Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Storočnica PhMr. Gejzu Šimanského – Jozef Brehár

 

V minulých dňoch, presne 29. augusta 2024 uplynulo 100 rokov, keď na tento svet prišiel chlapček, ktorému dali meno Gejza. Málokto predpokladal, že práve on sa stane najvýraznejšou postavou bývalého československého a najmä slovenského futbalu. Pri tejto významnej príležitosti sa 29. septembra 2024 v kongresovej sále Hotela DUKLA v Prešove uskutočnil spomienkový seminár za účasti takmer sto bývalých aktívnych futbalistov, reprezentantov a trénerov. Úctu vzdali tomuto výnimočnému mužovi aj predstaviteľky bývalého prvoligového basketbalu a hádzanej.

 

V úvodnom slove PhDr. Jozef Kuchár, predseda Klubu športových redaktorov Únie slovenských novinárov, povedal: „Nech mi je dovolené v mene Klubu športových redaktorov Únie slovenských novinárov aj v mene Klubu ligových kanonierov otvoriť dnešný seminár, ktorý sa koná pod názvom Storočnica Gejzu Šimanského, vzácneho človeka, doslova muža so srdcom na dlani, vynikajúceho futbalistu, ktorý vo svojom náročnom povolaní rozdával lieky, ale aj góly na mnohých futbalových štadiónoch Európy aj sveta.

 

Dovoľte mi, aby som na dnešnom stretnutí privítal Vás všetkých, ktorým hra zvaná futbal doslova učarovala. V našom strede vítam predovšetkým Mgr. Gejzu Šimanského a jeho dcéru Ivanu, vítam Ing. Petra Bzdúcha, zakladateľa Klubu ligových kanonierov a bývalých hráčov Tatrana, najmä tých, čo mali príležitosť obliekať reprezentačné dresy Slovenskej republiky. Vítam Mgr. Petra Krajňáka, zástupcu primátora mesta Prešov, ktorému odovzdávam slovo i mikrofón.“

 

Zástupca primátora Mgr. Peter Krajňák v úvodnom príhovore zvýraznil význam telesnej výchovy, športu a futbalu zvlášť. Konštatoval, že Gejza Šimanský bol futbalista, ktorý miloval Prešov a s ním hru zvanú futbal. Bol to Prešovčan doslova spätý nielen so športom, ale aj so svojou odbornou profesiou. Rozdával nielen góly, ale v pozícii okresného lekárnika sa staral o chorých ľudí.

Mgr. Peter Krajňák zdôraznil, že Gejza Šimanský bol v roku 2024 uvedený do siene slávy prešovského športu a jeho portrét je už aj fyzicky v symbolickej sieni slávy v budove Mestského úradu v Prešove. Podčiarkol, že pán Šimanský bol známy tým, že dokázal lásku k futbalu zosúladiť so svojím náročným štúdiom farmácie. Bol to intelektuál, ktorý v pozícii trénera dokázal pedagogicky formovať mládež aj dospelých. Športová verejnosť mesta Prešov vysoko oceňuje dosiahnuté športové výsledky Gejzu Šimanského a zaradzuje ho do panteónu mimoriadne cenných osobností, na ktoré treba spomínať a hovoriť o nich.

Po vystúpení zástupcu primátora predniesol PhDr. Jozef Kuchár hlavný referát:

„Dnešné stretnutie ľudí dobrej vôle, bývalých aj terajších futbalistov, trénerov aj funkcionárov, sa koná v období, keď sa prešovský futbal dostal v rámci našej vlasti doslova na vedľajšiu koľaj. Ale napriek tomu spomienky, žiaľ, aj smútok s nimi, ostávajú.

 

Pán magister, futbalista aj tréner i funkcionár sa vynikajúcou hrou do kroniky mesta zapísal na popredné miesto. Ako úspešný športovec bol mnoho rokov poslancom bývalého Mestského národného výboru v Prešove, aj predsedom Komisie pre mládež a telesnú výchovu. Aj na tomto poste potvrdil svoju obetavosť, cieľavedomosť, ale aj kvalitnú riadiacu a organizátorskú činnosť.

Vážení prítomní, dnes Vám chceme priblížiť osobnosť Gejzu Šimanského  (1924 – 2007). Z množstva rozhovorov, ktoré som pri rôznych príležitostiach napísal, vyberám pre Vás, vážení priatelia, iba niekoľko riadkov.

