Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

O zrode života a civilizácie v súčasných nepokojných časoch – Dušan Mikolaj

Deň matiek v Starej Bystrici mi pripomenul sviatočnú atmosféru na niekdajšom vidieku, keď sa ľudia zdravili idúcky do kostola, porozprávali sa družne po skončení omše, po tradičnom obede navštívili príbuzných, so susedmi posedeli na priedomí, mladí vzali heligónku, nad dedinou si spolu zaspievali, večer zatancovali. Tretiu májovú nedeľu tohto roku smerovalo do vynoveného kultúrneho domu veľa žien, usadili sa v rozľahlej sále, kde im obec pripravila popoludnie s vystúpeniami ich ratolestí. Škôlkarov, školákov, desiatky svojich zverencov, pripravila v zákulisí rozľahlého divadelného pódia riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Starej Bystrici ADRIANA PETREKOVÁ s kolektívom učiteliek a pracovníkmi centra voľného času, aby riekankou, spevom, hrou na hudobné nástroje, radostným pohybom vyslovili poďakovanie svojim babkám, mamičkám. Vnučky a vnuci, dcéry a synovia vystupovali v dvanástich programoch, hodných srdečného potlesku. A myslím si, že aj k pamäti mužov citlivo doľahli verše Milana Rúfusa v básni Modlitba za starkú:,,Starká je vľúdna. / Má boží pokoj v duši. / Starká sa o nás s nikým nedelí. / Má času ľúbiť nás. / A nič ju nevyruší. /Pri nej má týždeň sedem nedelí. “

 

Dom kultúry - dôstojnosť súčasníkov

 

Už len vystúpenia detí by si zaslúžili pozornosť, mohli by významne a zásadným spôsobom prispieť do už desaťročia pretrvávajúcich debát o našom školstve, ktoré sa, žiaľ, strácajú (akoby priam „programovo“) v často nefundovaných až zlomyseľne vedených verejných diskusiách, smerujúcich mimo toho podstatného a proti tradičným základom výchovy v rodinách, v školách pri vzdelávaní mladých ľudí od útleho veku až po náročné akademické štúdiá.

 

V Starej Bystrici som sa ocitol medzi viacerými váženými hosťami, so Starobystričanmi, ktorí žijú v obci hodnej úprimného obdivu. Starosta Starej Bystrice a poslanec národného parlamentu JÁN PODMANICKY privítal všetkých v nedávno vynovenom dome kultúry. Aj príbeh tejto stavby, pred ktorou je architektonicky, vizuálne a technicky už medzinárodne známy Slovenský orloj, by si zaslúžil samostatnú stať o tom, ako sa dá - napriek mnohým spolitizovaným ťaženiam proti národnej a miestnej kultúre - zachovať na vidieku dôstojnosť spolunažívania, spoločné úsilie o pestovanie tradícií a ich prirodzenú nadväznosť na každodenné potreby súčasníkov. Slávnostnú udalosť, ktorá bola zavŕšením viacročného stavebného formovania pôvodnej stavby do (bez zveličovania) skvostu jej interiérov, prirovnal k neveste, keď sa na sobáš oblečie do svadobných šiat a k nim si dá svetské ozdoby, náhrdelník, korunku. Alebo k novopostavenému domu, keď si rodina k praktickej výbave zavesí na stenu zarámované fotografie najbližších, obraz krajiny, zátišia.

 

Súčasná podoba rozľahlého Domu kultúry Stará Bystrica sa formovala v ateliéri IVANA JARINU. Architekt spolupracuje s obcou už viac ako dve desaťročia a má výrazný podiel na revitalizácii jej pôvodných objektov v centre, dotvorenom do architektonického celku s názvom Rínok sv. Michala Archanjela. Pred účastníkmi nedeľnej slávnosti skromne vyslovil želanie, aby pohľad na obnovený kultúrny dom a rovnako pobyt v jeho priestoroch slúžil na naše kultivovanie.

