Nikto nám nemôže dať toľko, ako nám Únia môže sľúbiť. Čo sa vlastne odohralo za takmer sto hodín rokovania v Bruseli? Išlo tam o viac ako tisíc miliárd, čo je dvanásť núl za jednotkou. Nikdy sme také niečo nevideli... 

Kedy prídu peniaze? Najskôr zrejme začiatkom budúceho roka. Dohodu dvadsiatich siedmich štátov musí schváliť najprv Európsky parlament. Ak sa usadí prach z terajšieho rozruchu, práve z parlamentných debát sa dozvieme najviac podrobností. Ako v živote bežných smrteľníkov dozvieme sa to, čo je v dohodách napísané tým drobným písmom. Veď finančný záväzok z toho, čo sa teraz dohodlo, môže trvať do roka 2058! 

Napriek tomu, že schválený rozpočet a program pomoci obnovy nezodpovedá takej modernosti aké pôvodne europarament požadoval, neuplatní svoje právo povedať nie. Tým by celú dohodu pochoval, môže ju schváliť len v celku. 

Na rad prídu aj národné parlamenty. Je otázne, čo všetko reálne sa nám stane jasnejšie z debaty na Hradnom vrchu. Náš parlamentný súhlas tak ako súhlas ostatných dvadsiatich šiestich parlamentov je dôležitý. Slovensko bude spoluručiteľom za dlh; miliardy, o ktorých je reč, si totiž Európska únia požičia. 

Neznamená to, že musíme vložiť peniaze, znamená to, že za úvery, za dlhopisy vydávané Úniou sa zaväzujeme v prípade núdze ručiť. Najväčším ručiteľom pre prípad núdze je Nemecko, ručí až do výšky dvesto miliárd. Je to prelom. Európska únia sa totiž zmenila aj na finančnú úniu, popri väzbe, ktorú máme v rámci spoločnej meny euro, nás bude viazať aj spoločný dlh. Je to nóvum. Nemecko, najmä vládna strana Angely Merkelovej CDU, sa doteraz vždy bránilo spoločnému dlhu. Naopak, v úniových dohodách bolo zakotvené, že každý štát ručí za svoje dlhy, že nijaký štát nesmie ručiť za dlhy iného. Prelomový nemecký súhlas so spoločným dlhom, ktorý prišiel predtým, než sa Nemecko ujalo 1. júla predsedníckej stoličky v EU, neprišiel preto, že by to oslabovalo Nemecko, ale preto, že mení Úniu na zovretejší útvar. Posilní sa funkcia centra Bruselu a jeho špecializovaných útvarov lebo pôžičky, úvery budú zrejme získavať prostredníctvom dlhopisov, za ktoré ručí EU. Teda na finančnom trhu sa objavia podobné úpisy, ako sú štátne obligácie USA, do ktorých vkladá miliardy celý svet vrátane Číny.

Ani s tou časťou sumy, ktorú bude Únia v rámci celkovo schválených sedemsto päťdesiatich miliárd požičiavať, to nebude priamočiare. Štáty, zrejme aj Slovensko, by to mali využiť len v tom prípade, ak budú pôžičky výhodnejšie, než keby si ich požičiavali sami. Na druhej strane ochota vlád požičiavať si bude obmedzená schopnosťou splácať. To kladie úplne nové naliehavé požiadavky tak na kvalifikovanosť štátneho aparátu, ako aj finančných odborníkov či už v koaličných, alebo opozičných stranách, nehovoriac o kvalifikovanej žurnalistike. 

Do začiatku jesene musíme zároveň predložiť projekty, na ktoré by sme chceli vyčlenené miliardy využiť. Časť prostriedkov môžeme získať z jednotlivých častí fondu obnovy na odstránenie hospodárskych následkov pandémie korony. Aj keď ide o granty, nie sú nijakým darom, Únia ich predsa získa úvermi, za ktoré ručíme v prípade núdze aj my. Susedné Česko išlo do Bruselu o. i. aj s Národným investičným plánom v rozsahu tristo miliárd eur, na ktoré by sa mali využiť európske peniaze...

Časť možnej podpory, ktorá by pochádzala zo sumy pôžičiek, ktoré treba vrátiť, splácať, bude v našom prípade závisieť od kvalifikovaného posúdenia našej schopnosti splatiť ich. To nás bude zrejme obmedzovať.