Zakladateľ a šéf súkromnej spravodajskej spoločnosti STRATFOR  (Strategic Forecasting – Strategické prognózy) George Friedman vo svojej ambicióznej knihe NASLEDUJÚCICH 100 ROKOV s podtitulom Prognóza na 21. storočie vychádza predovšetkým z logického predpokladu, že skúsení geopolitickí hráči podobne ako šachoví veľmajstri v skutočnosti nemajú priveľa možných ťahov, pretože vedia relatívne spoľahlivo predvídať tragické následky väčšiny teoretických eventualít.

Autor rešpektuje aj zásadu britskej imperiálnej školy, podľa ktorej štáty nemajú trvalých priateľov, ani trvalých nepriateľov a majú iba trvalé záujmy. V tomto zmysle súčasná dominantná globálna moc Spojených štátov amerických sa úzkostlivo usiluje zabrániť vzniku akejkoľvek konkurenčnej kapacity, a preto cieľavedome vyvažuje potenciál regionálnych mocností, podporuje ich vzájomné súperenie vrátane podnecovania ozbrojených konfliktov medzi nimi.

Je charakteristické a výrečné, že v knihe sa pojmy demokracia či ľudské práva vyskytujú len v dvoch súvislostiach. Po prvý raz sa uvádzajú ako nástroj kritickej argumentácie Američanov zameranej na obmedzovanie rozpínavosti Poľska a Turecka, ktorých expanziu budú dovtedy USA umožňovať v rámci tlaku proti Európe, Rusku a islamským krajinám.

Po druhý raz bude demokratické usporiadanie problémom, ktorý sa vyhrotí pri riešení americko-mexického napätia, stúpajúceho s dramatickým demografickým nárastom hispánskeho obyvateľstva na území USA. Komplikovanou otázkou sa stane skutočná občianska lojalita týchto čoraz početnejších skupín populácie.

Autor načrtáva prípadnú vnútornú konfrontáciu Národných gárd podliehajúcich guvernérom jednotlivých členských štátov USA s federálnou armádou podriadenou prezidentovi. Pripúšťa formovanie politických strán v Spojených štátoch amerických na etnickom (nie občianskom) princípe, ktoré môže vyústiť do zviacnásobenia práv Američanov mexického pôvodu.

Tí by totiž mohli získať oprávnenie voliť aj v mexických voľbách a ich záujmy by mohla presadzovať spoza hraníc mexická vláda, ako aj poslanci v parlamentoch oboch krajín, pričom by dokonca mohlo ísť o tie isté osoby.

Mimochodom – táto futurologická vízia má niektoré znaky, ktoré pripomínajú spoločenskú realitu vo viacerých iných krajinách vrátane Európy a osobitne Balkánu.

Odpoveď na otázku, či Mexico City nezaujme miesto Washingtonu v dominantnom geopolitickom postavení severoamerického kontinentu, autor knihy necháva otvorenú pre 22. storočie.

Uvažovanie o nasledujúcich 100 rokoch je podmienené doterajšou historickou skúsenosťou, konštantami správania sa ľudských bytostí a národných spoločenstiev, ako aj vedomím, že detaily budúcnosti nemožno predvídať, kým kľúčové trendy áno, čo potvrdzujú aj viaceré šokujúce zmeny, zlomy a posuny, ktoré svet zaznamenal v 20. storočí.

Autor kladie dôraz aj na fakt, že mnohé významné udalosti boli, sú a budú nechcenými dôsledkami iných cieľavedomých činností vrátane ozbrojených konfliktov. Poukazuje i na to, že technický pokrok, ktorý čoraz dynamickejšie a prevratnejšie mení život ľudí, je v absolútne prevažujúcej miere komerčnou aplikáciou výsledkov vojenského výskumu.

Napokon treba konštatovať, že George Friedman vidí v súčasnosti koniec éry európskej dominancie a začiatok éry americkej hegemónie, ktorá vyplýva z geografických daností Severnej Ameriky, ako aj z unikátneho postavenia USA, ktoré im technologicky a vojensky umožňuje efektívne kontrolovať celú planétu, čo je v doterajších dejinách nevídaný úkaz.

Pravdaže – prezentovaný spôsob myslenia vyjadruje aj autorove subjektívne predstavy a dozaista i želania či priamo objednávku americkej štátnej administratívy, od ktorých sa môže ďalší vývoj podstatne a neočakávane odlišovať.