Bolo to dávno, ale tiež to bol čas zápasu o Slovensko. Vplyvná nemecká inštitúcia usporiadala v Bratislave stretnutie o našom smerovaní. Z Viedne prišiel výsadok ekonómov, poukazoval na veľkú prezamestnanosť v slovenskom poľnohospodárstve, ktorú treba znížiť. Je to prekážka, čo nás vzďaľuje od Únie, je príťažou pre vstup do poľnohospodárskeho programu Európskej únie. Rozumeli sme tomu tak, že v Únii sa čo najmenej s nami chcú deliť o poľnohospodárske peniaze. To sa aj stalo. Profesor Staněk energicky obhajoval potrebu, aby si sociálny program štátu ponechal „dlhé peniaze“ a nerozkúskoval to v programe privatizácie zdravotných poisťovni. Podobný bol tlak na urýchlenú privatizáciu vodárenských spoločností.

Vďaka nemeckému organizátorovi čerešničkou na torte bola prítomnosť v našich končinách vplyvného mediálneho guru, ktorý dlhé roky dominoval medzinárodným diskusiám v rakúskej televízii ORF, budapeštianskeho

rodáka Paula Lendvaia. Ten si okrem iného neodpustil štipľavosti voči slovenskej televízii. Tá ho síce ukázala na záberoch, ale nikto mu nepodstrčil mikrofón STV. Teda ako keby ho chceli v Bratislave umlčať...

Nebolo to po prvý raz, čo sa STV maľovala ako nejaká politicky a technicky provinčná. Prvý prípad bola snaha zrušiť návštevu amerického šéfa generálneho štábu Shalikashviliho, na ktorej Bratislave veľmi záležalo. Shalikashvili čakal spojenie s televíziou CNN. To bolo nielen dôležitejšie, ale najdôležitejšie - byť v CNN to bolo aj pre amerického generála vrchol. Veľmi ho prekvapilo, keď napokon pokojne mohol ostať v Bratislave, lebo pre STV nebolo spojenie sa so CNN nemožnosťou, ako sa onen amícky generál domnieval. STV ukázala, že nie sme nejaký zapadákov.

Samozrejme, bolo jasné aj v prípade Paula Lendvaia, že to nie je len márnomyseľnosť televíznej hviezdy, ale najmä sebavedomie prehovoriť tu v priestore,

kde pomaličky vlastne zrastala stredná Európa, ktorú kedysi toľko vecí nerozdeľovalo. A tak s pomocou niekoľkých kolegov sme dali obratom dovedna reláciu, kde aj Lendvai napokon prezentoval svoje názory. Nebolo to kvôli nemu, jeho márnomyseľnosti, ale preto, aby bolo zrejmé, aký názorový priestor je na Slovensku. Aj tak však chcel mať navrch. V rakúskej televízii, ako aj novinách šíril bludy, že súhlasil s vystúpením v slovenskej televízii pod podmienkou, že to bude vysielanie naživo. Nijaké

podmienky si nekládol a prišiel. Relácia, do ktorej som ho pozval, aj som ju moderoval, sa nikdy nevysielala zo záznamu, ale naživo. To malo šmrnc. A to som mu jasne a zreteľne povedal. Dodnes ma to škrie. Nie osobne, ale kvôli slovenskej televízii. Namiesto toho, aby bolo zrejmé, že mal voľnosť po rokoch, keď si ho nevšímali, prvú a aj, ako sa ukázalo, poslednú možnosť v poldruha hodinovom programe STV.

V lete mi to pripomenulo niekoľko známych, keď Lendvai dostával cenu pri svojich deväťdesiatych piatych narodeninách. Vraj prečo sa k tej epizóde s vystupovaním Lendvaia v slovenskej televízii nevrátim.

Jedným z hlavných dôvodov je aj to, že treba pestovať najmä vlastné sebavedomie, nemať nijaký strach pred veľkými zvieratami európskeho mediálneho sveta. Osobitne pokiaľ ide o pohyb v tomto čase, keď je zrejmý kvas. Najmä pokiaľ ide o Maďarsko kedysi vyzdvihované tak veľmi, ako veľmi bolo kritizované, ba priamo zatracované Slovensko. Príbeh sa teraz opakuje, ale medzitým máme roky skúseností. Aj s tým, že v Európskej komisii nikto neprizná chyby. Chyby aj v stratégii Únie. Dnes je to zrejmé, pokiaľ ide nielen o Ukrajinu, ale najmä o migráciu. Voči nej je Brusel úplne dezorientovaný. Od Ursuly van der Leyenovej sa nemôžeme - na rozdiel od miliárd pre Ukrajinu - dočkať už roky rozumného riešenia. Pritom je zrejmé, že migrácia je skutočnou európskou hrozbou. Dnes si však už vieme poradiť vlastným rozumom. Je za tým skúsenosť desaťročí. Roky sme boli vystavení nátlaku. Teraz sa to opakuje. No je zrejmé, že si musíme poradiť sami a nájsť národnú schopnosť vyriešiť to vlastnými rukami, vlastným rozumom. Bez nevyhnutnej potreby dovozu cudzích názorov.