Tohtoročná žatva priniesla nepredvídanú úrodu - nesiali sme, a predsa žneme. Prečo? Máme legitímne otázky a všetky súvisia s Ukrajinou. Otázky si nekladú len poľnohospodári a potravinári. Sú aj prvoradou politickou témou v situácii rozčesnutej verejnej mienky vo víre predvolebnej kampane. Podpora verejnej mienky Ukrajine klesá. To sa nedá šmahom ruky vybaviť ako prejav proruskosti či proputinskosti. V rámci solidarity s Ukrajinou a v plnom súlade s politikou Európskej komisie sme otvorili hranice. A čo nastalo? Ako poukázal Die Zeit (26. 7.), „medzi najväčších odberateľov 35 miliónov ton ukrajinských obilnín pôvodne pre Afriku boli Čína, Turecko a niektoré štáty EÚ“.

Úplne náhodný slovenský minister poľnohospodárstva uviedol okrem obilia ďalšie plodiny a med. Slovenské sýpky sú plné, kam dávať novú úrodu? Päť a pol milióna eur „odškodnenia“ z Bruselu nestačí. Slovensko teda žiada od Bruselu predĺženie zákazu dovozu obilnín.

Vojna sa tak odohráva akoby na našich poliach a sýpkach. Celkom prirodzene, chlebovo, denne vzniká otázka, ako formulovať slovenské postoje, čo je náš národný záujem. Ukrajina začala žatvu, je dobrá, na vývoz pripravuje päťdesiatštyri miliónov ton rôznych obilnín. Vzhľadom na ničivé ruské útoky a bojkot hľadá prepravu po súši. Tá však predražuje cenu. Cieľom Bruselu je pomôcť Ukrajine, solidarita má vyvážiť ruské agresívne počínanie proti ukrajinským prístavom a sýpkam.

ÚLOHA MÉDIÍ

Prečo o tom hovoríme? Úlohou médií je ukázať, že bezohľadné ruské ničenie je súčasťou celosvetovej vojny. Ruská úroda, úroda jedného z dvoch dlhé roky najväčších svetových vývozcov obilnín, je tiež dobrá. Má dosiahnuť deväťdesiat miliónov ton plus to, čo sa zoberie na anektovanom území. Obilie má byť ruskou zbraňou. Každá raketa, ktorá dopadne na sýpku v Odese, ako keby dopadla na naše či maďarské, poľské alebo české polia.

Pre žurnalistiku azda vzniká aj otázka dať dovedna kalendár slovenského postupu v Bruseli, pokiaľ ide o solidaritu, otvorenie hraníc pre tovary, naši zruční obilninári vari ostali pri tom rozhodnutí bokom? Skúsení majitelia mlynov nezaváhali ani chvíľu. Azda nikto, kto vie, aký bol osud našej deväťdesiatkilometrovej hranice pred vstupom ruských inváznych vôjsk na Ukrajinu, nevedel predvídať? To naozaj chceme, aby závažnú otázku národného záujmu vyriešil až úplne náhodný či poverený minister, ktorý tam je na niekoľko týždňov?

Takto vznikajú legitímne, oprávnené otázky. Nie je ich málo. A bude ich pribúdať. Musíme sa držať nespochybniteľných faktov. Presadiť inú žurnalistiku, vecnú, faktografickú, zohľadňujúcu a nepotláčajúcu oprávnené otázky o národných záujmoch. A to znamená neignorovať verejnú mienku, ale presvedčivo komunikovať. Nespoliehať sa len na propagandu, najmä nie teraz, keď sa verejnoprávna televízia a rozhlas stali vlastne štátnymi.

