Prípadov nespokojnosti občanov s tým, ako nimi zvolení starostovia, primátori či miestne samosprávy ako celok rešpektujú (či aplikujú) zákony, predpisy a záujmy občanov – voličov akosi narastá a pravdepodobne je to iba vrchol ľadovca smutnej reality. Keď ten či onen „prvý občan“ si začne novú funkciu vykladať po svojom a zo dňa na deň sa zmení v akéhosi novodobého feudála, sledujúceho iba svoje záujmy (rodinné či skupinky svojich „najvernejších“), radoví občania majú iba veľmi malé a povedzme si zo zákona aj príliš ťažkopádne možnosti dosiahnuť nápravu. Nezodpovední funkcionári za ten čas stihnú svoje dielo skazy zväčša dokonať. A ešte sa pritom arogantne svojim spoluobčanom vysmievajú. Jednoducho, zákon, ktorý iba niečo upravuje, stanovuje, usmerňuje, ale zároveň aj netrestá, je na Slovensku zbytočný, pretože našinci sú takí, akí sú. Okrem toho, že morálnou stránkou zákona a jeho výkladu sa dnes už nikto nezaoberá, najmenej advokáti a sudcovia. Funkcionári slovenských samospráv si vzali príklad zo svojich „vyšších“ kolegov v parlamente a úradníci zase od svojich „vyšších“ kolegov na ministerstvách:
„Keď obchádzať a porušovať zákon tak poriadne, keď kradnúť a podvádzať, tak iba vo veľkom. Pretože slovenská spravodlivosť trestá iba malé delikty a malých zlodejíčkov.“ Prípad zatiaľ štvorročného boja šestnástich prešovských rodín z Narcisovej ulice a jej okolia s úradníkmi prešovskej radnice, vymýšľajúcimi a praktizujúcimi rôzne nekalé praktiky, len aby zlomili odpor občanov proti nezmyselnému stavebnému projektu alebo aby ich jednoducho dobehli, je tiež iba jedným z mnohých...

- Potrebujeme mediálnu pomoc, pretože vidíme, že bez nej by si úradníci radnice tu robili čo chcú aj napriek platným zákonom a predpisom. V priebehu doterajšieho konania došlo zo strany rozhodujúcich orgánov k vedomým hrubým procesným chybám, pričom občania dotknutej lokality boli účelovo podvádzaní a úradníci mesta v tejto taktike pokračujú. Napriek tomu však chceme za svoje práva bojovať čestne a v rámci platných zákonov. Kto za tým všetkým stojí? To je v dnešných časoch ťažko povedať, ale ako sme sa dozvedeli, v hre je projekt za vraj približne 85 miliónov €. To boli slová, ktorými sa predseda petičného výboru občanov Ing. Marián Mochnay obrátil na zástupcov médií. O čo teda vlastne ide?
„Neškolské“ školské ihrisko
Narcisova ulica v Prešove je maličkou a uzučkou uličkou v závetrí, na ktorej je areál školy a zopár rodinných domov. Útočisko zelene neďaleko centra mesta. Keď kedysi v roku 1959 sa do novopostavenej školy nahrnuli prví žiaci, bola to Jedenásťročná stredná škola a hneď vedľa nej bola medzi záhradami plocha školského športového ihriska, pretože telesná výchova bola v tom čase „plnoprávnym“ vyučovacím predmetom. Kedy a akým spôsobom sa zo školského ihriska stalo tréningové ihrisko futbalového klubu Tatran Prešov (a prešlo do jeho správy i majetku), to vedia iba funkcionári mesta, okresu a miestnych orgánov „jednej strany“. Pravdou však ostáva, že malé ihrisko bolo po desaťročia intenzívne a vo všeobecnej zhode využívané Tatranom, školákmi i občanmi. Okrem pravidelných tréningov vrcholových športovcov či futbalových nádejí sa medzi iným na ňom hrávala aj prešovská uličná liga. A pri aktívnom športovaní na ňom vyrástlo množstvo prešovských chalanov, medzi nimi aj budúci špičkoví športovci.. Tak tomu bolo až do roku 2006, kedy sa vo futbalovom Tatrane lámal „peňažný a majetkový chlieb“ dlhov, nárokov a záväzkov“, v rámci ktorého sa ihrisko dostalo do súkromných rúk. (Viac, keby chcel, by vedel o zákulisí tohto lámania povedať vtedajší odstupujúci prezident klubu 1. FC Tatran Prešov a dnes jeden z poslancov mestského parlamentu v Prešove S. G.) A keď už bolo toto ihrisko v súkromných rukách, stal sa z neho šmahom ruky lukratívny pozemok...

