NOVEMBER JE VNUCOVANÝ MÝTUS
Rozhovor s ústavným právnikom JUDr. PhDr. Jaroslavom Kubom CSc.

• Politické zmeny u nás, ako to vlastne začalo? Bol na začiatku NOVEMBER?
- Nie. To je vnucovaný mýtus. Spôsob usporiadania vzťahov v spoločnosti a úpravy života jeho členov, inak obecne povedané „režim“ bol u nás už na prelome rokov l989-199O predhodený napospas zmenám. Vďaka dohode Bush – Gorbačov na Malte, uzatvorenej o nás bez nás, spojencom končiacim a spojencom nastávajúcim. Okrem iného apríli l989 som bol na Columbijskej univerzite v New Yorku svedkom návštevy Gorbačovovho „alter ego“ Jakovleva, ktorý prejednával parametre toho, čo bolo na Malte podpísané.

• Boli sme však na zmenu pripravení?
- V spoločenských ústavoch ČSAV a na vysokých školách tohto smeru sa už od začiatku 60-tých rokov, prinajmenšom od „biblických konferencií“, hľadali alternatívne „modely" usporiadania spoločnosti. Zároveň sa stali liahňami takých autorít ako Sviták, Kosí, Šik, Mlynář, Šamalik, Machonin, Boguszak, Machovec, Lakatoš, Knap... Spoločným menovateľom ich hľadania dokonalejšieho modelu režimu bolo poučenie z režimu existujúceho a jemu predchádzajúceho. Samozrejme spojené aj s hľadaním ich predností, ktoré by bolo možné spojiť v jedno. Netreba si robiť ilúzie o výsledkoch tohto známeho „modelovania“. Vieru v jej kvalitu paradoxne založila až vojenská intervencia, ktorá brutálne zahatila nádej postupovať týmto smerom. Pripravenosť na zmenu bola v roku l968 vysoká. Základné parametre alternatívneho modelu mali Česi k dispozícii, rovnako ako vôľu to samostatne urobiť. A získať tým viac ako dovtedy a zároveň sa posilniť voči okolitému svetu.

• Ako tomu bolo pred a po Novembri. Domnievam sa, že niečo podobného vtedy nebolo. Prečo?
- Možno aj preto, že Česi nemali bez vízie, čo následne príde, dôvod opúšťať to, čo si za dve generácie po vojne vybudovali. Aj keď mnohí nadávali na komunistov. To, čo chceli bolo uvoľnenie, poriadok, odchod skompromitovaných funkcionárov, naviazanie na pražské jaro 1968 a stiahnutie Sovietskej armády. Ani Charta 77 nemala model režimu, s ktorým by čakala na historickú príležitosť nahradenia onoho „socialistického". Väčšina potenciálnych živnostníkov si uvedomovala, že riziko podnikania za nich nesie štát socialistický, nie kapitalistický. Prečo by mali taký štát likvidovať?

• Ale došlo k tomu.
- Samozrejme, Uvedomme si, že na základe dohody z Malty. Nebolo treba ani obsadiť ČSSR. Zo zborníka šéfa USTR P. Žáčka „Hovoriť pravdu a nič nezamlčať“ vyplýva, že „Gorbi" mal aj plán odpratať vedenie KSČ, keby sa bránila odovzdať moc. Represie proti KSČ by znevierohodňovali dôvod, do ktorého bol importovaný prevrat zahalený, to znamená nastolenie ľudských práv. Ale to, čo by po sebe zanechal silový zásah, MMF a Svetová banka rovnako nariadili ekonómom „ šokovo „ urobiť. Jednalo sa o tzv. deetatizáciu, vyradenie štátu z organizácie a riadenia národného hospodárstva. Realizácie sa chopili „indžoia“ z „prognosťáku“ a „ekonomičáku“. T. Ježek v knihe Zrodenie zo skúmavky na strane 23 a 24 predstavuje tieto „kapacity“, nakojené jednou knihou von Hayeka. Predovšetkým seba a J. Zielenieca. Pri svojich „limitoch“ tým v rýchlosti zbavili štát ekonomickej moci. Tá je však základom jeho mocenského potenciálu, reálnej štátnej suverenity a autority i schopnosti reálne sa brániť zasahovaniu do vnútorných záležitosti, či efektívne vymáhať právo. Čo mohli oceniť nakoniec aj velitelia NATO, pretože ekonomicky slabý štát sa stáva obyčajnou atrapou, musí oslabiť armádu, lebo na ňu už „nemá“. Postačí príklad nadzvukového letectva. Štát v roku l988 vlastnil, udržoval a prevádzkoval 440 bojových superstíhačov. O l6 rokov neskôr si mohol dovoliť prenájom na 10 rokov len 14 gripenov. So slabším výkonom ako MIG 29, posledných 10 týchto lietadiel vymenil v roku l995 za niekoľko helikoptér MI-2 z roku l962.

