"Najstarší kontinent" na planéte už veľmi dlho nezažil to, čo od februára tohto toku. Teda konkrétne doslova úteky miliónov obyvateľov Ukrajiny do cudziny – a to v dôsledku nevypovedanej vojny Ruska voči Ukrajine, ktorú agresor v tomto prípade cynicky nazýva „špeciálna vojenská operácia“. Najviac Ukrajincov, takmer dva milióny, sa ocitlo v Poľsku, ale takmer milión dohromady v Česku a na Slovensku. Naša krajina im v rámci svojich možností vytvorila veľmi dobré podmienky na život. Veď v rozhodujúcej miere išlo o mladé neúplné rodiny, ktoré tvorili iba ženy s deťmi a celú ich batožinu tvorilo niekoľko igelitiek s bielizňou a hygienickým vybavením.

Samosprávy, rôzne občianske združenia, humanitárne organizácie, ale nakoniec aj štát ukrajinským občanom ponúkli to, čo mohli. Niektoré rodiny bývajú v školských telocvičniach či provizórnych stanových osadách, iné v prvotriednych hoteloch a penziónoch v izbách s kompletným vybavením vrátane umývačiek riadu. Niektoré z týchto neúplných rodín sa v cudzine ocitli po prvýkrát v živote a nikdy nevlastnili pas na cestovanie do zahraničia, čím sa tak jasne vyvracajú názory, šíriace sa vo verejnosti, že čakali iba na vhodnú chvíľu dostať sa do niektorej z krajín schengenského priestoru a využívať tak ich štedrý sociálny systém...

Realita je však taká, že prevažná väčšina Ukrajiniek u nás nechce byť závislá na sociálnych dávkach, ktoré im nezištne poskytuje náš štát, ale chce si každodennou prácou zarábať na svoje živobytie. Nájsť si zamestnanie však v ich prípadoch nie je ľahké. Je tu predovšetkým jazyková bariéra a tak učiteľky či ženy so stredným úplným vzdelaním sú rady, keď nájdu prácu ako upratovačky, chyžné, pomocné sily v kuchyni, v lepšom prípade ako čašníčky, ale zároveň v ústrety im vychádzajú niektoré obchodné reťazce. Nájdu sa však aj výnimky, keď napríklad ukrajinská lekárka po intenzívnom jazykovom kurze dostane miesto na úrovni jej vzdelania a kvalifikácie, ale napriek tomu ju u nás čakajú náročné skúšky na udelenie atestácie. Podľa údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v apríli na Slovensku pracovalo vyše 3 200 ukrajinských žien, ktoré vlastnia povolenie na zamestnanie. Žiaľ, u nás chýbajú veľtrhy práce, organizované výlučne pre Ukrajinky s udelením dočasného útočiska, pričom by išlo o vzájomne výhodné aktivity.

Našinci, ktorí prichádzajú do styku s Ukrajinkami pracujúcimi v sfére služieb, sú s ich prístupmi k nim i samotnou prácou spokojní. Na druhej strane mnohí z nás nedokážu pochopiť, že veľa Ukrajincov (teda nielen ženy) sa pohybuje po Slovensku v drahých automobiloch, dovolia si kupovať aj luxusnejšie potraviny i hygienické potreby a oblečenie, i keď nemalý počet ich krajanov v tom čase trpezlivo stojí a čaká v dlhých radoch na humanitárnu pomoc... Samotní Ukrajinci tým s plnými peňaženkami nezávidia. Tvrdia, že títo krajania boli bohatí už vo svojej domovine a so svojimi peniazmi, resp. bankovými kartami prišli na Slovensko a preto nie sú odkázaní na našu sociálnu výpomoc.

Nielen obyvatelia Slovenska, ale ani ukrajinské ženy – utečenkyne však nevedia pochopiť, prečo je u nás v súčasnosti toľko mladých mužov – ich krajanov – ktorí majú byť vo svojej krajine, slúžiť v armáde, alebo domobrane a aktívne sa podieľať na obrane svojej vlasti. Veď mnohým z nás neunikli informácie o zadržaní muža ešte na území Ukrajiny, ktorý v prestrojení za ženu, s parochňou na hlave, s kočíkom, v ktorom bolo jeho vlastné dieťa a pri sebe mal manželkin cestovný pas. Takto sa chcel dostať do niektorej z krajín EÚ a vyhnúť sa službe v ukrajinskej armáde. Bdelí ochrancovia štátnych hraníc ho však odhalili. Preto o to viac je nepochopiteľné, koľko zdravých Ukrajincov, plných síl, si spokojne žije u nás i inde a obrana vlasti pred agresormi ich asi veľmi nezaujíma. Na druhej strane si skutočný obdiv zasluhujú mnohí ukrajinskí profesionálni športovci, ktorí sa doslova vykašľali na svoje vysoké zárobky v zahraničných kluboch a vrátili sa domov aktívne sa zapojiť do bojov a dovtedy zarobené peniaze venovať na charitu.

