Bielorusko priťahuje v poslednom čase na seba čoraz viac pozornosti. Mali by sme mať k tejto slovanskej krajine možno aj osobitný vzťah, veď je to územie, ktoré najviac utrpelo v druhej svetovej vojne. Bielorusko zaplatilo najkrvavejšiu daň. V pomere k počtu obyvateľov malo najväčšie straty. Až v roku 1974 dosiahol počet obyvateľov ten sumár ako malo toto územie pred vojnou; Bielorusko bolo v tomto ukazovateli posledným štátom v Európe. V dňoch, keď sa u nás pripomína výročie SNP, je azda vhodné na to nezabúdať. 

Okrem súčasnej politiky sa však mení aj jazyk, aj jazyk je výsostnou politikou. V nemeckojazyčných médiách – ako uvádza nemecké verejnoprávne rádio – sa čoraz viac hovorí o Belarusi. Namiesto doterajšieho Bieloruska, v nemčine Weissrussland, sa používa pomenovanie Belarus. 

Tento pojem sa presadil už v DeutschlandfunkNachrichten. Na označenie Belarus prešli pred niekoľkými mesiacmi aj všetky nemeckojazyčné spravodajské agentúry.

Oficiálne sa odvolávajú na to, že tento termín používa aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Termín Belarus na základe tohto používajú médiá, rádiá, televízie, spravodajcovia, ako aj moderátori... 

Nemecký verejnoprávny rozhlas pre lepšiu zrozumiteľnosť popri pomenovaní Weissrussland, na ktoré boli poslucháči doteraz zvyknutí (a o Belarusi nikdy nepočuli), bude istý čas zároveň používať obatermíny. Vrcholí tak diskusia o tom, že treba používať ten istý názov, aký používajú obyvatelia tohto štátu východnej Európy. 

Pre nemeckojazyčnékonzervatívne noviny má však termín Weissrussland aj problematické asociácie a prinavracia väzby tohto samostatného štátu k politickej a národnej prináležitosti k Rusku. 

Podľa argumentácie, ktorá presadzuje v nemeckojazyčnom priestore používanie názvu Belarus, ide nielen o politiku. Jazykoveda sa stala teraz politikou najmä preto, že až teraz treba jasne od seba oddeliť oba pojmy. A to z tej príčiny, že Rus v slove Belarus nie je odvolávkou na Rusko, ale na historické Rusko, historickú Rus, ktorá sa formovala na území dnešného Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Z hľadiska nemeckého jazyka teda nejde o Weissrussland– o Bielorusko, ale o Belarus– a odvolávku na starobylú Rus. 

Táto jazykovedná debata sa nestala takou aktuálnou pre nesmierne zaujatie nemeckej terminológie, ale je aj priamočiaro spojená s terajším politickým vývojom. Je to dôkaz a pre nás Slovákov aj potvrdenie, aký prvoradý význam má jazykoveda, aký dôležitý je jazyk, terminológia, názvy v aktuálnej politike. Nemecká diskusia nám nielen ukazuje zaujatie naším východným susedom, a to najmä politické a až potom jazykové, ale aj význam jazyka, u nás osobitne na jazykovo zmiešaných územiach. 

To, že nemecké médiá zrazu s takou naliehavosťou objavili právo Bieloruska na svoju vlastnú suverénnu identitu názvu štátu, že sa teraz debatuje či Weissrussland alebo Belarus, nie je náhoda. Nie je to len zavedenie názvu Belarus a postupný prechod výlučne na tento názov a definitívne vytesnenie termínu Weissrussland z nemčiny, nie je len o jazyku. 

Vzniká aj problém s prídavným menom bieloruský, ktoré nemôže byť v nemčine proruský, teda s dvoma ss –belarussisch. Môže byť len s jedným s, tedabelarusisch. Nemcov čaká pri tomto cudzo znejúcom názve problém, ako vysloviť len jedno belaruské s namiesto doterajších dvoch, zrejme nevhodne pripomínajúcich Rusko. A ešte k tomu, ochraňujte nás všetci svätí. Putinovo Rusko...