AKTUÁLNE: Nevyhnutnosť iného pohľadu – Dušan D. Kerný

Známa anekdota hovorí, že víno môže byť aj z hrozna. Všetko môže byť inak ako sa nám zdá alebo ako píšu noviny. O tom azda nepochybuje nikto. Jedným z príkladov európskeho pohľadu na svet prináša – napokon ako tradične – nové vydanie štvrťročníka Lettre International – európsky kultúrny časopis.

U nás – a napokon aj málokde inde – sa zíde na jednom mieste toľko známych autorov a toľko pozoruhodných tém. Napríklad o tzv. arabskej jari. Média u nás ju posudzujú najmä z pohľadu „zlodejov arabskej jari“, ktorí akoby ukradli ľudovému povstaniu jeho ciele. Lettre sa zaoberá témou Arabských perspektív z pohľadu, že všetky tie revolty a nepokoje v arabskom priestore majú s revolúciou len málo spoločného. Moslimskí bratia, ešte nedávno Západom označovaní za nebezpečných extrémistov, sa dnes ukázali ako rozumní pragmatici, sú oslavovaní a všetkými pozdravovaní. Arabskí nacionalisti sa stavajú po bok islamistov, ktorí im však onedlho môžu ísť po krku. USA pestujú spojenectvo s Katarom, ten ale financuje Hamas, Saudská Arábia zasa financuje salafistov – a obe skupiny dovedna, islamisti a salafisti dohromady sú inšpiráciou pre džihadistov, ktorí by najradšej Američanov zabíjali všade tam kde sa to len dá.

Amerika si pritom všetkom myslí, že stojí na správnej strane dejín, nejde jej však ani o nastolenie demokracie a ani o vytvorenie otvorenej spoločnosti. V skutočnosti ide USA len o moc. A v arabskom svete zatiaľ naplno ožíva islamizmus. Rozvrat Sýrie znamená zánik posledného sekulárneho štátu, kde nevládnu islamisti na Blízkom východe. Egypt je v rozvrate , hospodársky sa rúti, politicky vláde neistota, polovica voličov z tých čo vôbec prišli k urnám sa rozhodli pre predstaviteľov starého systému. Väčšina ľudí v Sýrii nebojuje za vládu alebo za opozíciu, ale ocitli sa uprostred zápasov, ktoré na ich záujmy vôbec nehľadia.

Televízne kamery sa stali neoddeliteľnou súčasťou mobilizácie, propagandy a štvania. Či už v Tunise, Egypte, Líbii, Sýrii, Bahrajne alebo v Jemene nikde sa nezjavili noví politici schopní ukázať cestu, ktorou sa treba uberať. Nikde niet schopných vedúcich síl, vynárajú sa ľudia, ktorí si uchytia moc, ktorej nikto neverí a ktorej legitímnosť prichádza zväčša iba z cudziny, to Západ im prepožičiava publicitu a rešpekt, uznanie. Arabské štáty im dávajú zasa podporu a financie. A medzinárodné organizácie sa usilujú o to, aby tieto nové režimy dosiahli medzinárodné uznanie a podporu. Toľko v skratke o niektorých tézach analýzy o arabských vyhliadkach, aby bolo zrejmé, že Lettre sa líšia od plochej propagandy vnímania väčšiny médií na Slovensku. Dvojtvárnosť Západu, doslova dvojakú morálku Západu ukazuje aj rozhovor s výnimočnou ženou s pozoruhodným osudom Etelou Adnanovou pod názvom Narodená v Bejrúte. Je to jeden z najpozoruhodnejších príspevkov o príbehu Blízkeho východu.

