Participácia žien v politike – Mária Ritomská

1. Vo všeobecnosti u nás prevláda názor, že politika je v dominancii mužov. Čo si o tom myslíte?
a) Tento názor a realita v tejto veci sú vo vzácnej, hoci veľmi zlej, politickej zhode. V hodnotení vychádzam z politiky, ktorá je vecou verejnou, resp. komunitnou, presnejšie celospoločenskou. Do akej miery sú politici oprávnení zastupovať a vládnuť nad občanmi ? To by predsa malo byť vecou verejnej celospoločenskej dohody. Je to však absurdne naopak, a to sa týka aj reálnej participácie žien vo všeobecnej politike.

Súčasťou dominancie mužov v politike sú voľby. Najprv je dohoda, ako si niekoho zvolíme, a potom už niet dohody o tom, ako má vládnuť ten zvolený politik. Uvedená absurdita je totalitný princíp sprevádzaný demokratickou voľbou. Neexistujú reálne dôkazy, ktoré by túto tézu vyvrátili. Preto vzácna je každá žena, ktorá dostane vo voľbách mandát od občanov, resp. je zvolená do verejnej funkcie. Ale treba povedať aj to, že žiadna žena nie je skutočne pripustená ku „kormidlu“ v politike. Aj keď žena disponuje legislatívne vymedzenými a osobnostne prítomnými kompetenciami, aj tak je odstavená od „kormidla“. Dovolím si tvrdiť, že sa to až v 100 % dotýka slovenských političiek. Lebo zvolené a do politiky zaradené ženy sú vždy posunuté do „podriadeného“ vzťahu „pod mužov“, a to dokonca aj nelegálne – často pod oficiálne nižšie zaradených, alebo až pod nekompetentných mužov.

Problém je zložitejší a v aktuálnom čase ho žiadna legislatíva neobsiahne. Dogmy princípu mužskej dominancie, resp. mužské formy vládnutia si zaslúžia definíciu, pomenovanie. Až potom môžeme nájsť spôsob ako dogmy definitívne vylúčime zo sociálneho vedomia.

b) Iné korene toho istého problému vidím v tradičnom princípe „žien pod mužmi“, čo je obzvlášť hlboko zakorenená dogma v kolektívnom vedomí ľudstva posilňovaná klerickými (judaistickými, hinduistickými, kresťanskými, islamskými) stavmi podľa rôznych poučiek v Knihe múdrostí, v Žalmoch a v Listoch sv. apoštola Pavla, ba dokonca aj v Koráne, alebo aj v indických najstarších védach či najmodernejších brahmanských učeniach.

c) V tradovanom politickom systéme riadenia spoločnosti, ktorému sa dá prilepiť nálepka európsky politický systém, (je úplne jedno, či je pri moci socialistická, alebo pravicová vláda) stále vidíme rovnaký európsky politický systém budovaný na princípe upevňovania získanej moci. Princíp všeobecného blaha je potlačený starosťou o moc.

d) Ženský mentálny princíp reprezentovaný archetypom matky s vyššou mierou zodpovednosti, empatie a pozitivity sa stráca v európskom politickom systéme, kde je potlačený mužským mentálnym princípom, ktorý je reprezentovaný archetypom lovca-bojovníka nielen jeho tvorivosťou, ale najmä povrchnosťou, nezodpovednosťou, tvrdosťou, expanzionizmom, agresivitou, egocentrizmom, a upevňovaním získanej moci.

e) V konaní žien političiek, ktoré už fungujú v politike, sa vždy po krátkom čase objavuje mužský mentálny princíp, a to aj vtedy, keď majú dostatok priestoru na svoju archetypálnu materinskú sebarealizáciu. Typickým príkladom zmužilej političky, thatcherizmu, bola britská IronLady Margaret Thatcher, železná pani, premiérka od 03. 05. 1979 do 22.11.1990.

Ženy v politike obvykle „obliekajú“ na seba mužský avatar popierajúc svoju materinskú ženskosť. Robia tak v záujme svojej kariéry s túžbou stať sa zbožňovanými političkami. Paradoxne vzniká opačný dojem, ako keby ženy absolútne neparticipovali na štátnej moci, ani na politickom živote spoločnosti. Videli sme to opakovane a vidíme to stále dokonca aj na Slovensku a v celej Európskej únie. Dá sa to potom liečiť presadzovaním ženského mentálneho princípu v parlamente?

Pracujem v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky v úlohe ženy, ktorá chráni najslabšie vrstvy pracujúcich občanov našej spoločnosti. Mám za sebou 9 mesiacov, ale zatiaľ bez evidentného legislatívneho výsledku, na druhej strane mám za sebou množstvo víťazných aktivít pre občanov v individuálnych bojoch proti mobbingu.