Na scéne ambiciózny projekt
Žiaľ, nebyť toho, že za socializmu bolo všetko naše a nikoho, nebola by ani dnešná kauza tohto ihriska. Dnešný stav je však absurdný. V čase, keď za naše aj európske peniaze staviame nové ihriská, len aby sme naše deti odlákali od monitorov počítačov i nástrah drogových dílerov, aby sme vytvorili aké-také podmienky pre ich zdravý pohyb na čerstvom vzduchu, v Prešove sa radnica usiluje vyše 50 rokov existujúce ihrisko zlikvidovať. Hneď po „privatizácii“ ihriska sa totiž bleskovým spôsobom začal rodiť obludný projekt výstavby štvorice 7 podlažných budov (dnes už iba 4 podlažných nad zemou ale s rozľahlými podzemnými garážami ) uprostred záhrad a v tesnom dotyku so školou (dnes gymnáziom) a ďalším novým športovým areálom seleziánov. Iba vyhĺbenie obrovskej jamy na podzemné garáže znamená v reálnom význame niekoľko tisíc ťažkých nákladných áut jazdiacich po ceste širokej čosi vyše 5 metrov a rovno popred vchod do školy. Ako sa budú v gymnáziu učiť za neustáleho rachotu bagrov, buldozérov, nakladačov, ťažkých vozidiel a ostatných stavebných strojov? Ako budú žiť v tomto hluku obyvatelia Narcisovej uličky? Tieto otázky nie sú pre úradníkov radnice absolútne zaujímavé. Preto vznikol petičný výbor občanov, brániacich si svoje právo na pokojný život. Dnes sa k nemu pridali aj pedagógovia gymnázia. Nielen že nechcú prísť o ihrisko, ale chcú aj zachrániť vyučovací proces. Ďalší paradox: Projekt je vedený ako výstavba sociálnych bytov. Sociálnych bytov s podzemnými garážami! Jednoducho, slovenské Švajčiarsko! Alebo švajčiarske Slovensko?

Úradnícke triky a žonglovanie so zákonom
Jedného dňa prišiel hlavný architekt mesta medzi obyvateľov Narcisovej ulice obhajovať obludný projekt (ako zástupca investora) a dal pri tom jasne najavo, že záujem investora zo západného Slovenska chce presadiť za každú cenu. Keď mu občania dali jasne a zrozumiteľne najavo, že s týmto stavebným zámerom nesúhlasia, začal jeho tím realizovať „úradný postup“ inými metódami. Nadriadený Krajský stavebný úrad, životné prostredie i poslanci mestského zastupiteľstva dostali na schválenie zmeny územného plánu v takej forme, že na rozdiel od správnej grafickej prílohy, bola plocha predmetného ihriska na Narcisovej ulici v textovej časti zmien uvedená o niekoľko kilometrov ďalej, v inej časti mesta, kde skutočne nevyužitá plocha aj bola. Na tento text dali svoje štemple jednak zainteresované úrady, i poslanci. Iba náhoda chcela, že občania Narcisovej na tento bohapustý trik prišli a voči takému postupu sa odvolali. Neuveriteľné úradnícke kľučky (dnes už na všetkých zainteresovaných úradoch a Prešovčania začínajú rozprávať o tunajšej stavebnej mafii)však naďalej trvajú aj vrátane pochybných „znaleckých posudkov“ a prešovský stavebný úrad robí naďalej všetko pre to, aby odpor občanov zlomil. Prečo asi mestskí úradníci tak vehementne a bezohľadne bojujú v záujme investora, pochádzajúceho vraj odkiaľsi zo západného Slovenska, proti občanom vlastného mesta? Prečo chcú úradníci stavať práve na tomto fliačiku (dnes súkromnej) zeme, keď mesto disponuje množstvom voľných plôch vhodných na výstavbu bytoviek akýchkoľvek dimenzií? Prečo sa poslanci mestského zastupiteľstva za túto časť mesta vyhýbajú tomuto problému ako čert krížu a nechcú o ňom ani počuť?

