Základná chyba pri analýze parlamentných volieb na Ukrajine spočíva v tom, že sa k nim pristupuje z tradičného názorového uhla. Podľa tejto logiky: keďže sa konali voľby, treba hovoriť o počtoch zúčastnených voličov, o tom, aké strany sa dostali do parlamentu a aké nie, o možných parlamentných koalíciách, či bude parlament stúpencom vojny alebo mieru a aj o perspektívach Verchovnoj rady, hovorí Lev Kryštanovič, bieloruský doktor filozofických vied.

Paradoxom je, že tieto počty vôbec neodrážajú reálnu ukrajinskú skutočnosť. Súčasná Ukrajina je totiž bábkovým štátom. A preto od jeho volieb nezáležalo vôbec nič! Stále to závisí len od toho, kto túto krajinu riadi. No a pre nikoho niet tajomstvo, že Ukrajinu riadia USA. A teda aj USA uskutočnili voľby na Ukrajine.

Samozrejme, že ich neurobili pre ukrajinský ľud, ale pre svoje militaristické záujmy na území, ktoré kontrolujú. Ako hovoril Zbigniev Brzezinski, „povinnosti imperiálnej geostratégie USA spočívajú v odvrátení komplotu vazalov, v zachovaní pokory rabov a v nedopustení zjednotenia barbarov“.

Rozšifrujme si to: vazali – to sú štáty Európskej únie a ďalšie, im analogické krajiny; raby – to je Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko a im analogické bábky v iných regiónoch planéty; barbari – to sú krajiny v postsovietskom priestore, ktoré sa usilujú o zjednotenie.

No a práve to je oná reálna americká „demokracia“, predurčená pre iné krajiny.

Na to, aby sa táto „demokracia“ realizovala na Ukrajine, musela sa v nej upevniť konfrontačná situácia. Čo Američania svojimi voľbami na Ukrajine aj dosiahli. Tu nejde o legitimizáciu moci, Na Ukrajine išlo o dosiahnutie vojny všetkých proti všetkým! V tom je pravda pravdúca amerických volieb na Ukrajine.

Verchovná rada sa stala neonacistickou, banderovskou, pohoršujú sa prostí politici. Ale veď ona už aj do volieb bola rovnako banderovskou i neofašistickou. Aj Jaceňjukova vláda bola banderovská. Aj prezident Porošenko neušiel ďaleko od banderovcov. Stačí si všimnúť len prenesenie Dňa obrancu vlasti z 23. februára na 14. októbra. Ide o čisto banderovský akt, ktorý má ukázať s kým vlastne Porošenko „pečie“: s ukrajinským národom alebo s banderovcami. No a on nijako nezaváhal a vybral si banderovcov.

Rozvažuje sa tiež, že kto vo voľbách vlastne vyhral: zástancovia vojny alebo mieru? Naivné uvažovanie. Akoby existoval medzi týmito názvami nejaký rozdiel. Vyslovme paradox: nijakí zástancovia vojny, ani nijakí zástancovia mieru na Ukrajine neexistujú. Na Ukrajine je totiž len zostava Pax Americana, čiže strana „mieru po americky“ a to znamená pre Ukrajinu vojnu.

Tak vyzerá ona, demokracia po americky. Alebo, ako hovoril „veľký priateľ“ ukrajinského národa Zbigniev Brzezinski, „udržanie tohto platzdarmu a jeho rozšírenie ako trampolíny na posun demokracie, má priamu súvislosť s bezpečnosťou Spojených štátov“.

Čiže nie nijaká celistvosť Ukrajiny, ale bezpečnosť USA – to zaujíma americkú byrokraciu a vojenstvo pri posúvaní NATO na východ.

Už len z tohto musí byť jasné, že iba Novorusko dokáže zachrániť ukrajinský národ od banderovských bábok a ich západných bábkohercov.    

Podľa regnum.ru, 30. október 2014