Podobne dvojtvárnosť a dvojakú morálku Západu, tzv. vyspelých štátov, vyspelých ekonomík a demokracií USA počnúc Nemeckom končiac ukazuje aj portugalský autor Pedro Rosa Mendes. Prenikavým spôsobom demonštruje príčiny terajšej krízy v Portugalsku, to ako je tento štát a národ odsúdený ku kolektívnej chudobe. Je to stav spôsobený v značnej miere práve európskym integračným procesom. Pokojné rozprávanie o tom, ako práve Európa, teda EÚ a jej neprezieravé vedenie, Európska komisia, európske normy, európske hodnoty majú priamy podiel na terajšej portugalskej štátnej a národnej mizérii, priamu zodpovednosť na nariadenom stave kolektívnej chudoby, to je jeden z výnimočných textov. Veľavravne sa prihovára aj každému slovenskému čitateľovi – u nás sa takto neuvažuje, ešte stále tu nevidíme vývoj slabín Európskej únie v súvislostiach a s predvídavosťou. Podobne sa dá hovoriť o rozsiahlej historickej perspektíve Idea a realita Indie, kde sa na veľkej ploche rozoberá demokracia, sekularizmus a jednota Indie, jej ideály a tienisté stránky – dá sa len povedať, že ide nielen v našich, stredoeurópskych ale aj širších súvislostiach o mimoriadny text, pre nás o to príťažlivejší o čo bližšie sa India stala pre slovenského cestovateľa a turistu. India je síce u nás takmer denne v správach, ale zobrazované udalosti sa nepodávajú v súvislostiach, ktorí by nám pomohli chápať čo sa deje v tomto ľudnatom štáte. India je predsa nielen najväčšou parlamentnou demokraciou na svete, ale aj rýchlo a dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou, štátom s devízovými rezervami patriacimi medzi najväčšie na svete. Rozsiahly rozbor poukazujúci na historické korene politického vývoja Indie v ére samostatnosti je učebnicovým príkladom esejistiky rozširujúcej obzor možností tohto žánru práve tak, ako obzor čitateľa.

Príspevok z New Yorku prináša mimoriadne trefné poukázanie na to, ako sa vlastne rozhodovalo o amerických vojnách na Blízkom východe, v Iraku a v Afganistane. Jednotlivé osobnosti, medzi nimi predovšetkým generál Petraeus, nedávno odvolaný šéf CIA, boli predovšetkým dielom dobrej marketingovej kampane a premyslenej publicity. V skutočnosti je všetko úplne inak, naopak než je mediálne vytvorený obraz. Okrem iného rozoberá autor faktografiu okolo vzostupu generálna Petrausa vykresľovaného ako muža, ktorý môže zachrániť Irak a potom Afganistan. Vykresľuje ho ako človeka, ktorý oživil metódy koloniálnych a postkoloniálnych vojen, ktoré už raz viedli k americkej porážke, konkrétne vo vojne vo Vietname a preto ich americká vojenská škola opustila, zavrhla. Avšak Bushova administratíva potrebovala vojnu a na to potrebovala tohto generála. Keď urobili politické rozhodnutie, to, ako sa bude viesť vojna, to už nechali plne na armádu, cynicky samotné vojenské ťaženie už bolo Washingtonu ľahostajné. Nie je to nové vykresľovanie cynického mechanizmu prezidentskej moci v USA. Pozoruhodné však je teraz to, ako sa z Bushovej éry preniesli predstavitelia toho obdobia do éry už politicky ochromenej éry prezidenta Obamu. A to v podmienkach stále vojensky najsilnejšieho a technologicky najvyspelejšieho štátu na svete – a ním USA zostanú v dohľadnej dobe ešte desaťročia.

Lettre International prináša texty Antonia Tabucciho, Václava Belohradského, ten rozoberá v rozsiahlej eseji Panika identity tézy, ktoré predniesol predvlani v Bratislave na Stredoeurópskom fóre v kine Astorka. Medzi výnimočné texty patria aj tie, ktoré sú venované ruskej kultúrnej atmosfére. Takým je výnimočný obraz o ohlase Richarda Wagnera a jeho hudobnej tvorby v Rusku. Zážitkom najnovšieho vydania Lettre international je veľkorozmerová farebná fotopríloha z ropnej katastrofy v Mexickom zálive alebo čítanie literárnej reportáže Bora Cosiča o plavbe po Dunaji od Linzu po Viedeň nazvaná Dunajský cestovný sprievodca. Poldruhastovky strán najnovšieho Lettre číslo 99 prekonáva skladbou ako aj obsahom a autorským zastúpením prakticky všetko čo je prístupné v tom istom čase na Slovensku. Je jedným z pozoruhodných vydaní esejí, literárnych textov a príspevkov zahraničných dopisovateľov od New Yorku po Moskvu. Najmä prináša jazyk, ktorým sa u nás bežne nehovorí a jednoducho nepoužíva sa.