Stáva sa to už pravidlom, že servilní prisluhovači súčasného vývoja na Slovensku, pri vyzdvihovaní jeho predností si pomáhajú zosmiešňovaním prednovembrového stavu. Pripomínajú dlhé rady na banány, pomaranče, mäso, rifle a západnú elektroniku, ako aj štátne obštrukcie pri žiadostiach o vycestovanie do nesocialistických krajín. Áno, bolo to tak. Na jednej strane sú schopní skutočne pravdivo hovoriť o konkrétnych nedostatkoch v minulom režime, o ktorom mnohí z nich len čítali, prípadne majú len skreslené informácie, na strane druhej pri hodnotení aktuálneho obdobia, akoby im chýbal šepkár. Niekto, kto by im povedal je to tak, ako to vidíte, nebojte sa povedať pravdu. Nechcem bagatelizovať nedostatok južného ovocia v minulom režime, ale povedzme si, čo je horšie, či čakanie v rade, alebo skutočnosť, že čím ďalej tým menej občanov si ho môže dovoliť kúpiť. Nielenže mnohí nemajú na južné ovocie, ale žiaľ, čím ďalej je viac aj tých čo nemajú už ani na naše ovocie jablká, hrušky, čerešne ... pretože po „veľkorysom“ zrušení štátnych dotácií sú už pre bežných Slovákov luxusom. Čo sa týka mäsa, odevov a elektroniky môžeme byť tiež len čiastočne spokojní. Je toho dosť a ani ceny sa oproti socialistickým výraznejšie nezmenili. Žiaľ, je stále viac a viac nezamestnaných takže pomaly a isto i u nás sa začína kupovať mäso aj na gramy. Pritom to kvalitnejšie je aj pre zamestnaných, vzhľadom na nízku cenu práce na Slovensku, takmer nedostupné. Plné regály odevov ( vrátane riflí ) a elektroniky v obchodných domoch, našťastie prinútili obchodníkov k pravidelným akciám, ktorých pozitívnym výsledkom je zníženie cien, mnohokrát aj o 70 percent. Takže na svoje si prídu aj menej solventní. Zrejme i preto, na úkor oddychu, o víkendoch prevláda nákupná turistika.

Najsvetlejším semaforom ponovembrového pokroku je zrušenie štátnej byrokracie v podobe zbytočných obštrukcií a obmedzení pri žiadostiach o vycestovanie do zahraničia. Dnes každý môže slobodne vycestovať kdekoľvek a kedykoľvek. Žiaľ aj to má však jeden háčik. Musíte mať na to peniaze. Takže nie všetci tí, ktorí pri novembrovom prevrate protestovali proti bývalému režimu, sa dočkali. Tak ako aj v minulosti, mnohým z nich nezostáva nič iné len naďalej snívať o cudzích krajinách a poznávať ich len cez televízne obrazovky a rozhlasové prijímače.