Keď sme sami na seba chceli nadávať tak sme jednoducho tvrdili, že predstavujeme montážnu dielňu pre vyspelú západnú Európu. Na druhej strane sme sa zároveň tešili, že tieto spoločnosti dali prednosť nám a nie Maďarom, Poliakom, či Litovcom, alebo Rumunom. Niekedy sa však stalo, že už-už sa mala podpísať nejaká dohoda s potenciálnym bohatým investorom zo zahraničia a ten sa napokon rozhodol pre inú krajinu. Tak to už však v obchode chodí...

Nakoniec, vládne tu obrovská konkurencia, veď nejedná krajina strednej a východnej Európy túži nie po jednom, ale po desiatich solídnych investoroch, ktorí im prinesú nielen patričné financie, ale najmä prácu. Veď si len povedzme úprimne: kde by sme boli bez automobiliek Volkswagen v Bratislave, KIA v Žiline a PSA v Trnave? Bez ďalších firiem, ktoré vyrábajú autosúčiastky a všetko ostatné, čo s motorizmom súvisí?

Podľa odborníkov v určení poradia atraktívnosti krajín strednej a východnej Európy nám z pohľadu nemeckých investorov patrí v regióne druhé miesto. Iba skutočne vo veľmi tesnom závese za Českou republikou. Jej výhoda spočíva predovšetkým v kultúrnej a geografickej blízkosti s Nemeckom, veď v Česku v súčasnosti aktívne pôsobí okolo 4 000 nemeckých firiem. Samozrejme, všetci investori považujú za veľmi dôležitý faktor dostatočný počet kvalifikovaných odborníkov. Nuž /nielen/ z tohto pohľadu Slovensko predstavuje takmer ideálnu destináciu pre zahraničných investorov. Veď až 93% našej populácie má stredné alebo vysokoškolské vzdelanie, 80% nášho obyvateľstva /samozrejme v aktívnom veku/ ovláda aj ďalší jazyk. Nie náhodou zahraničné spoločnosti zamestnávajú u nás až 31,8% z celkového počtu zamestnaných a rovnako nie náhodou je SRN náš najvýznamnejší zahraničný obchodný partner. Nemeckých investorov by sme však mali viac počúvať a najmä reagovať na ich pripomienky v súvislosti s ich skúsenosťami z pomalej a neefektívnej štátnej správy, silného korupčného prostredia i netransparentného systému pri zadávaní štátnych zákaziek. Česko i Slovensko sú si v tomto celkom podobné a ani jedna krajina nemôže povedať, že je na tom lepšie než sused.

Na Slovensku je iba niečo nad 400 nemeckých firiem, teda desaťkrát menej než v ČR, ale experti tvrdia, že ani v budúcnosti sa v poradí záujmu o investovanie zo strany nemeckých investorov veľa nezmení. Česko i Slovensko zostanú v regióne naďalej v prvej trojke záujmu zo strany investorov. Pre Slovensko je lákavá najmä budúcnosť. Žiadne málo platenú práce, ale predovšetkým pôsobenie v IT sektore – iniciatíva prichádza od firiem IBM a T-Systems. Na východnom Slovensku umožní stovkám mladých odborníkov výhodne sa zamestnať v tomto sektore pri veľmi dobrých platových podmienkach. Práve tu zainteresovaní vidia najperspektívnejšiu formu investovania zo strany nemeckých firiem a zároveň aj uplatnenie mladých slovenských špecialistov.

BEZ RUŽOVÝCH OKULIAROV
Zároveň však existuje veľa negatívnych faktorov, ktoré nám dobré meno nerobia. Je to predovšetkým jedna z najvyšších mier nezamestnanosti mladých ľudí v rámci EÚ. Podľa aktuálnej štúdie OECD sa na Slovensku od roku 2007 neustále znižuje zapojenie mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov do pracovného procesu. Miera nezamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl predstavuje až 35% a je na úrovni južného Talianska a Portugalska. Zaráža najmä to, že viac ako polovica týchto mladých nezamestnaných nemá prácu dlhšie než rok! Podiel dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí je u nás najvyšší v rámci celej OECD, teda dokonca viac než v Grécku a Španielsku.

I keď terajšia vláda Roberta Fica hľadá rôzne cesty a opatrenia na zamestnanie tých, ktorí dlhodobo nemajú prácu, u nás sa už zrodila celá generácia, ktorá v živote nikdy a nikde nepracovala a teda si ani nevytvorila pracovné návyky. Žiaľ, nič nenasvedčuje tomu, že v blízkej budúcnosti si nejakú prácu nájde. Tu pomôže iba systémové riešenie tohto problému a na to sa zatiaľ nepodujal nikto. Určitým, čiastočným východiskom by bolo zamestnávanie na čiastočný úväzok, ale o to by musel byť záujem z niekoľkých strán...