NAPÄTÁ ATMOSFÉRA

Podľa Medzinárodného menového fondu nemecká ekonomika je už druhý štvrťrok v mínuse, ekonomika stagnuje, Nemecko je v EÚ v týchto ukazovateľoch na poslednom mieste. Inflácia síce klesá, ale nie tak rýchlo ako inde v EÚ. Podľa MMF je Nemecko na poslednom mieste a pokiaľ sa týka rastu, čo osobitne škrie nemecké médiá, je, že dokonca aj Putinovo Rusko vystavené sankciám a vojne zaznamenalo rast. Nemecko zatiaľ žilo ilúziou úspechu.

Americký Wall Street Journal píše, že Nemecko ťahá európsku ekonomiku dole. Britský The Economist konštatuje, že nemeckí šéfovia sú deprimovaní. Inštitút der Deutschen Wirtschaft (IDW) v auguste uvádza, že medzi podnikateľmi panuje veľká frustrácia. Preto sa dožadujú štátnych subvencií, najmä pokiaľ ide o investície a o ceny elektriny. Nemecko bolo vždy lokomotívou európskej ekonomiky, ale teraz má podľa nemeckého verejnoprávneho rozhlasu DLF (26. 7.) problém. Ťahúň - automobilový priemysel - nezaberá. Výroba klesla o dvadsať percent, nenastal obrat vo výrobe e-áut, ani v Číne a ani v Nemecku dopyt nie je, ich produkcia klesla o tridsať percent. Problém je, že vojna urobila energiu, a tým plánovanie nielen drahšou, ale najmä neistou. Nedá sa, tak ako predtým spoľahlivo plánovať. Poučenie z toho je, že pri všetkom rozhodovaní treba uvážiť najmä ekonomické argumenty.

NOVÉ NATO

Všetko sa odohráva v novej ére nového konceptu NATO. Dokument prijatý vo Vilniuse je už prístupný na internete. Zmení celú európsku vojenskú bezpečnostnú štruktúru. Okrem iného sa majú na odstrašenie Ruska vytvoriť jednotky nasadenia, tristotisíc vojakov, čo je desaťnásobok doterajšieho stavu. Slovenská verejnosť nebola komunikačné pripravená na to, že pre nás to znamená napríklad nasadenie sedemsto španielskych vojakov.

Na rozdiel od nás bojové jednotky na nasadenie budú v určitých štátoch tak ako v ére studenej vojny. Mení sa aj doterajší princíp rotácie vôjsk. Estónsko napríklad integruje do svojich divízií jednu britskú brigádu. Zásadne sa mení nemecká politika. Dlhé roky bolo zásadou nemeckej politiky nepripustiť návrat studenej vojny. Teraz nie sme len naspäť v časoch studenej vojny, ale svet je oveľa viac nebezpečný, než to bolo v rokoch konfliktu Západ - Východ. Konštatujú to nemecké médiá na okraj rozhodnutia vybudovať v Litve základňu pre brigádu Bundeswehru so štyrmi tisíckami vojakov a s ročným rozpočtom stodeväťdesiat miliónov eur.

NÁZOROVÝ SPOR

Zápas prebieha aj v názoroch. Vplyvný americký historik prof. Timothy Snyder je presvedčený, že Rusko musí vojnu prehrať. Podľa jeho formulácie: „Západ musí Rusku pomôcť vojnu prehrať tak, aby bol možný nový ruský štart, nový ruský začiatok. Preto aj Ukrajina musí útočiť na ciele v Rusku.“ Podľa nemeckého historika prof. Herberta Wulfa vojna sa nevedie len medzi Ruskom a Ukrajinou, aj NATO je súčasťou konfrontácie v tejto vojne na vyčerpanie. Sankcie musia na Rusko tvrdo dopadnúť, ale je nerealistické v krátkom čase predpokladať rozpad Putinovho systému, no Putin musí dostať možnosť skoncovať vojnové úsilie tak, aby si zachoval tvár. Nie je to ústupok Západu, ale stratégia východiska z vojny. Ukrajine musí byť totiž jasné, že nerealistické ciele vojny znamenajú len jej predlžovanie, a preto nebudú mať podporu Západu.