky a političky to platí dvojnásobne. Zarmucujúce je, že túto priam historickú pravdu, exministerka vlády SR, exposlankyňa Národnej rady SR a neúspešná kandidátka na post prezidenta Slovenskej Republiky, pani Iveta Radičová, neberie na vedomie ani v terajšej etape, keď sedí v kresle premiérky nášho štátu. Jednoznačne to potvrdzujú niektoré jej prejavy, vyhlásenia a veľmi premenlivé „odborné“ stanoviská k problematike klientelizmu. Aj mnohé predvolebné sľuby pre premiérku už nemajú cenu ani suchého lístia na jeseň. Veď sú v ostrom protiklade s každodennou realitou v terajšej rozdelenej spoločnosti. Mnohí máme v živej pamäti jej ostré vystúpenie v parlamente pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Vtedy okrem iného jej vlastným spôsobom povedala: „Na úrovni vlády musíme začať odznova. Búchanie do stola, krik, alibizmus, nezodpovednosť, klientelizmus, korupcia, neschopnosť viesť dialóg a neochota prijímať potrebné rozhodnutia nie sú vládnutie. To je obyčajné a nikam nevedúce politikárčenie. Vládnuť znamená hľadať riešenia, počúvať rady, akceptovať pripomienky a najmä nebáť sa prevziať zodpovednosť. Ale ja vás nebudem klamať a nebudem sľubovať nemožné.“

Čo z týchto slov sa premietlo do každodennej riadiacej práce koaličnej vlády a jej premiérky? Odpoveď je jednoduchá. Veľmi málo. Práve naopak, sľuby a predsavzatia ostali len v teoretickej rovine. Premiérka na sklonku minulého roka sľubovala prepusteným železničiarom, že nestrávia ani jeden deň na úrade práce. Lenže realita je dnes celkom iná. Na dlažbe je už vyše 3000 železničiarov a sľúbené rekvalifikačné kurzy a nové pracovné miesta sú v nedohľadne. Neschopnosť viesť dialóg s opozíciou sa neustále prehlbuje, klientelizmus naberá vysoké rozmery a pripomienky opozície a odborárov k návrhom zákonov pani premiérka a jej ministri až príliš často neakceptujú. Na oprávnenú kritiku médií a opozície o súčasných pomeroch v oblasti klientelizmu dokonca odpovedala – „Reagovať budem, keď to ja uznám za vhodné.“
Vo fiktívnom boji proti korupcii hrozila svojou demisiou podobne ako v prípade voľby generálneho prokurátora ale aj v kauze hayekovcov, v ktorej Iveta Radičová trvala na odvolaní štátnych tajomníkov, až menila jeden postoj za druhým rýchlejšie ako sa mení počasie. Ak k tomu prirátame rôzne klamstvá o tom, že vládna koalícia nebude privatizovať, že nezvýši dane, že ÚVO patrí opozícii, že na Úrade vlády SR nebudú politické nominácie, že do televíznych a rozhlasových relácií nebude chodiť sama, ale vždy bude chcieť mať proti seba protivníka, patria k tým, ktoré sa pevne zakorenili do jej osobného fondu zavádzania verejnosti. Jednoznačne to dokumentuje ďalší fakt, že na sklonku prvého polroka 2011 diskutovala hneď v troch reláciách – Na telo (Markíza), O5 minút dvanásť (STV) a Sobotné dialógy (SRo) - sama so sebou. Pritom išlo o kľúčovú tému – hodnotenie prvého roka vlády. K divákom a poslucháčom sa tak dostali len jednostranné názory. Navyše predsedníčka vlády nevie vysvetliť, ako chce nahradiť investíciu pri výstavbe 75 kilometrov diaľnice, ktorú zastavil minister dopravy Ján Figeľ.

Napriek všetkému provládne médiá spolu s tretím sektorom výrazne podporujú pani premiérku. Niet sa čo čudovať, veď práve v ňom pred časom hrala prím Iveta Radičová. Jej post v nadácii Georgea Sorosa bol veľmi významný. Predsedníčka vlády chválenkársky hovorí o zlepšení pomerov na Slovensku a jeho skvelej budúcnosti. Jej slová – „Z najhoršieho sme vonku.“ – vyvolávajú nielen údiv, ale aj posmech. Notoricky obchádza nepríjemné témy a zložité problémy, ktoré vznikli práve jej pričinením, napríklad pri voľbe generálneho prokurátora. Toleruje hrubé chyby a omyly v rezortoch zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a najmä financií. S nevídaným hnevom a aroganciou reaguje na oprávnenú kritiku zo strany podpredsedu NRSR Roberta Fica. Neraz málo chýbalo k tomu, aby opozičnú stranu SMER SD označila za nepriateľov ľudu. Nevedno, kde táto „dáma“ berie odvahu, aby sa pomerne často prezentovala nepravdivými informáciami a rôznymi útokmi na adresu politických protivníkov. Arogancia, ale žiaľ aj insitnosť, s akou táto politička rozhoduje z nej urobili za pomerne krátky čas nedôveryhodnú političku. Pôsobenie Ivety Radičovej na čele vlády zjavne ukazuje, že ľudia bez organizačného talentu vlastného odborného názoru na veci verejné, pevných zásad, nekompromisných postojov a jasnej perspektívy, tento štát dnes ani v budúcnosti na lepší nepremenia.