 

Na prvoligových štadiónoch patril k nezabudnuteľným postavám. Bol rýchlikom a vynikal obdivuhodnou technikou. Vedel loptu podržať, presne prihrať, ale aj tvrdo a hlavne prekvapujúco vystreliť. Jeho hra lichotila oku diváka, najmä preto, že v každom zápase odviedol kus poctivej a dobrej hry. Za futbalovými úspechmi vzácneho človeka treba vidieť tvrdý tréning, odriekanie a skromnosť. Takého ho poznalo okolie nielen doma, ale aj v zahraničí. S futbalovou láskou žil celý život a sledoval futbalové dianie nielen doma, ale aj vo svete. Bývalý reprezentant, otec dvoch synov a dcéry patril k tým internacionálom, ktorí sa po skončení futbalovej kariéry vedeli uplatniť v náročnom povolaní. Medzi bývalými spoluhráčmi a priateľmi nazývaný „Šimi“, legendárne ľavé krídlo bratislavského ŠK Slovan, ale aj armádneho tímu Tankista a Tatrana Prešov, má čestné miesto nielen v bratislavskej, ale aj v prešovskej reprezentačnej kronike.

 

Spomienok na život s futbalovou loptou mal nesmierne veľa. Väčšinou boli príjemné aj veselé. Veľkým potešením preňho bolo dávať góly priamo z rohového kopu. Nebolo to také jednoduché, keď fúkal vietor, už v šatni cítil, že sa niečo priamo z rohu ujme a skončí v sieti. Najväčšiu radosť mal, keď sa mu to podarilo v drese Slovana vo veľkých súbojoch so Spartou a Sláviou. Gól priamo z rohu dostali v Bratislave ešte Košičania a v drese Tatrana prekvapil hráčov Slávie Praha ale aj Žiliny.

 

Slová pána futbalistu a trénera, ktoré odzneli pred vyše šesťdesiatimi rokmi, sú aktuálne aj dnes. Žiaľ, tréneri mládeže, najmä v kategóriách žiactva sledujú predovšetkým výsledky v rôznych zápasoch a turnajoch. Majú početné skupiny mladých i starších žiakov, ale v stretnutiach s rôznymi súpermi mnohí sedia dlhodobo iba na lavičke. Preto mladí znechutene odchádzajú.

 

Gejza Šimanský v záverečnej etape svojho úspešného a bohatého života prevzal v roku 2000 Cenu Fair play MUDr. Ivana Chodáka, čím rozšíril listinu laureátov našich futbalových osobností. Cenu Fair play mu udelil aj bývalý Československý olympijský výbor za futbalové umenie, športové aj spoločenské vystupovanie, ktoré si právom zaslúžil. Taký bol a ostal do konca života, z ktorého navždy odišiel vo veku 83 rokov.“

 

Po vystúpení predsedu Klubu športových redaktorov sa slova ujal Ing. Peter Bzdúch, ktorý slovom aj obrazom pripomenul životné dielo Gejzu Šimanského. Osobitnú pozornosť venoval jeho práci s mládežou. Konštatoval, že v minulosti aj dnes bolo málo futbalistov, ktorí dokázali náročnú profesionálnu odbornosť zladiť s futbalom nielen ako hráč, ale aj tréner.

 

V ďalšej časti nastala slávnostná chvíľa, keď z rúk predsedu Klubu športových redaktorov Únie slovenských novinárov prevzali Cenu Gabriela Zelenaya Gejza Šimanský, in memoriam, Ján Leško, Ján JacošMgr. Viktor Zamborský.

Po slávnostnom udeľovaní Ceny Gabriela Zelenaya seminár pokračoval do neskorých večerných hodín. Odznelo mnoho podnetných slov nielen o minulosti prešovského futbalu, ale aj o súčasnej futbalovej biede.

 

 

FOTO: Viktor Zamborský 

G. Šimanský ml. a Mgr. Peter Krajňák

G. Šimanský ml. a Mgr. Peter Krajňák

Gejza Šimanský ml. preberá Cenu Gabriela Zelenaya z rúk Jozefa Kuchára

Gejza Šimanský ml. preberá Cenu Gabriela Zelenaya z rúk Jozefa Kuchára