Preteky Havel – Štefánik mesto nepripustí
Bratislava/Dušan D. Kerný/ - V tieni mohutného hnutia v Prahe premenovať po zosnulom Václavovi Havlovi za sumu 150 miliónov korún českých pražské letisko a nájsť ďalšie miesta na jeho pamätník sa objavil aj v Bratislave pokus uvažovať o premenovaní dunajského nábrežia po bývalom prezidentovi československej federácie a Českej republiky. Na podnet mnohých odoziev zisťovali Slovenské národné noviny názor verejnosti a úradov na túto otázku.

Ani jeden z úradov – či už úrad primátora hlavného mesta, primátorky Starého mesta alebo mestskej časti Ružinov kam nábrežie, ktoré sa navrhuje premenovať, neregistrujú nijakú oficiálnu žiadosť. Nijaké preteky Havel – generál Štefánik nebudú – hlavné mesto zastáva názor, že všetko treba robiť dôstojne a s rešpektom k národným dejinám. Pri výbere pomenovaní alebo premenovaní nepripustiť, aby sa vytvárala situácia nejakých pretekov, aby sa vzhľadom na aktuálne potreby či názory nahradzoval pamätník jednej historickej osobnosti druhou. Takúto negatívnu skúsenosť urobila Bratislava pri pokuse nahradiť súsošie štúrovcov sochou Márie Terézie. Nik nepopiera význam Márie Terézie a snahu nájsť na to priestor, ale je neprijateľné , aby sa zároveň s tým obnovoval pamätník postavený k miléniu a bol holdom nielen aj vtedajšej v Maďarskom kráľovstve panujúcej moci. Vyplýva to o. i. z najucelenejšieho stanoviska a informácií, ktoré nám poskytol úrad primátora Milana Vtáčnika. Starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová víta iniciatívu, aby sa niektoré verejné priestranstvo pomenovalo po bývalom prezidentovi Václavovi Havlovi a to po splnení všetkých zákonných podmienok. Úvahy o pomenovaní vníma Staré Mesto ako začiatok diskusie o nájdení vhodného miesta v Bratislave.

Početní iniciátori na Slovensku a v zahraničí, ktorých nenechala ľahostajnými snaha nájsť miesto pomenované po V. Havlovi sa v podstate zhodujú so starostkou – avšak v jednom je zásadný rozdiel: tendencia „nadšených, iniciatívnych, nekritických obdivovateľov“, ktorí bez verejnej diskusie a bez konsenzu z momentálneho „očarenia“ presadzujú vlastné nápady, už priniesla vo vedomí ľudí veľké škody a večne rozdeľuje občiansku spoločnosť. Treba postupovať tak, aby každé pomenovanie významného miesta prijímala celá slovenská spoločnosť s porozumením, s úctou a najmä v zhode. Nikomu nebránime, aby sa v Bratislave našla ulica, ktorá by uspokojila obdivovateľov nedávno zosnulého Václava Havla. Sú to najmä postavy A. Bernoláka, Ľ. Štúra, M. R. Štefánika, A. Hlinku a A. Dubčeka, ktoré majú v národe vysoký kredit a úctu. Je preto logické, že ak pri Eurovee stojí socha generála Milana R. Štefánika, ktorú tu odhalili pri 90. výročí Pittsburskej dohody (2008), aby sme nábrežie pri Dunaji pomenovali Nábrežie generála Štefánika! Podľa hovorcu primátora hlavného mesta Ľ. Andrassyho „hlavné mesto pripravuje koncepciu pomenovávania ulíc, námestí , objektov, bude to však v spolupráci s predstaviteľmi historických organizácií a historikov, Slovenskej akadémie vied, s ich poradenstvom, treba pritom postupovať citlivo a s rešpektom k vlastným národným dejinám“. Hlavné mesto je proti tomu, aby sme na konkrétnom mieste, kde stojí socha generála M.R. Štefánika a okolitý priestor, námestie je vlastne Štefánikovým námestím, prekrývali iným pomenovaním priliehajúceho nábrežia Dunaja. „Primátor bude rokovať, spolupracovať s jednotlivými mestskými časťami“, konštatoval hovorca.

V prípade nábrežia pri terajšom komplexe Eurovea ide vlastne teda o premenovanie a nie pomenovanie tejto, dnes už obľúbenej promenády a miesta pravidelných športových podujatí a rekreačných behov. Podľa výzvy preto treba okolie sochy generála Štefánika, významnej slovenskej ako aj československej osobnosti logicky pomenovať Nábrežím generála Štefánika . Predčasnosť premenovania nábrežia po zosnulej osobnosti V. Havla je pritom zjavná - podľa zákona musí uplynúť päťročná lehota po smrti osobnosti. Pohľad na hnutie v Čechách, predovšetkým v Prahe ukazuje na obrovský, diametrálny rozdiel v tom, ako si pripomenúť V. Havla, pritom Lidové noviny, ktoré sú v tom aktívne poukázali na to, že niet českého či slovenského obyvateľa Pražského hradu, vrátane vojnových čias, ktorý by nemal sochu, bustu a pamätnú tabuľu – jedinou výnimkou je – Slovák Gustáv Husák, ktorý ju nemá ani v rodnej obci.