Za tým účelom som založila Občianske združenie Práca a vzťahy, v rámci ktorého zastupujem poškodené osoby v súdnych sporoch, vykonávam právne poradenstvo a posudzujem občanom prípady mobbingu, bossingu na pracovisku, lebo ako právnička mám bohaté skúsenosti z oblasti sociológie práce a vzťahov.

Môj ženský princíp presadzujem v ochrane slabých. V parlamentných legislatívnych snahách som narazila na dominantný mužský mentálny princíp. Dokonca vo vlastnom poslaneckom klube Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti boli moje návrhy zablokované a zatiaľ to robia opakovane bez skúmania opodstatnenosti, len, aby nemuseli riešiť problémy všetkých občanov nášho Slovenska.

f) Iná prekážka stojaca pred ženami v politike v posledných dvoch desaťročiach je viditeľná ako pokračovanie dokriveného praktizovania verejnej moci. Funguje ako zlý politický princíp – to je dedičstvo mužského princípu z komunistických strán.

Mužský dedičný politický princíp žije v najnegatívnejšom obraze najmä ako mužský princíp zakomponovaný do pravicového politického aparátu, a zdá sa, akoby bol nezničiteľný. Cieľom politického princípu je moc. Nedávna minulosť ukázala priam radosť z moci, ktorá svojou naliehavosťou a neschopnosťou ovládania sa pripomína, že slušný človek by sa tak nemal správať.

g) Čo je zvlášť skľučujúce v posledných dvoch desaťročiach od samého začiatku „víťazného“ ťaženia našich súčasných „zlatokopov-politikov“, to je práve politika „neohroziteľného“ princípu jediného možného spôsobu. Podľa tohto princípu sú všetky ostatné návrhy zlé, a sú vraj nekompetentné. Boh nás ochraňuj pred takýmito politikmi.

h) Všetky pomenované princípy sú dôvodom pre vzrastajúcu nedôveru ľudu voči politikom. Najhoršie však je, že takéto politické monštrá sa totalitným spôsobom samopasujú za vzory pre mládež a zakladajú mládežnícke politické kluby v ktorých svoj „vzor“ predkladajú ako „jediný a správny“.

Slovensko mi aktuálne pripomína stredoveké léno ovládané vandalmi. Na predaj je úplne všetko a peniaze pretlačia pravdu, spravodlivosť, každý zákon. Už chýbajú len telesné tresty, sekanie rúk a hláv, pálenie čarodejníc za účelom získania ich majetku...

Predpoveď do vzdialenejšej budúcnosti: Strata legitimity zástupných politík. Postupná strata dôvery voči politikom bude mať za následok stratu legitimity zástupnej verejnej moci, a postupné klesanie záujmu občanov o veci verejné vyústi v celkovú reformu. Bude to návrat k profesionálnemu riadeniu spoločnosti. Hovorím návrat, lebo podobný systém v spoločnosti už existoval v časoch rodových foriem spoločností. Vtedy neexistovali duchovní vodcovia.

Spoločnosť úspešne riadili najschopnejší jednotlivci. Tí boli prirodzeným spôsobom zvolení do riadenia toho, ktorého rezortu, zbrojár riadil výrobu zbraní na lov a obranu rodu, ženy riadili výchovu a starostlivosť o telesné i duchovné zdravie, ženy strážili čestnosť v sociálnych vzťahoch, lovci viedli lov a tiež obranu rodu.

V modernejšej spoločnosti to budú konkurzmi vyberaní najlepší odborníci, vybraní budú bez diskriminácie – nič nové a predsa osvedčené a lacné. Ak si uvedomíme rozsiahly štátny aparát a premnožený politický systém vrátane nekompetentných poslancov v takomto malom štáte, nemusíme ani kalkulovať a pochopíme, že toto rodinné spoločenstvo stačí zveriť do rúk niekoľkým dobre sledovaným odborníkom, najmä ak sledovať odborníkov môže každý člen rodiny.

ch) Moje miesto v politike v zmysle otázky č.1: Som žena a ženou aj zostanem. Pre mňa je jasné, že musím zotrvať vo svojom mandáte v Národnej rade Slovenskej republiky, s ktorým ma sem občania poslali. Budem ďalej presadzovať legislatívu antimobbingových princípov. A naďalej sa postavím na stranu poškodených, bezbranných občanov.

Ak máme nielen my ženy, ale my všetci niečo zmeniť k lepšiemu, tak sa musíme zamerať na prvotnú príčinu akýchkoľvek problémov. Pre začiatok budeme pokladať systém za taký aký je, ani zlý ani dobrý, ale budeme stále konkrétnejšie presadzovať hodnotenie jednotlivca s jeho aktuálnymi skutkami v súvislosti s jeho osobnou zodpovednosťou v politike a v úrade.

j) Nemorálnosť nevychovaných politikov a úradníkov začína absenciou zodpovednosti. V takomto nemorálnom tradicionalizme nevidím priestor pre participáciu žien v politike. Je najvyšší čas zmravniť verejnú moc a všetky otázky mužskej dominancie prirodzene zaniknú. Jedinou cestou v súčasnosti sa ukazuje cesta vyhradeného politického priestoru ohraničeného čestnosťou, pravdivosťou a zodpovednosťou, vymedzením penitencií za chybné kroky politikov a úradníkov, tiež za neľudské a nezákonné úradovanie konkrétnych úradníkov; a na koniec aj legislatívne stanovenie satisfakcií pre úradovaním poškodených občanov.