Podvádzajú na všetky strany?
Obyvatelia Narcisovej ulice, ktorí sa s novinármi stretli, upozorňujú aj na veľké, ale úradníkmi radnice absolútne ignorované riziko: Táto časť mesta sa nachádza na naplavenom území neďalekej rieky Torysa, ktoré má až priveľmi aktívne spodné vody, ktorých činnosť musia obyvatelia sledovať. Zaplavené pivnice a studne počas zvýšenej hladiny rieky či povodňových stavov nie sú žiadnou výnimkou. - Pochybujeme o tom, či investor vôbec vie, do akého rizikového projektu ide. Je možné, že po vykopaní obrovskej jamy na podzemné garáže sa bude musieť ďalších stavebných prác vzdať v dôsledku jej zaplavenia spodnou vodou. Ale čo bude potom, kto to dá do poriadku, čo to urobí s tunajšími tokmi sústavy podzemných vôd? Veď na to môže doplatiť aj samotná škola, nielen my a naše domy, - dôvodia občania. Ale „odborníci“ zo stavebného úradu ostávajú hluchí a slepí. Zdá sa, že úradníci stavebného úradu si boli priveľmi istí „krátkym procesom“ a nepočítali s tým, že občania Narcisovej budú tak dôsledne bojovať za svoje práva. Veď celý projekt vlastne už mal byť dávno ukončený. Nepočítali s tým, že do veci sa „zažerie“ dvojica ľudí, ktorým na slušnom a pokojnom živote záleží a svoje práva budú obhajovať dôsledne: Ing. Marián Mochnay, predseda petičného výboru a JUDr. Milan Krúpa, ako je už z jeho titulu možné spoznať, právnik. A doterajší vývoj potvrdzuje, že právnik skúsený. Nesmieme zabudnúť ani na novo sa objaviacu situáciu: Majiteľ pozemku vraj uzavrel novú a úplne čerstvú zmluvu o prenájme dnes už smutne známeho ihriska na Narcisovej ulici s 1. FC Tatran. Či ide iba o kačicu a teda o akési zastieracie klišé na odvrátenie pozornosti od tohto problému, to sa nám do uzávierky zistiť nepodarilo. Aj keď na rozuzlenie tohto prípadu a na to, či zvíťazí úradnícka bezohľadnosť alebo občania, zámer úradníkov prešovskej radnice uprednostniť záujem bohatých cudzincov nad záujmom občanov mesta je neprehliadnuteľný a neoddiskutovateľný. Takže ďalší postup hlavného kontrolóra mesta, názory primátora či výhovorky úradníkov sú vlastne už bezpredmetné. Členovia petičného výboru majú totiž ďalší postup jasný: - Podali sme ďalšie odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu a v prípade, že protiprávny postup bude pokračovať ďalej, budeme dávať konkrétne trestné oznámenia!

Škola je s občanmi
Riaditeľ Gymnázia J. A. Raymana RNDr. Miroslav Krajňák, PhD: - Škola podporuje protest občanov Narcisovej ulice a okolia proti likvidácii tohto ihriska a aj teraz sa pripájame k petícii. K primátorovi Prešova sa snažím dostať od roku 2007, aby som s ním mohol o tejto téme rokovať. Žiaľ, doteraz neúspešne. Boli by sme veľmi radi, keby sa ihrisko vrátilo do správy školy, vieme sa o neho všestranne postarať. Žiaľ, vzhľadom k súčasnému majetkovému stavu ihriska ostane prianie riaditeľa gymnázia zrejme iba v rovine zbožných želaní. Aj napriek tomu, že táto v Prešove vysoko hodnotená vzdelávacia inštitúcia práve zažíva svoj jubilejný školský rok.