Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Pohľad od Vltavy – Milan Lažák
Neviem, či ste si to všimli, ale novozvolený americký prezident sa na prvom stretnutí, na ktorom oslavoval svoje víťazstvo, z času na čas zachmúril, tvárou mu prebehla akoby obava, zamyslel sa a zosmutnel. Že prečo? I v chvíľach najradostnejších si totiž spomenul na niekdajšie slová dnes významného činiteľa v jednej európskej krajine, že on, Trump, je odpudivá ľudská bytosť.
Ten štát je síce od USA ďaleko, ale je dôležitý, podstatne ovplyvňuje deje nielen na svojom kontinente, ale na celom svete. Okrem toho, odtiaľ pochádzala prvá manželka (druhá a tretia už nie) nielen novozvoleného, ale súčasne aj staronového šéfa v Bielom dome.
Autor nelichotivého výroku sa medzitým stal hlavou svojho štátu. Aké stanovisko zaujme dnes k budúcemu kolegovi v úrade? Ak by zotrval na svojom názore, mohlo by to mať neblahý vplyv nielen na vzájomné vzťahy medzi oboma štátmi, ale i na celé Trumpovo nadchádzajúce funkčné obdobie vo Washingtone, ba i na situáciu na zemeguli.
Už na inom televíznom zábere z inej udalosti bolo však vidieť, ako k americkému víťazovi pristúpil jeden z jeho poradcov a niečo mu pomerne dlho šeptal do ucha. Adresátov obličaj sa rozjasnil, znovu sa mu na tvár vrátil úsmev a do pocitov pohoda. Predstaviteľ v ďalekej krajine totiž korigoval svoj úsudok. Predniesol ho predsa kedysi ako súkromná osoba, v čase keď ešte nebol prezidentom. Teraz však už je a záujmy svojich krajín budú hlavy štátov presadzovať slušným a kultúrnym spôsobom.
Veru tak. Len neveľa ľuďom vo svete osud doprial, aby zažili ten prerod, tú obrovskú zmenu, keď zaujali najvyššiu funkciu. Zrazu všetko vieš, všetkému rozumieš. Rozkazuješ a všetci ťa poslúchajú. Z čierneho môžeš urobiť biele a naopak. Skrátka a dobre: si najmúdrejší.
Zažiť to však môže každý, aj keď trochu v zmenšenom vydaní, a to vo svojom súkromnom svete. Nič ťažkého. Ja som sa s manželkou kedysi dohodol, že na jeden deň sa stanem prezidentom našej domácnosti. Okamžite som zmenil mnohé nariadenia. Napríklad som rozhodol, že v byte sa nebudeme prezúvať. Že obed nebude presne o pol jednej, ale vtedy, keď dostanem hlad. Alebo že v obchode sa nakúpi iba pivo a vôbec nič iného. Trvalo to síce iba deň, ale tá slasť, ten pocit moci, tá možnosť rozhodovať o osude svojho blížneho.
Späť však k skutočným prezidentom. Po spomenutom odstránení chmúr sa môžeme azda tešiť sa skvelé priateľstvo. Nie ako za predchádzajúceho českého prezidenta. V čase, keď sa Trump uchádzal po prvý raz o stolec, nemal azda v zahraničí väčšieho prívrženca a fanúšika. A čo z toho mal ten na Pražskom hrade? Ani len oficiálneho prijatia v Bielom dome sa mu nedostalo.
Človek má operatívne meniť názory podľa momentálnej situácie. Ako podaktorí nedávni zapálení prívrženci pani Harrisovej. Rýchlejšie ako blesk prišli nato, že pravdu pravdúcu má republikán, že on je ten génius, ktorý zbaví svet jeho súčasných problémov. Dovoľuje si azda niekto o tom pochybovať? Sypú sa pozdravné telegramy i objatia na diaľku. Že niektorí potajme škrípu zubami, plačú do vankúša a trasú sa od strachu, čo s nimi bude, je už iná vec.
Ostatne, nič nového pod slnkom. Vraj dobová francúzska tlač v súvislosti s jeho útekom z Elby takto postupne vítala Napoleona: Korzický ľudožrút sa vylodil. Uzurpátor chce pochodovať na Paríž. Jeho veličenstvo cisár dorazilo do Tuileries.
Objavujú sa odhady a prognózy, aké stanovisko zaujme (ne)nováčik v Bielom dome v tej či onej otázke. Možno to však nevyspytateľný nastávajúci kormidelník nevie ani on sám. Keď sa rozpamätáme na jeho postoje v minulosti, tak zmena kurzu pre neho nebola nijaký problém.
Domnievam sa však, že z názorov Trumpa I. nemožno automaticky vyvodzovať kroky Trumpa II. Ľudia sa menia, menia sa aj okolnosti. Oproti prvému funkčnému obdobiu bude mať Trump II. veľkú výhodu: Nebude musieť svoje kroky korigovať s ohľadom nato, aby ho zvolili aj na ďalšie štyri roky. Podstatnou zmenou je i to, že v americkom Senáte budú mať jeho republikáni väčšinu. Spomeňme si, ako mu demokrati vďaka svojej prevahe v Senáte hádzali úspešne pod nohy nie polená, ale celé lesy. Nech bol jeho zámer akýkoľvek, vždy boli proti, proti a znovu proti.
Nevýhodou staronového pána v Bielom dome môže byť vek. Pravda, je otázka, či sa takýto problém týka aj ľudí geniálnych a nesmrteľných. Ak Američania skutočne zažijú sľubované zlaté obdobie, tak dúfajme, že omrvinky z tohto vzácneho kovu sa posypú aj našu významnú krajinu. Možno, že veľký Donald spečatí vzájomné vzťahy aj tým, že navštívi Prahu. A ľudia sa nebudú pýtať, tak ako pred rokmi, keď bol u nás istý Obama: Kto to tam kráča po boku nášho pána prezidenta?
Za svojho prvého prezidentovania Trump o Európu príliš nedbal. Tá mala veľkú šancu, ako sa posilniť, postaviť sa na vlastné nohy, osamostatniť sa ekonomicky, politicky, vojensky. Nevyužila ju a ani nemohla s ľuďmi úradníckej mentality, ktorí stáli vtedy v čele jej rozhodujúcich štátov i orgánov v Bruseli. Jeden z nich je stále vo funkcii A ostatní? Sú azda lepší? Povedal by som, že skôr naopak. Ale nechajme sa prekvapiť. Zrejme nepríjemne. Budem však len rád, keď sa časom ukáže, že som sa mýlil.