Pre tisíce jeho priaznivcov znamenal, že budú mať opäť príležitosť sledovať hodnotné zápolenia, ktoré prinesú príjemné športové zážitky.

Naplnenie tohto očakávania bolo predovšetkým v rukách trénerov, ale najmä hráčov. Väčšina z nich si uvedomila, že radosť z postupu skoro pominie a bude potrebné poriadne si vysúkať rukávy, aby dôstojne nadviazali na vyše dvadsaťročnú prvoligovú tradíciu. Boli na to všetky predpoklady. Prešovský futbal mal všeobecnú podporu, nechýbal záujem divákov a aj podmienky sa postupne zlepšovali. Všeobecne sa predpokladalo, že vstup na prvoligovú scénu kompetentní zúročia s cieľom perspektívne budovať mužstvo. Nebola to ľahká záležitosť. Nároky stúpali a pre trvalý vzostup a obrodu prešovského futbalu sa žiadalo veľa urobiť.

Prípravy na novú náročnú sezónu sa rozbehli na plné obrátky. Z úspešného mužstva odišli Strausz, horváth a Bakajsa. Pribudol brankár Gálik a dorastenci Baran a Turák.

Prvoligová premiéra na obnovenom prešovskom štadióne pod rozžiarenými reflektormi bola 17. augusta 1977. Súper Tatrana Dukla Praha ako úradujúci majster bol nanajvýš atraktívny. Štart sa domácim vydaril. Vyhrali 4:0.

Góly zaznamenali Majerník 2, Bubenko a Šálka. Bol to úspech, ktorý sa zapísal na čestné miesto do kroniky prešovského futbalu.V tomto významnom zápase dali tréneri Štefan Jačiansky a Vojtech Malaga príležitosť hráčom:Červeňan – Komanický, Čabala, Baláž, Mačupa – Majerník, Šáka, Prno – Sobota, Bubenko, Kufa.

Vydarený začiatok sa premietol do celého ročníka. V ňom Prešov podával dobré výkony a jeho hra lákala divákov do hľadiska. Priemerná návšteva na jedno stretnutie bola 8300 priaznivcov. Tatranci na svojom ihrisku nastrieľali súperom 35 gólov, inkasovali len 9 a ani raz nenašli premožiteľa. Ale na ihriskách protivníkov ani raz nevyhrali.

V konečnej tabuľke obsadili pre nováčika lichotivé siedme miesto.

Do novej sezóny vstupoval Prešov s výraznými zmenami. Z trénerského postu odišiel Š. Jačiansky a žezlo prevzali Malaga a Sabanoš.

Na základnú vojenskú službu nastúpili Komanický a Gálik. Pribudli Švirloch zo Senice a Comisso z Popradu. Jeseň sa nevydarila. Tatran nesplnil očakávanie a samozrejme vtedajší výbor FO videl príčinu problémov v trénerovi. Do jarnej odvety viedol mužstvo Michal Baránek.

Kolektív posilnili brankár Cepo zo Sparty Praha a Varga zo Slovana Bratislava. Hlavný cieľ výboru a trénera – záchrana prvoligových dresov – sa nepodarilo splniť. Tatran v priebehu celej sezóny dokázal len sedemkrát zvíťaziť. Jeho hráči strelili najmenej gólov zo všetkých prvoligových celkov. Stali sa druhým najhorším kolektívom; od súperov inkasovali najviac gólov. Aj tieto fakty dokumentujú účinkovanie Tatrana v našej najvyššej súťaži, s ktorou sa po dvoch rokoch opäť rozlúčil.

Bol to tretí pád v bohatej histórii prešovského futbalu. Spôsobila ho slabšia forma mužstva a často i nezodpovedný prístup hráčov k plneniu futbalových povinností.

V tejto súvislosti treba spomenúť prácu vedenia futbalového oddielu. Chýbali v nej koncepčnosť, cieľavedomosť a v neposlednom rade aj odbornejší pohľad najmä pri výbere futbalistov do prvoligového tímu.

V poslednom prvoligovom zápolení hral Tatran doma pred 3200 divákmi s Ostravou 0:0. Tréner Baránek vynechal zo zostavy Červeňana, Sopka, Baláža a Nováka. Aktérmi nevydarenej rozlúčky s prvoligovými dresmi boli: Cepo – Varga, Majerník, Jozef, Svirloch – Baránek (syn trénera), Šáka, Valíček, Sobota (Comisso), Bubenko, Ferenc (Baran).

Letnú prestávku charakterizovali ďalšie zmeny v mužstve. Výbor futbalového oddielu, ktorý v priebehu celej súťaže odmietal oprávnenú kritiku a príčiny neúspechov hľadal len mimo vlastných radov, pristúpil k dôkladnej analýze ročníka 1978/79. rozhodol sa pristupovať k problémom futbalového kolektívu oveľa dôslednejšie a v pravý čas. Lepšia súčinnosť výboru, hráčov a trénerov mala zabezpečiť lepšie výsledky a trvalejší vzostup výkonnosti. Funkcionári sa snažili doplniť kolektív takými hráčmi, ktorí by boli schopní úspešne bojovať v slovenskej národnej lige a vybojovať postup.