V súvislosti s tragickou smrťou mladého slovenského investigatívneho novinára a jeho priateľky, respektíve s ich vraždou, pokladám za dôležité hneď v úvode uviesť niekoľko závažných skutočností. Predovšetkým treba vyjadriť sústrasť pozostalým, hoci som obete osobne nepoznal, v živote som nepočul ich mená, nikdy som nečítal nijaký článok usmrteného žurnalistu a asi raz som sa pozrel na server, pre ktorý pracoval, ale viackrát som môj čitateľský pokus neopakoval, pretože nie som schopný a ochotný zvyšovať sledovanosť tzv. hlavného prúdu médií, ktorých (ne)profesionalita a záľuba v škandalizovaní ma apriórne uráža.

Nechcem ani rozmnožovať rady tých, ktorí využívajú tragédiu na vlastné zviditeľňovanie. Do tejto kategórie dozaista patrí aj spoločné vyhlásenie šéfredaktorov viacerých periodík veľmi rozdielnej a spravidla veľmi pochybnej hodnotovej orientácie. Nebudem sa hrať ani na amatérskeho detektíva a pri tejto príležitosti sa opäť priznám, že nepodlieham konšpiračným teóriám, pretože za podstatnejšiu pokladám konšpiračnú prax.

Ak treba sformulovať posolstvo, ktoré zodpovedne reflektuje tragickú udalosť, tak nemožno obísť niekoľko kľúčových tém. Nijaká investigatívna žurnalistika v skutočnosti neexistuje. Vždy ide iba o inscenovaný únik informácií, vrátane najznámejšej aféry Watergate, ktorá viedla k rezignácii amerického prezidenta Richarda Nixona na základe článku v The Washington Post. Po vyše troch desaťročiach sa potvrdilo, že tzv. anonymný zdroj investigatívnych novinárov bol zástupca riaditeľa FBI (Federal Bureau of Investigation) Mark Felt, dlho známy len pod krycím označením Deep Throat.

Keby akúkoľvek vraždu pripravovalo slovenské podsvetie, tak by určité signály prostredníctvom svojich ľudí v kriminálnom prostredí mala zachytiť niektorá zo slovenských spravodajských inštitúcií, ktorých je na pomery malej krajiny dosť veľa. Nielen tajné služby – civilná a vojenská, ale aj výzvedné organizačné zložky polície a colnej správy.

Pravdepodobnejšia je možnosť, že si nemenovaná veľmoc objednala destabilizáciu Slovenska a jeho zaradenie medzi nebezpečné krajiny. Tomu zodpovedá aj otázka o vyvodení politických dôsledkov, ktorú hneď na prvej tlačovej konferencii generálneho prokurátora a jeho námestníka už v zárodku kauzy položil redaktor nemenovaného denníka. V tomto prípade by bolo logické vytypovať si ako obeť málo známeho novinára žijúceho na relatívne odľahlom mieste, takže vykonávateľ vrážd mal dostatok času prísť zo zahraničia, uskutočniť svoj ohavný čin a opustiť naše územie, čo sa zrejme aj stalo.

V načrtnutých súvislostiach sa však žiada zdôrazniť ešte jednu veľmi nešťastnú okolnosť, ktorou je sústredené úsilie kriminalizovať politikov, pričom sa na ich diskreditáciu využívajú protirečivé svedectvá odsúdených niekoľkonásobných vrahov, ktorí chcú dosiahnuť skrátenie svojich trestov. Je to nebezpečná hra, ktorá môže opäť vracať slovenskému podsvetiu sebavedomie, vyplývajúce zo súčinnosti so špeciálnymi bezpečnostnými štruktúrami. Aj to je problém, ktorému by mali  venovať zvýšenú pozornosť kompetentní štátni činitelia a zodpovední predstavitelia médií.