• Hovorilo sa, spomínam na jeden z prejavov V. Havla, predsa aj o tom, že nastupujúca moc má pripravený plán ekonomickej reformy, ktorá nás priblíži snáď dokonca „do raja“. Nemala? Kto bol v pozadí?
- Skôr možno povedať v popredí toho, čo bolo narysované dohodou na Malte. Išlo o ľudí, ktorých priviedol V. Komárek. Prevzali kormidlo ekonomiky, bez toho aby zohľadnili jej tradičný potenciál. Schopnosti a skúsenosti českých ľudí, ktoré sa dedili z generáciu na generáciu. Preto ani nevytvorili stratégiu ich uchovania a rozvoja. Ich nekompetentnosť vyhovovala, slovami jedného z nich – V. Dlouhého – pánom z MFF a SB, ktorí im pomáhali. Ale len k vytvoreniu právneho vákua, v ktorom živelne prebiehala demontáž relatívne sebestačnej ekonomiky a mocenského potenciálu štátu.

• Čo bolo východiskom?
- Východiskom tzv. deetatizácie bola privatizácia, inak povedané zmocnenie sa všetkého čo formálne vlastnil „ľud". Napriek kupónke len niektorým z mnoho miliónovej množiny. T. Ježek na stránke 51 spomínanej knihy píše: Absencia silného právneho myslenia... so všeobecným odmietavým postojom... k inštitúciám vynucujúcim právo, hlavne k polícii a súdom dala vzniknúť koncepcii falošného liberalizmu, ktorá silne poznamenala celé ponovembrové obdobie“ čo je inak doznaním toho, že tento majetkový prevrat ignoroval právo. Možno, že táto oneskorená sebareflexia (Kniha vyšla v roku 2007) u ďalších „otcov privatizérov“ vyvolala snahu o ospravedlnenie sa zruinovaniu štátu a v dôsledku toho aj autority práva. Tento „výsledok“ potom nazvali kapitalizmom, ktorým chceli predbehnúť Otu Šika s jeho treťou cestou, alebo modelom EM, ktorý bol v roku l968 alternatívou kapitalizmu a socializmu a ktorý spojoval aj ich prednosti. Jeho správnosť potvrdzuje vývoj v ČĽR od polovice 80 rokov do súčasnosti.

• Aké pravidlá títo podľa T. Ježka vrcholní predstavitelia falošného liberalizmu vlastne zaviedli? - Aké pravidlá mohli vzniknúť z uvedeného vákua, z tej tmy v tuneli, keď sa utieklo právnikom a zhaslo. .Česká republika od nich do vienka dostala Ústavu, ktorá v úplnosti neposkytuje ani základný okruh ústavnoprávnych vzťahov. Možno ju účelovo vykladať mnohými spôsobmi. Študenti na seminároch pripomínajú, že jeden z nositeľov „falošného liberalizmu" v jej texte ľudské práva, lebo by jej obsah zaburinila.

• Prečo?
- Vysvetlím to na príklade práva na prácu, ktorý v Listine na rozdiel od jej prameňa, Všeobecnej deklarácie ľudských práv (čl. 23) obsiahnutý nie je. To by obmedzilo zamestnávateľa povinnosťou daňovo prispievať pre toho, koho on vyhodil. Tvorcovia modelu vyprázdnenia mocenského potenciálu štátu a práva svoj postoj vysvetľujú zaujatím ideológie primitívneho kapitalizmu - laissez faire- laissez passer. Voľne preložené, s ohľadom na ich uvažovanie“ nechajte nás s vami robiť, čo sa nám zachce- Filozof Karel Kosí, ktorý bol Husákovým režimom umlčaný, zatiaľ čo jeho Dialektika konkrétneho bola vydaná v zahraničí charakterizoval tento „kapitalizmus" ako mafiánsky a jeho hegemónov označil za lumpenburžuáziu. Napriek tomu pod tlakom mentality Laissez faire, laissez passer česká ústava zakotvuje princípy štátu a práva len v l4 článkoch zo 113, a to ešte veľmi neurčitých. Po vstupe do EÚ a prijatím Lisabonskej zmluvy sa tak štátu prepožičiava moc akurát nočného vrátnika.

