Vo všetkých slovanských ôsmich krajoch už poznajú kandidátov na predsedov vyšších územných celkov. V každom z nich určite majú kuriózne situácie /napr. v Banskobystrickom kraji dvojnásobného kandidáta za dve politické strany, následné vyškrtnutie z kandidátky, potom podanie žaloby na súd, atď./ Najzaujímavejšia situácia však vznikla v Košickom kraji, ktorá zamestnávala médiá aj počas tzv. uhorkovej sezóny. Keď sa už zdalo, že všetko je vyriešené, tak na svete sa objavila kandidatúra Rudolfa Bauera. V súčasnosti komunálneho politika, prvého predsedu VÚC KSK!

Na tom by nebolo nič zaujímavé, keby R.Bauer, v súčasnosti starosta MČ Košice – ZÁPAD neodmietol ponúkanú kandidatúru svojho rodného KDH už v časoch, kedy sa pravicové strany v kraji nedokázali dohodnúť na spoločnom kandidátovi. O tom všetkom sme už síce písali v predchádzajúcom čísle Slovenského rozhľadu, ale na svetlo sveta vyšli nové zaujímavé okolnosti. Tak napríklad KDH, ktorého bol R. Bauer členom prakticky od jeho vzniku, sa tento krát rozhodlo nepodporiť jeho kandidatúru! Pritom R. Bauer sa stal historicky prvým predsedom Košického samosprávneho kraja v roku 2001 v drese KDH a v tom istom reprezentoval a zastupoval hnutie aj ako poslanec NR SR. Terajšiemu starostovi kádeháci nevedia asi odpustiť dve veci: to, že pred časom opustil ich rady a odišiel do málopočetnej strany Konzervatívni demokrati Slovenska a samozrejme aj to, že odmietol ich ponuku v čase, keď sa SDKÚ – DS a KDH nedokázali dohodnúť na spoločnom kandidátovi /Martin Pado versus Mária Sabolová/. V prípade Bauerovho súhlasu by pravdepodobne vtedy obaja ustúpili a dali prednosť jemu. A tak po dlhých mesiacoch dohadovania kandidovať nebude ani M. Pado, ani M. Sabolová, ale R. Bauer, ibaže v inom politickom tričku. Nemôžeme nespomenúť i to, že R. Bauer svoj volebný súboj s terajším predsedom VÚC KSK Zdenkom Trebuľom v roku 2005 prehral a odvtedy sa o stoličku prvého muža v kraji neuchádzal.

Teraz je však situácia iná. R. Bauer už využíva každú chvíľu a príležitosť na svoju kampaň. Tak napríklad počas prvej októbrovej nedele, kedy je v košických uliciach neobyčajne veľa ľudí, povzbudzujúcich účastníkov Medzinárodného maratónu mieru, sa v meste objavilo skutočne veľké množstvo fotografií tohto kandidáta na predsedu VÚC KSK s textom: „November sa blíži...“.

BUDÚ DVE KOLÁ?
Pokiaľ by R.Bauer nekandidoval, ako o tom pôvodne presviedčal Košičanov i ostatných obyvateľov kraja celé mesiace, na žiadneho protikandidáta Z.Trebuľu /koalícia SMER-SD, SMK, Most-Híd/ by znalec regionálnej politickej situácie nevsadil ani cent. Príchodom R.Bauera medzi kandidátov sa situácia čiastočne zmenila, i keď doterajší župan zostáva stále najväčším kandidátom na opätovné zvolenie... Zaujímavé je, že všetci ostatní kandidáti na funkciu predsedu VÚC KSK sú v politike úplne neznámi. Tak napríklad kandidáta SaS advokáta Radoslava Masnyka bude podporovať aj SDKÚ-DS, Nová väčšina – Dohoda NOVA má svoju kandidátku z akademického prostredia – Dominiku Palaščákovú z Technickej univerzity. Ďalšími straníckymi kandidátmi sú Marek Ďurian z ĽS Naše Slovensko, Ivan Kuhn z Občianskej konzervatívnej strany, Vladimír Gurtler zo 7 STATOČNÝCH a Lukáš Sisák z KSS. K tejto straníckej osmičke patria ešte dvaja nezávislí kandidáti Jaroslav Džunko a Jozef Holečko.

O 57 mandátov poslancov sa uchádza až 330 kandidátov, teda približne šiesti na jednú poslaneckú stoličku. Zaujímavé je i to , že až 26 politických strán dali na kandidátku 257 mužov a žien, okrem nich 73 občanov splnilo podmienku registrácie ako nezávislí kandidáti. Ešte jednou celoslovenskou zaujímavosťou je bojkot regionálnych volieb vo všetkých krajoch zo strany Igora Matoviča a jeho obyčajných ľudí. Znamená to, že ani na jednej kandidátke sa neobjaví meno s podporou tohto parlamentného zoskupenia, ktoré sa stále nedá nazvať politickou stranou. Matovičovi do karát hrá predovšetkým to, že na regionálnych voľbách sa zúčastňuje približne iba 20% z celkového počtu registrovaných voličov a to je dôkaz toho, že krajské parlamenty sú úplne zbytočné. Ale napriek nízkej volebnej účasti „vúcky“ sú tu, stále robia to, čo majú určené zákonom a až ďalšia budúcnosť preverí ich potrebu...