Podľa Milana Kratinu, od ktorého som dostal nevyžiadaný mail, Líbyjčania si za Kadáfiho žili ako malí bohovia. „Libye má 6,5 mil. obyvatel a má 14 mil. registrovaných automobilů. Když někdo chce studovat v kterémkoliv státě na světě požádá si stát a ten mu zajistí byt, auto, stravu, bezplatné studium a měsíční stipendium 2300 dolarů. V Libyi se neplatí voda, elektřina, plyn, daně, úvěry jsou bezúročné. Když do pěti let nemůže úvěr splatit, odepíše ho stát, nebo ho splácí za vás. Každý plnoletý občan Libye když dosáhne 18 let dostane klíče od bytu. Když si chcete koupit auto, složíte 20,3 procenta ceny a zbytek dotuje stát. V Libyi koupíte za 10 dolarů 85 litrů benzínu nebo nafty. V Libyi jsou potraviny velmi levné, 10 kg chleba stojí 0,15 dolaru. Libyjci nepracují fyzicky, vše dělají cizinci. Žil jsem 10 let v Libyi v různých městech a nikdy jsem neviděl, ani jednoho žebráka. Libyjci nejdou pracovat do tzv. "bílého světa", neboť to nemají zapotřebí. V Libyi není nikdo ožebračen, není mu odejmut byt nebo auto protože nesplatil úvěr, není to tak, jako v tzv. demokratických zemích, které se vrhly na Libyi. Otevřeně, je mi líto libyjského národa, neboť se chce přetvořit na nájemní pracovní sílu, pracovat za 100 dolarů, kde ztratí všechny dosavadní výhody a o pohodlném životě, jakým žili doposud, se jim bude jenom zdát.“ Toľko z mailu M. Kratinu.

Priznám sa, zo začiatku som tejto správe nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Keďže však tieto informácie odzneli, takmer s rovnakým obsahom, aj v spravodajstve slovenskej verejnoprávnej televízie a v spravodajskej televízii TA3 začal som sa s touto informáciou už vážnejšie zaoberať. Tak ako mnohí, nechcem povedať skoro všetci (aj keď si to myslím, ale nemám overené údaje získané relevantným výskumom) Američania si myslia, že my Slováci sme 100 rokov za opicami, ja som sa domnieval, že v Líbyi bola za vlády Muammara Kaddáfího len chudoba a bezprávie. Nebudem na seba preberať úlohu našich politikov, ktorých sme si v slobodných voľbách demokraticky vybrali, aby Slovensko zastupovali aj navonok a preto sa nezamýšľam nad príčinami vojenskej expanzie USA a vojsk NATO v Líbyi. Chcel by som však, v prípade, že uvedené informácie sú pravdivé, upriamiť pozornosť našich politikov na sociálne vymoženosti Líbyjčanov. Aj ja by som si prial mať zadarmo vodu, elektrinu, plyn, bezúročné úvery a neplatiť dane. Všetci by sme privítali, aby naši potomkovia po dosiahnutí veku dospelosti dostali od štátu ako štartovné kľúče od bytu. Určite by nás potešilo keby nám pri kúpe auta stačilo 20,3 percenta z jeho ceny a zvyšok by doplatil štát. Všetci motoristi (nech mi prepáči hŕstka našich boháčov a zbohatlíkov, ktorí k bohatstvu prišli „boh vie ako,“ že ich nevynímam) by radi bezstarostne chodili tankovať plné nádrže, keďže by si za necelých 10 Eur natankovali 85 litrov pohonných hmôt (nemuseli by mať strach, že po natankovaní plnej nádrži im z výplaty nezostane na zaplatenie škôlky, inkasa a ostatných poplatkov v domácnosti). Želal by som si tiež lacné potraviny. Viem, že 10 kg chleba za neuveriteľných necelých 15 centov je pre našinca vyslovene utópiou. Keďže je to možné v rozvojovom africkom štáte, prečo by sme sa o niečo podobné nemohli pokúsiť v modernej slobodnej demokratickej spoločnosti? Zrejme moje želanie politici zavrhnú obligátnou poznámkou, „aj my by sme našim občanom radi dopriali obdobné vymoženosti, ale v štátnej pokladni na to nemáme finančné prostriedky. Keď si tak chytrý tak nám poraď.“ Zaujímavé. Pri stanovovaní a následných zvyšovaniach svojich platov a ďalších vymožeností si radu nepýtajú. Prosím, aj v tomto prípade postupujte tak, ako keby išlo o výsostne vaše osobné príjmy a pôžitky. Strana, ktorá si dá do vienka takýto sociálny program, prípadne bude k nemu najbližšie dostane moju dôveru v nadchádzajúcich voľbách. Som presvedčený, že svoj hlas jej dá i väčšina slovenských občanov, ktorým aj pri úplne dotiahnutých opaskoch padajú nohavice, pretože zo dňa na deň už len prežívajú a mnohí len živoria.