TÍ MALI ZOSTAŤ DOMA!

Osudy mnohých utečencov, predovšetkým z Donbasu a ďalších východných a južných regiónov Ukrajiny otrasú aj tými občanmi Slovenska, ktorí majú skúsenosti s vojnami vo Vietname či Afrike, alebo na Balkáne. Práve preto sa im snažia nezištne a obetavo pomáhať. Preto o to menej chápu, že medzi utečencami sú aj mnohí obyvatelia Zakarpatskej oblasti. Teda regiónu, ktorý vojenské útoky v podstate nezažil a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa bude bojovať aj v blízkosti našich hraníc. Preto skutočne veľký počet Ukrajincov z východu a juhu našiel dočasný domov v tejto rázovitej oblasti. O to viac je nepochopiteľné, že mnohí Zakarpatčania odišli na Slovensko, do Česka a Maďarka, kde využívajú všetky výhody, ktoré vlády týchto krajín poskytujú utečencom. Samozrejme, na naše hranice sa doslova valili jedna utečenecká vlna za druhou a tomuto problému nikto nevenoval pozornosť. Nepríjemne sa prejavil najmä v Prahe a keď ho chceme nazvať skutočným menom, tak ide o tzv. humanitárnu rómsku turistiku. Kuriózne je najmä to, že niektorí z nich (nielen Rómovia) majú v rukách skutočné pasy občanov Maďarska. Je preto nepochopiteľné, že nový, resp. prechodný domov hľadajú u nás, resp. za riekou Moravou. Asi je to tak, že Maďarsko chce mať čo najpočetnejšiu piatu kolóniu v slovanských krajinách, ale keď sa treba aspoň formálne postarať o svojich občanov, žijúcich v zahraničí a ktorých na získanie maďarského občianstva nalákala rôznymi sľubmi a výhodami, teraz o nich neprejavuje záujem. Skutočne unikátny je výrok jedného staršieho Róma z Užhorodu, ktorý prišiel do Prahy z Budapešti: keď sa ho už pri Vltave pýtali, prečo nezostal v hlavnom meste Maďarska, tak pohotovo odpovedal, že sa už dopočul o tom, ako sa Putin chystá obsadiť Maďarsko! Tu je už každý komentár zbytočný, stačí sa iba pousmiať nad duchaprítomnosťou vynaliezavého človeka, ktorý nemá ukončené ani základné vzdelanie.

Žiaľ, naša polícia si doteraz nenašla východisko z nie celkom férovej situácie, ktorá je tiež súčasťou tzv. humanitárnej turistiky. Jej súčasťou je niekoľkokrát denne prekročenie ukrajinsko-slovenských hraníc s jediným cieľom: najesť sa tam, kde to charitatívne organizácie umožňujú, vziať si nejaké šatstvo, hygienické prostriedky, hračky a vrátiť sa domov. Takúto akciu niekoľkokrát denne zopakovať. Nuž, čo tak napríklad prijať rozhodnutie, že Ukrajinci by si pobyt na Slovensku mohli prerušiť  (pokiaľ by sa nevyskytli mimoriadne situácie) iba vtedy, ak by na Slovensku strávili minimálne mesiac?

DOKEDY EŠTE BUDE VOJNA?

Áno, ukrajinským utečencom treba nezištne pomáhať. Veď mnohí z nich skutočne prišli o všetko, teda aj o strechu nad hlavou. Jednotlivé krajiny, ktoré najviac pociťujú ich pobyt na svojich územiach, však začínajú obmedzovať jednotlivé formy pomoci. Nuž, i to sa dá pochopiť, i keď tie obmedzenia často najviac pociťujú tí, ktorí sa bez tejto pomoci jednoducho nezaobídu. Najmä preto, lebo podľa aj tých najoptimistickejších predpovedí agresia Ruska voči Ukrajine bude trvať minimálne do konca roka...