Textum architektonickej a vizuálnej parády

 

Architekt Jarina nepotreboval veľa rozprávať, o jeho tvorivosti vypovedá už vstup do starobystrického objektu kultúry. Na návštevníkov podujatí, spoločenských stretnutí zapôsobí interiér ako celok, pohľad prilákajú architektonické detaily prepojené s výtvarnými dielami. Usadíte sa v spoločenskej sále, pozeráte na pódium s otvorenou scénou a dotkne sa vás atmosféra a. nálada pred očakávaným nástupom komorného orchestra s úvodnou skladbou koncertu klasickej hudby. Výsostne príjemne by sa tu zaiste cítili aj obyvatelia ktoréhokoľvek slovenského mesta.

 

Keď sa vedenie obce zamýšľalo, s čím by bolo vhodné zladiť sviatočnú oslavu všetkých mám, rozhodlo sa prepojiť ju s pomyselnou vernisážou s nezvyčajným obsahom. Obe stretnutia a spoločenské udalosti sa stali symbolom ľudského života v plynutí času.

 

Na ľavej stene spoločenskej sály kultúrneho domu iba pred niekoľkými dňami zavesili šesť monumentálnych obrazov akademických sochárov VILIAMA LOVIŠKU a MARCELY LOVIŠKOVEJ - dvojice umelcov, ktorí takisto už dlho a s ochotným zanietením pomáhajú dotvárať podobu Starej Bystrice tak, aby nadviazaním na miestne tradície pôsobila súčasne.

 

Autori nazvali svoje dielo Textum - a mne sa ho žiada dokresliť slovami ako prazáklad vzniku, návrat súčasníka k podstatám dávnych skutočností, vyhmatávanie pradív dávnych kultúr. Vnímam ho ako ponuku na citové uchopenie smerujúce k úctivému tvorivému svedectvu o dôstojnej kontinuite - naprieč časom, aj napriek časom súčasným.

 

Umelecké dielo vysoko presahuje miestnu „výzdobu“, ba posúva sa do nadčasových polôh, a tak si zaslúži i viaceré citácie svojho duchovného posolstva. Šesť samostatných obrazov tvorí celok, v ktorom zaznieva minulosť a prítomnosť, kultúra kresťanského východu a západu predbieha budúcnosť, vypovedá o kultúrnej identite západného človeka v obdobiach staroveku, stredoveku, novoveku a moderny.

 

Obrazy majú zjednotenú výšku dvoch a šírku jedného metra, sú vytvorené technikou olej na plátne a spolu vytvárajú nadväzný tvaroslovný, územný a kultúrny oblúk. Farebnosť je monochrómna - odtiene modrej (modrá farba je symbolom základu oblohy i vody), symbolizuje múdrosť, pokoj, stabilitu, slobodu. Je základnou farbou mystiky. Prostredníctvom vizuálu látky - drapérie - spodobuje fenomén plynutia času v jednotlivých obdobiach ľudskej časovej osi.

 

Šesť obrazov symbolizuje deň, keď bol stvorený človek, a šesť stĺpov stvorenia sveta. V každom obraze je stvárnené posolstvo obsiahnuté v konkrétnom diele uplynulej i nedávnej doby. V prvých troch sú znázornené detaily z maliarskeho, v troch ďalších zo sochárskeho diela. Zo starovekej antiky, z 2. storočia pred naším letopočtom, sa inšpirátorom stala socha bohyne Niké. Ikona Jána Krstiteľa je z byzantského obdobia (stredovek, 14. storočie). Tretí obraz, upriamený na sochárske dielo Smrť Panny Márie, vychádza z odkazu stredoveku (západoeurópsky sloh, gotika, 12. - 15. storočie).

 

Druhá trojica diel manželov Loviškovcov odkazmi na západoeurópsky sloh (novovek, renesancia, 14. - 17. storočie) pokračuje cez maľbu Navštívenie medzi Máriou Salome a Máriou Jakubovou. V novoveku bola vytvorená i socha Extáza sv. Terézie (baroko, 17. - 18. storočie). V šiestom obraze slovenských tvorcov skúsený zrak historika umenia nachádza svieži dych maľby Mladá žena v rukavičkách (moderna, 19.-20. storočie).

 

Foto: archív obce Stará Bystrica

Vchod do Domu kultúry Stará Bystrica