Ani jedno médium na Slovensku neobišlo v sobotu 16. januára dianie v Nemecku. Čo ešte dodať k voľbe nového predsedu  vládnej Kresťanskodemokratickej strany CDU Armina Lascheta ?

Bude ako predseda najsilnejšej vládnej strany aj kandidátom na úrad nemeckého kancelára ?

Išlo o digitálny prvý zjazd masovej politickej strany v ére pandémie, voľby absolvovalo 1001 delegátov. Po desaťmesačnej predvolebnej kampani mali možnosť vybrať si z troch kandidátov. Všetko prebehlo bezproblémovo. Bol to obdivuhodný výkon súkromnej IT spoločnosti.

Tisíc a jeden delegát

Po prvý raz v európskej politike sme mali možnosť hodiny sledovať priebeh, prejavy troch uchádzačov a dve kolá volieb. Digitálny zjazd tisíc a jedného delegáta, ktorých tváre sme sledovali na veľkej stene, neumožňoval to, čo všetci poznáme, teda kuloárne alebo aj zákulisné dohovory, náznaky, odovzdávanie si signálov v bufete pri prestávkach.

Ten, kto to sledoval na obrazovkách na Slovensku to mohol komentovať tak, ako to dobre poznáme zo športových prenosov.

Tisíc a jeden delegát plus vedenie nemali nijaké technické prekážky. Je to prvý takýto prejav v európskej politike masových strán. A prvý takýto masívny presah modernej techniky do politického života veľkej strany vo veľkom štáte. A táto zmena v ničom technicky nespôsobila priebehu takého veľkého straníckeho zjazdu nijaké problémy.

Pravda vzhľadom na nezmenené stanovy strany delegáti musia potvrdiť svoje hlasovanie písomne a tak definitívny výsledok potvrdia až 22. januára. Ale aj tak je to, osobitne pre slovenského pozorovateľa, pozoruhodný prejav prehľadnosti politiky. Nielen technickej spôsobilosti ale aj politického profesionalizmu riešiť a vyriešiť takú dôležitú otázku ako je voľba predsedu strany, ktorá bude stavať kandidáta na úrad nemeckého kancelára po dvoch desaťročiach Angely Merkelovej.

Vyhrala skúsenosť s prácou vo vláde

Druhou pozoruhodnosťou je súboj prejavov troch kandidátov v berlínskej veľtržnej hale bez publika. Tisíc a jeden delegát sledovali súboj prejavov len elektronicky. O predsedníctvo sa uchádzal, a nakoniec ho získal, predseda vlády najväčšej, sedemnásť miliónovej spolkovej krajiny Severné Porýnsko Vestfálsko Armin Laschet /1961/. Tesne vyhral nad Friedrichom Merzom, /1955/ človekom s bohatými poslaneckými skúsenosťami. Tretím bol  Norbert Roettgen /1965/, predseda zahraničného výboru spolkového snemu.

Pripomíname tento profil preto, že Armin  Laschet zvíťazil najmä preto, že argumentoval vládnou skúsenosťou, schopnosťou administrovať priebeh činnost vlády v najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajine o. i. práve v čase pandémie.

Prejavom predčil protikandidátov. Zdôraznil o. i. svoj pôvod syna baníckej rodiny. Na záver ukázal kovovú banícku poznávaciu známku s ktorou otec fáral do hĺbok. „Otec mi ju dal s odkazom toho čo je najdôležitejšie, povedal mi: urob všetko, aby Ti ľudia dôverovali, vzájomná dôvera to je to hlavné čo aj dnes demoracia potrebuje“.

Protikandidát Merz

Bol to vypočítaný ťah – silný protikandidát Friedrich Merz roky nebol v politike lebo zastupoval nemeckú filiálku amerického Blackrock, najväčšieho finančného giganta na svete. Nie je teda banícky syn, je advokát, ktorý bol predstaviteľom  najväčšieho finančného molocha na svete.

Merz veľmi tesne prehral aj pred tromi rokmi voči doterajšej predsedníčke CDU Annegret Kramp Karrenbauerovej, známej ako AKK. Tá stroskotala a musela uvoľniť miesto predsedníčky CDU. Za „odmenu“ dostala stranícku „faru“ na čele ministerstva obrany. Aj to len preto, lebo bez akýchkoľvek predchádzajúcich volieb odtiaľ vytiahli v júli 2019 na kreslo predsedníčky Európskej komisie Ursulu von der Leyen. Aký hlboký bol pád AKK, pôvodne Merkelovej favoritky, vidno aj z toho, že kancelárka Merkelová ju v sobotu vo svojom prejave ani len nespomenula.

Prečo to pripomíname?

Rozdelená strana

Dve tesné prehry Friedricha Merza na dvoch zjadoch v priebehu štyroch rokov svedčia o tom, že vo vnútri je strana CDU rozdelená. Tento rok je v Nemecku volebný, je šesť krajinských volieb a v septembri federálne parlamentné voľby. Tam sa budú merať pozície CDU a aj nového predsedu.

Nemecko ráta s tým, že tvrdá uzávera /lockdown/ bude musieť trvať dlhšie ako do 31.januára. Hovorí sa o tvrdej a ťažkej zime a možnosti predlžovať uzávery až do Veľkej noci. Jedny krajinské voľby už preto odložili z jari na jeseň.

V zahraničnej politike sa bude musieť Nemecko vyrovnať s tým čo prinesie nový prezident USA a toho je veľa. 

Až z týchto skúšok vzíde rozhodnutie, koho bude CDU kandidovať do volieb a úradu kancelára. Nebude to ani unáhlené a ani predčasné. Okrem otvorenej otázky, kto by mohol byť  na jeseň 2021 novým nemeckým kancelárom po Angele Merkelovej otvorené je koho bude strana podporí v roku 2022 vo voľbách na úrad nemeckého prezidenta.Čo ak to bude po prvý raz v nemeckých dejinách žena ?

Dušan D. Kerný /1941/, autor bol spravodajcom čs. a slovenských médií pred i po roku 1989 v SNR.