• A dostali sme sa k dnešku, k tomu, čo bolo príčinou vládnej krízy, k zadržaniu aktérov „ štátneho úplatku“ Ako túto situáciu z tohto hľadiska chápete?
- Keby polícia nezadržala J. Nagyovu a dvoch generálov, tak by ešte dnes Vojenské spravodajstvo ČR „šmírovalo“ premiérovu manželku. Ale za touto akože nápravou pomerov, vypučala podstata systému, ktorý niečo také umožňuje.. Bolo to verejné prihlásenie sa premiéra a ministra financií v presvedčení o normálnosti niečoho, čo je jeho opakom. V súvislosti so zadržaním aktérov bartelu medzi „rebelmi" ODS a verchuškou tejto strany. Toto presvedčenie nezdieľajú len tí, ktorým prispieva k vládnutiu ale aj obyčajný občan, ktorý je objektom ich vládnutia. Citujem slová takéhoto občana, ktorý túto „normálnosť vystihol na svojom blogu (Neviditeľný pes)". Veď trafiky či dosadzovanie na rôzne posty a robí všade, od komunálnej úrovne až po OSN. Je to celkom bežná vec a dá sa povedať, že na tom stojí celá politika, odkedy svet politiky existuje. Veď aj voľby sú dosadzovaním na posty. Naozaj exemplárny prejav viery v správnosť opaku kultúry, ktorú Ústava v článku 5 stroho konštituuje: Politický systém je založený na... súťaži politických strán. Formou tejto súťaže sú voľby, alebo výber najlepšieho z ponúkaných programov a ďalej osoby, ktorá je zárukou jeho realizácie. Voľby podľa Ústavy nie sú dosadzovaním na posty, alebo akciou, keď ide občan k urne, aby vybral osobu, ktorou oblaží úplatkom, trafikou, aj keby mu pritom škodila. Ide tak o to, aby im vybratej osobe udelil zmocnenie (mandát) obhajovať a presadzovať jeho záujem, zastupovať ho pri tvorbe politických rozhodnutí, ktoré „vychádzajú z vôle väčšiny“, pri súčasnej ochrane záujmu menšiny (čl. 6 Ústavy ČR). Tzv. trafika znamená súťaži politických strán odporujúcu sinekúru, ktorá poskytuje jej držiteľovi výhody, ktoré si vlastnou schopnosťou nevysúťažil. V „handli" s rebelmi ODS sa údajne jedná o zneužití právomoci úradnej osoby, podľa ustanovenia paragrafu 329 trestného zákonníka.

• A čo bude ďalej?
- Takéhoto jednania sa dopustí úradná osoba s úmyslom opatriť sebe či inému neoprávnený prospech. Z mediálnych informácií vyplýva, že skutkovým základom sa stala ponuka (v dvoch prípadoch asi aj splnená) sinekury, výmenou za politickú protislužbu. Keď sa vrátim k úvodu, také jednanie je odmietanie práva. Svoju úlohu hrá i chýbajúca poistka fungovania deľby moci.. Pravdaže aj neprípustnosť kumulácie napríklad mandátu poslanca a člena vlády. Pravda je taká, že člen vlády, ktorý je aj poslancom, môže sa každý štvrtok v snemovne interpelovať, odpovedať si a vysloviť si aj nedôveru. Tak prečo by si premiér vinou nedostatočnej Ústavy nemohol myslieť, že si zmieneným barterom prehodil niečo z ľavého vrecka do pravého.

