Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

O (ne)zabudnutých hrdinoch medzi nami

„Kto zachráni jeden život, akoby zachránil celý svet!“ Také je tiché motto výstavy ((Ne)zabudnutí, ktorú vo štvrtok 29. novembra popoludní slávnostne otvorili v Krajskom múzeu v Prešove. Za prítomnosti zástupcov diplomatického i religiózneho sveta, kultúry, vedy a rôznych ľudí každého veku.

Je to výstava vďaky ľuďom, ktorí vedome riskujúc vlastné životy, zachraňovali pred nemeckými i slovenskými fašistami svojich spoluobčanov - Židov. Výstava otvorená na tom najsprávnejšom mieste, keďže práve Prešov sa smutne zapísal do krvavej histórie holokaustu na Slovensku tým, že prvý železničný transport s cieľom SMRŤ odišiel z prešovskej železničnej stanice. Kvôli „riešeniu židovskej otázky“ nasledovali ďalšie, pretože väčšina našich dedov a otcov bola v strachu o vlastné životy k utrpeniu spoluobčanov ľahostajná, hluchá a slepá. Výsledok? Bezmála 70 tisíc Židov zo Slovenska zahynulo v koncentrákoch smrti. Našli sa však aj ľudia, ktorí sa zločinom postavili tvárou v tvár – a zvíťazili! Hovoria vám napríklad niečo mená Imrich Adam či Anka a Vlado Antolovci, Gustáv Švancar, Elizabeth Stephanyová, manželia Bartošekovci, Peter Dudinský či manželia Takáčovci? Pravdepodobne nie, ale ich príbehy hrdinstva, vďaka ktorým sa dostali na zoznam „Spravodlivých medzi národmi“ už medzi ľuďmi kolujú a prežijú ešte dlho. A sú jednými z množstva životných príbehov spravodlivých hrdinov, o ktorých doteraz vedel málokto. Aj napriek tomu, že izraelský parlament už v roku 1953 rozhodol o zriadení inštitútu Yad Vashem, ktorého úlohou bolo a je odmeniť rádom „Spravodlivý medzi národmi“ všetkých, ktorí s nasadením vlastných životov zachraňovali Židov. Čo však, žiaľ, neskôr akosi nevoňalo ani československému socialistickému režimu.

Niektorí zo záchrancov ešte žijú medzi nami, po niektorých ostali potomkovia. Čo je však najkrajšie, po 67 rokoch od skončenia hroznej vojny sú medzi nami ešte aj zachránení, ktorí tu vlastne nemali byť a iba vďaka hrdinstvu a obrovským morálnym vlastnostiam svojich blížnych, často neznámych ľudí, sa dožili dnešných čias. Jeden z takýchto neuveriteľných príbehov prišiel na otvorenie výstavy porozprávať prešovský rodák Juraj Szánto, dnes žijúci v Košiciach. Na začiatku vojny mladý staviteľ strávil celý ten hrozný čas v stredoslovenskej dedinke Papradno (okr. Považská Bystrica), ktorá mala vtedy približne osem stoviek obyvateľov. Je doslova úžasné, že mladého Juraja, o ktorom každý v dedine vedel že je Žid, nikto neprezradil ani Nemcom ani gardistom. Dokonca ani v časoch silných razií a represií po potlačení Slovenského národného povstania, keďže aj táto obec v podstate ležala na povstaleckom území. Mladý muž sa tam dočkal konca vojny vďaka ich mlčaniu a odvahe. A ako povedal, dodnes sa pred všetkými obyvateľmi Papradna, ktorí mu takto zachránili život, hlboko skláňa.

Výstava je autorským dielom prešovskej novinárky Anny Nagyovej a ThDr. Petra Borza, PhD a vo svojej podstate je prejavom vďaky zachránených Židov svojim záchrancom, ale zároveň to má byť aj prejav kajania sa a spytovania svedomia jednej generácie slovenského národa. Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc vo svojom krátkom príhovore počas otvorenia výstavy zdôraznil potrebu množstva trpezlivej práce pri hľadaní informácií a zabezpečovaní výstavy, ktorá je zatiaľ ojedinelým, ale o to skvelejším projektom ľudskosti a vďaky. Zároveň aj dokladom toho, že na ľudí s takým obrovským kusom statočnosti, dobroty a odvahy sa nesmie zabudnúť rovnako, ako na hrôzy vojny.

Kto rád číta strhujúce príbehy, na stenách prešovského múzea ich nájde dostatok. Príbehy, ktoré sú zároveň aj poučením na tému víťazstva dobra nad temnom...

Jeden zo zachránených,  prešovský rodák Juraj Szánto, je aj napriek svojim 93 rokom vo výbornej kondícii.

Jeden zo zachránených, prešovský rodák Juraj Szánto, je aj napriek svojim 93 rokom vo výbornej kondícii.

Na tvorbe výstavy spolupracovalo kvarteto (zľava) prof. P. Mešťan, M. Šindleryová, A. Nagyová a P. Borza.

Na tvorbe výstavy spolupracovalo kvarteto (zľava) prof. P. Mešťan, M. Šindleryová, A. Nagyová a P. Borza.

Prof. Mešťan mal z výstavy očividnú radosť

Prof. Mešťan mal z výstavy očividnú radosť