Pred 20 rokmi zomrel popredný literárny kritik a historik PhDr. PAVOL ŠTEVČEK, CSc. (1932 Vavrišovo – 2003 Bratislava), člen Spolku slovenských spisovateľov.

Absolvoval štúdium slovenčiny a literárnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol redaktorom i šéfredaktorom časopisu Zväzu slovenských spisovateľov Kultúrny život. Pôsobil v Ústave slovenskej literatúry SAV. Začiatkom sedemdesiatych rokov bol negatívne hodnotený za postoje v rámci demokratizačných úsilí v predchádzajúcom desaťročí. Pôsobil ako redaktor vydavateľstva Obzor, vedecký pracovník a riaditeľ Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie.

V 90. rokoch bol šéfredaktorom časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, predsedom Spolku slovenských spisovateľov, generálnym riaditeľom sekcie koncepčných činností Ministerstva kultúry a poslancom Národnej rady SR. Literárnej kritike sa venoval od polovice 50. rokov. Jeho doménou boli recenzie, odborné štúdie, eseje a kultúrnopolitické reflexie.

Vydal knižné publikácie Nová slovenská literatúra (1964), Návrat k literatúre (1967), Dotyky slova (1978), Súčasná slovenská literatúra (1979), Kritické miniatúry (1988). Knihu Modifikácie (1971) zošrotovali. V Dejinách slovenskej literatúry (1960, 1984) je autorom častí o vývine slovenskej poézie, literárnej vedy a kritiky po druhej svetovej vojne. Jeho poslednými knižnými dielami sú Zápisy zápasov (2002) a Podľa vzoru človek (2002).

Hľadanie tvorivých a spoločenských súvislostí v bádateľskej činnosti Pavla Števčeka je navždy zapísané v pamäti slovenskej literatúry.