Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Na východ od nás to začalo u prezidenta... – Vladimír Mezencev

Iniciatíva Poľska zapojiť aj našu republiku do kandidovania na usporiadanie zimnej olympiády v roku 2022 spočiatku prekvapila aj Slovenský olympijský výbor, poslancov NR SR a v neposlednom rade i vládu na čele s premiérom Robertom Ficom. Odvtedy však už prešlo niekoľko mesiacov a po spoločných zasadaniach zainteresovaných spolupráca v príprave kandidatúry Poľska a Slovenska dostáva stále viac a viac konkrétnu podobu. My sa v každom prípade musíme uspokojiť s tým, že budeme hrať od začiatku druhé husle, pretože v prípade schválenia tejto spoločnej kandidatúry to bude olympiáda v Krakove, kde by sa aj uskutočnili oba slávnostné ceremoniály, teda otvorenie aj ukončenie Hier.

Zaujímavé je však to, že doteraz sa v našich médiách neobjavila informácia o možnosti usporiadať ZOH 2022 aj na Ukrajine! Už predovšetkým preto, lebo jej prezident Viktor Janukovyč vyšiel ako prvý s týmto návrhom už viac ako pred rokom. Pred októbrovými parlamentnými voľbami sa síce otázka ZOH 2022 dostala trochu do pozadia, ale teraz sa o nej začína hovoriť o to intenzívnejšie. Zimnú olympiádu chce aj najsilnejšia politická sila v krajine – Strana regiónov z ktorej vyšiel aj prezident Janukovyč, ako aj veľmi silná opozícia v ktorej významnú rolu zohráva Vitalij Kličko, jeden z najlepších profesionálnych boxerov všetkých čias. U našich východných susedov teda iniciatíva zorganizovať zimnú olympiádu vychádza od prvého muža krajiny. Samozrejme, Hry chcú zorganizovať v západnej časti Ukrajiny, ale nie v susednej Zakarpatskej oblasti. O centrum prípadnej zimnej olympiády sa budú biť tri tzv. prikarpatské oblasti – Ľvivská, Ivano-Frankivská a Černivycká. Ľviv má najlepšiu infraštruktúru, Černivcy pre zmenu najkvalitnejšie lyžiarske strediská, konkrétne Bukovel. Zatiaľ ich však poznajú predovšetkým bohatí Moskovčania a Ukrajinci. Sú tu naozaj prepychové hotely a penzióny i zaujímavé zjazdovky, ale na rozdiel od Ľviva chýba kvalitné a rýchle dopravné spojenie so západnou a severnou Európou. Len pre zaujímavosť – všetky tieto tri mestá sa stali súčasťou Ukrajiny až v roku 1940. Ľviv a Ivano-Frankivsk boli súčasťou Poľska a Černivcy Rumunska. Okrem toho Černivcy mali aj prívlastok – do konca roku 1918 – najvýchodnejšie mesto Rakúsko-Uhorského cisárstva.

Určite sa dočkáme toho, že Ukrajina, konkrétne jedno zo spomínaných troch miest oficiálne oznámi, že sa bude uchádzať o usporiadanie ZOH 2022. Krajinu by musela zasiahnuť veľmi hlboká ekonomická kríza alebo politická destabilizácia – v takýchto prípadoch by sa na kandidatúru rýchlo zabudlo. Náš východný sused však určite bude ťažiť aj z vydareného usporiadania rozhodujúcej časti ME 2012 vo futbale. Poľsko ako ich spoluorganizátor nevyšlo z celkového hodnotenia šampionátu tak dobre ako Ľviv, Charkov, Doneck a samozrejme Kyjev. V prípade, že by u členov MOV vyhral poľsko-slovenský projekt, alebo ukrajinský - v každom prípade by sa dejiskom bielej olympiády stalo post- socialistické mesto, i keď socialistická premiéra už tu bola – v roku 1984 v Sarajeve. Jedno je však isté: v prípade že sa už na program zasadnutia MOV dostane oficiálna prihláška oboch miest, teda Krakova a jedného z uvedených ukrajinských miest, jedno z nich rozhodne vypadne už v prvom kole. Okrem toho /zatiaľ/ medzi optimistov rozhodne nepatrí náš premiér. Robert Fico pred niekoľkými dňami na tému ZOH 2022 povedal, že „som realista a pevne stojím na zemi...“. Takto dal jasne najavo, že poľsko-slovenskému projektu zorganizovania spoločných ZOH 2022 veľmi neverí. Zatiaľ...

Príspevok bol napísaný pri materiálnej a finančnej pomoci Literárneho fondu.