Zákon o dlhovej brzde mal byť ukážkovým príkladom, na ktorom sa opozícia dohodne s koalíciou v záujme krajiny. Predseda ĽS-HZDS opakovane upozorňuje, že v skutočnosti tento zákon umožňuje paradoxne zvyšovať zadlženia štátu. Podľa Vladimíra Mečiara nejde teda o žiadnu brzdu. A najnovšie predpovede tieto jeho tvrdenia potvrdzujú. Veď už v roku 2012 by mal podľa analýz verejný dlh dosiahnuť 44,4 percenta a v roku 2013 by už mal byť nad 50 percent. Do akej ďalšej pasce sa tak dostane Slovensko? Ukazuje sa, že v parlamente, v ktorom nie je ĽS-HZDS, dochádza k anarchistickým zvratom, ktoré nedokážu spoločnosti pomôcť. Naopak, dostávajú ju do ďalších nových nešťastných polôh.
Ak vezmeme do úvahy všetky fakty, vychádza nám, že koalícia s opozíciou vyhľadávajú témy, ktoré sú len marketingovým výpredajom politiky, ale nesnažia sa hľadieť za povestný roh budúcnosti. Tieto čiastkové riešenia v záujme zvyšovania percent popularity tak Slovensko sústavne ťahajú do hlbšej krízy, než aká sa na nás tlačí zo sveta. Slovensko tak trpí za zlý výber politikov v posledných voľbách, ktorých záujem o marketingovú politiku dosiahol najvyššie umiestnenia. Marketing a politika sú v tak úzkom vzťahu, že za každým gestom pomaly môžeme hľadať mastné účty nielen pre reklamných mágov, ktorí dokážu vodu predávať ako coca – colu, ale najmä účtov, ktoré bude musieť znášať celá spoločnosť. Rozum ustupuje barnumskej reklame, ktorá k nám prišla z nového sveta, kde už stáročia stavajú viac na mediálnom úspechu ako na úspechu rátanému spokojnosťou občanov. Z takejto politiky sa ešte nejednému občanovi u nás zakrúti hlava. Po vzore reklamnej strany, ktorej zisk bol donedávny šéf parlamentu sa opičia všetci ostatní. Lenže zjavne nejde len o módny výstrelok. Ukazuje sa, že takíto vládni politici vôbec nevedia, čo majú vo svojich úradoch robiť. Ich ťah na bránku hľadí najmä na splatenie reklamnej dlžoby, hoci bude tak stúpať aj dlžoba štátu. A žiadna brzda tomu nepomôže. Naopak, takýto rast tá brzda urýchľuje.