Porážku nacizmu, dobytie Berlína Červenou armádou sme si 8. a 9. mája pripomínali rôznorodo. Unikátom je stíhanie mládežníckej organizácie ruskej vládnej strany Zjednotené Rusko za propagáciu extrémizmu, propagáciu nacizmu, terorizmu a falšovania dejín Veľkej vlasteneckej vojny. Popieranie úlohy sovietskeho ľudu v porážke nacizmu je v Ruskej federácii trestné i vyše troma rokmi väzenia...

Mládežníci na juhu Ruska vyviazli naveľa, naveľa len s pokarhaním za to, že slávnostne položili vence na pamätník maďarských vojenských zajatcov. Boli ohromení trestným stíhaním, lebo si mysleli, že Maďari bojovali po boku Červenej armády a ZSSR. Ani im a ani ich vedúcim a učiteľom či miestnym orgánom na um nezišlo, že to bolo úplne naopak, že maďarská armáda do poslednej chvíle bojovala pri Stalingrade po boku 6. nemeckej armády.

(Slovenská divízia na čele s generálom Jurechom bola oveľa južnejšie, pod Kaukazom, a tak sa zničujúcemu útoku Červenej armády vyhla bez veľkých strát...)

Bola by to epizódka nebyť jednej z najradikálnejších poslankýň ruskej dumy za parlamentnú Komunistickú stranu Ruska. Urobila z toho priam celoruský škandál. Školy nielen zanedbávajú vlasteneckú výchovu, ale aj riadnu výučbu vlastných ruských dejín. Nikto neoponoval. Bolo treba nemalého úsilia vládnej strany, aby stačilo pre mládežníkov ďaleko od Moskvy len tvrdé pokarhanie, a nie väzenie.

Čo nám to hovorí ? V Rusku budú na jeseň parlamentné voľby. Treba tvrdiť muziku. V rámci kampane sa táto citlivá téma, ktorej bolestivosť pre obyvateľov Ruska, ako aj ruských historikov často v Európe nechápeme, dá poľahky rozdúchať. Rusi bedlivo sledujú, ako to konštatoval v polovici mája rešpektovaný denník Kommersant, ako sa už v súčasnej Európe pomaly „pevne ustálil obraz Ruska ako nepriateľa“. V takejto situácii je teraz vzájomné porozumenie nemožné, nijaká normalizácia vzťahov sa nedá očakávať, a aj keď potom nastane, bude to na veľmi nízkej úrovni. Lebo nikto vo vyššej politike sa neodváži presadzovať partnerské vzťahy s Ruskom, a ak tak urobí, dostane sa v súčasnej politickej situácii v štátoch Európskej únie na pokraj významnosti.

Je to neuveriteľné, ale po troch desaťročiach od zániku ZSSR je vzájomné porozumenie s Ruskom na úrovni vrcholnej politiky nemožné. Široké súvislosti protiruského postoja sú nielen súčasťou postoja kolektívneho Západu, ale aj súčasťou integrácie nových štátov do Európskej únie a najmä Severoatlantickej aliancie NATO, konštatuje o. i. Kommersant.

Podstatná je otázka: týka sa to nás? Nepodľahnúť takej politicky motivovanej propagande, ktorá akoby bola pokračovaním vojny. Pamätliví novinári vedia, že prvým krokom k znormálneniu pomerov je najmä odzbrojenie slovníka. Odzbrojenie vždy prebieha najprv v reči a v používaných slovách. Stačí málo – neprekrucovať fakty. Niekedy sú to taľafatky. Napríklad dvojčíslo SNN 15 – 16/2020 pripomínalo, že 11. apríla 1945 mesto Martin oslobodili vojská ukrajinskej armády, aj keď taká vtedy neexistovala, bola len sovietska. Ale ide aj o veľké veci, napríklad nepodľahnúť úsiliu s predstihom tvrdiť, že vakcína je zbraňou vojny, hybridnej vojny v čase, keď to nikto iný okrem ukrajinského ministra zahraničných vecí nehovoril.

Na záver – pre nás je však pozoruhodné, že maďarskí vojaci majú pamätník v Rusku, proti ktorému bojovali. Dodnes im pripomína zbytočnosť obetí vo vojne, ktorá bola aj vojnou propagánd.