2. Akú štartovaciu pozíciu a aké šance majú podľa vás ženy na vstup do politiky v porovnaní s mužmi?
Štartovacia pozícia žien vyzerá na prvý pohľad ako nastavená korektne a rovnoprávne s mužmi. Prevádzacie úkony pri výkone politickej moci sú deformované mužským agresívnym princípom. Pre ženu v určitej politickej pozícii vzniká množstvo trecích plôch riadených chorými medziľudskými vzťahmi, kde sú tradičné dogmy zakorenené v sociálnom vedomí a tiež prítomná agresivita mužského zvieracieho vzoru, to všetko je politickým dedičstvom, a stále je totalitne dominantné.

Sociálna choroba celej súčasnej populácie v Európskej únii nedáva takmer žiadne šance spravodlivosti, už vôbec nie rovnoprávnosti pri aplikácii zákonov, a tiež nie v politickej praxi. V súčasnom defraudovanom politickom systéme je doslova stratená každá empatická žena túžiaca po pravde a spravodlivosti.

Samozvaným politickým „elitám“ občania nemôžu rozumieť. Otázka je, či politické „elity“ vôbec majú cieľ rozumieť občanom. Či vôbec stoja o názory občanov, či chcú riešiť problémy občanov. Celý politický systém je nastavený amorálne a asociálne tak, aby názor jednotlivca nemal šance ani len preniknúť do nejakej pojednávacej sály, či klubu NR SR, či nejakej Rady, alebo dokonca do rokovania vlády. Politické systémy Európskej únie sú konštruované na udržanie moci, a nie na zisťovanie názorov občanov.

Riešením bude skutočne až nová profesionálna štruktúra riadenia spoločnosti, alebo regionálne formované zastupiteľstvo s osobnou zodpovednosťou a s následkami. Stranícky zástupný systém riadenia spoločnosti opakovane a sústavne zlyháva, preto už nemá miesto v kultúrnej a modernej spoločnosti.

Odporúčam oživovať aktívnu účasť žien monitorujúcich stav spoločnosti, organizovať ženské formácie vo veciach verejných, a vyžadovať akceptáciu predkladaných návrhov na riešenie.

Kto iný ako matky poznajú a kto lepšie ako matky definujú potreby a nedostatky v našej spoločnosti? Dôležité zistenie, že všetky moderné kroky a sociálne aplikácie realizované politickou mocou v prospech rodiny presadzovali vždy ženy. To predurčuje ženy k rozsiahlej účasti na riadení modernej spoločnosti.

Žiaľ, moje skúsenosti ženy v poslaneckom kresle Národnej rady Slovenskej republiky dosvedčujú, aké je nemožné meniť myslenie špeciálneho druhu ľudí, t.j. „poslancov parlamentu“, najmä, ak pôsobia dve či tri volebné obdobia v parlamente. Ich prvoradý záujem je MOC – udržanie, prípadne „zveľaďovanie“ osobnej moci.

Už v mojom volebnom programe som priniesla riešenie nedostatkov, ktoré sú zakorenené v spoločnosti, a upozorňovala som, že kontakty s kolegami a kolegyňami sú poznačené zdedeným politickým systémom, ktorý sa absolútne nezmenil.

Názvy strán pripomínajú vymenené nálepky na zhnitom ovocí. Stále je to hnilobný bludný kruh, v ktorom niet miesta pre ozdravenie spoločnosti, pre riešenie problémov nášho občana.

Duchovne čistá žena v takomto systéme nemá žiadnu šancu presadiť svoju materinskú empatiu, solidaritu, praktickú organizáciu, dokonca ani len zákon o dôchodku pre matky vychovávajúce viacero detí!

Vždy sa nájdu politickí predátori ktorí chcú trestať matky za rodenie a za výchovu viacerých potomkov – a títo nemnohí asociáli sa paradoxne vždy uplatnia, ale citlivé matky sú ignorované a vysmievané aj politikmi v poslaneckých kreslách!

V tejto otázke ešte odpoviem otázkou: Myslíte si že na vine je len „mužský princíp“? Odpoviem za Vás: Keby boli v zákonodarnom zbore skutoční vznešení chlapi a gavalieri, zrejme by vypočuli hovorkyňu, ktorá hovorí aj za ich matky! V našej politike sa presadzujú iba agresívni polovzdelanci a osobnostné monštrá.

Česť výnimkám – je ich tak málo, že ani neviem, komu sa ospravedlňujem.