• Išlo teda naozaj o trestný čin? Prepáčte, len chcem mať istotu...
- Nasvedčuje tomu i zákon č. 424/1991 Zb., o združovaní v politických stranách, ktorý v paragrafe 5, ods. 1 uvádza, že politické strany sú oddelené od štátu. Z toho vyplýva, že úradná osoba nesmie jednať v záujme politickej strany. Ale nie som presvedčený, že v celej afére ide len o spravodlivosť. Taká náhla kriminalizácia troch exposlancov sa môže javiť ako zneužitie orgánov činných v trestnom konaní v mocenskom súboji.. Veď barter s troma poslancami nebol uzavretý l3. júna 2013, ale v minulom roku, nota bene pred prijatím sporných zákonov. A naviac šokoval tým, že jedného z rebelov v snemovni nahradil odsúdený k strate slobody! Zásah proti ním sa mohol stáť aktuálne. S tým spojená „väzba predbežná“ by zabránila v opakovaní diania, výsledkom ktorých bolo pretlačovanie zákonov ala cirkevné reštitúcie. A propos, hovorí sa len o prvej trojici dnes už exposlancov. Ale barter pokračoval s ďalšou trojicou, ktorá ich nahradila. O túto trojicu sa orgány činné v trestnom konaní nezaujímajú? Takže k vašej otázke. K tomu za čo sú stíhaní traja poslanci (už nie sú, zatiaľ –pozn. prekl.) bude z podstaty režimu dochádzať tak dlho, pokiaľ bude existovať... A odhadujem, že nakoniec k ich postihu vôbec nedôjde. Ústavný súd to komfortne vysvetlí a pod. Nemožno vylúčiť ani ďalšiu úvahu. Krajské voľby v roku 2012, pre KSČM relatívne úspešné, potvrdili zásadný posun. Česi už nehľadajú, len skutočné príčiny novembrového prevratu, odlišné od erárneho výkladu, ale (a to je zásadné), kto na ňom a na čí úkor skutočne zarobil. Keby sa malo v spoločnosti rozšíriť (ako tomu skutočnosti prispel i Žáčkov USTR-kový zborník), že v jeho zahraničnom pozadí je systémový zdroj súčasného úpadku, mohlo by to viesť k určitej rehabilitácii socializmu. Zdôrazňujem nie Husákovho (a pod.) režimu. Nota bene, keď sa blížia zlomové voľby a je zrejmé, že ČSSD je stále len akési „béčko“ tzv. pravice. Nemožno vylúčiť, že jedným z cieľov na niektorých domácich figúrkach mediálne demonštrovanej očisty z l3. júna 2013 je snaha o upokojenie spoločnosti. Treba si spomenúť na biblické obetovanie Jonáša pre upokojenie rozbúreného mora. Ale tiež si treba všimnúť, že policajný zásah sa týka len domácich figúrok, a pokiaľ bude pokračovať, nedotkne sa tých, ktorí v zahraničí fakticky a suverénne rozhodujú o našom osude. Klaus, Tříska, Ježek a ani „briliantový mozog" Občianskeho fóra Zeman, nevyjednávali s Reaganom, Bushom Jakovlevom a jeho Gorbačovom novembrový prevrat. Keby Komárek nepriviedol tieto figúrky, páni z MMF a SB by si medzi domorodcami vybrali iné marionetky. Ale iste by už medzi nimi nebol V. Klaus, ktorý neskôr ako jediný bránil politickú kolonizáciu ČR Európskou úniou.

• Možno z toho čo uvádzate, odvodiť všeobecnú charakteristiku ústavnosti v ČR?
- To je náročná otázka, ale pokúsim sa aspoň naznačiť odpoveď.. Ústavnoprávna náuka rozlišuje medzi ústavou de iure a de facto. Aj v tom zmysle, že v prvom prípade sa jedná o Ústavu „na papieri“ a v druhom o to, čo je reálne presadzované. V článku 2, ods. 1 stojí, že „ľud je zdrojom akejkoľvek štátnej moci, ktorú vykonáva prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej“. Inými slovami, vôľa ľudu, vyjadrená prostredníctvom volieb je pre orgány moci – od prezidenta, parlament a vládu - svätá. Ale, od prvých "slobodných volieb“ po Novembri sa stalo akýmsi obyčajovým právom, že politické strany, ktoré o voľbách neuspeli, spoja sa po nich do koalície (bez ohľadu na protichodné politické programy a predvolebné sľuby) a víťaznú politickú stranu pošlú do opozície. Vraj sa to tak robí aj inde. Bolo však vôľou ľudu, aby sa k jeho vláde spojili strany, ktoré si k tomu nevybral? V tomto prípade proti sebe na jednej strane stojí text Ústavy a na strane druhej na ústavnoprávne vzťahy fakticky aplikované pravidlo, ktoré text Ústavy popiera. A táto faktická Ústava za 20 rokov nazbierala celý rad takýchto pravidiel, ktoré „metastazujú" ďalšie, napríklad tolerujúci vznik „politických strán" na pôde parlamentu zo zradcov voličov. Od Rumlovho priekopníckeho útvaru zvaného US až po posledný model LIDEM. Pokiaľ tieto poruchy toleruje aj strážca ústavnosti – Ústavný súd ČR, ide o nepriame potvrdenie ich platnosti. Pád Nečasovho kabinetu a sprievodné prejavy dali možnosť vyliahnutia faktickej podoby súčasnej ústavnosti. Predovšetkým jej dvojkoľajnosti. Na papieri je Ústava proklamujúca vládu ľudu ergo jeho právo odvolať aj moc, ak sa ukáže ako nedemokratická. V skutočnosti ale politická moc, môže bez problémov uplatňovať všetko, aby znemožnila ľudu aj toto právo uplatniť. Takže odpoveď, týkajúca sa charakteristiky súčasnej ústavnosti je skôr otázkou. Nielen akademickou, ale aj pre každého občana- kedy platia pravidlá napísané v Ústave a kedy platia pravidlá, ktoré si presadzujú politici? A to je stav neistoty, alebo opak funkcie Ústavy, ktorá je garanciou istoty.