Tento príbeh by sme mohli v skratke nazvať aj „O tom, ako sa nemanželský syn notára z dedinky Vinci stal hviezdnou SUPERSTAR a svojimi vedomosťami i schopnosťami ohúril celý vtedajší svet.“ Teda žiadna moderná sociálna tematika...

Tatranská galéria v Poprade patrí medzi najúspešnejšie kultúrne ustanovizne nielen pod Tatrami, ale prakticky na celom Slovensku. Jej každoročný výstavný program poznajú nielen mnohí umenia chtiví našinci, ale intenzívne oslovuje aj mnohých záujemcov zo zahraničia. Čím sa už stalo bežné, že v blízkosti galérie parkuje autobus so zahraničnou „ešpézetkou“ alebo tam stretnete ľudí každej farby pleti.

Vysoký tehlový komín „starej elektrárne“ pri železničnej stanici  je počas tohtoročného leta prizdobený veľkým banerom. Oznamujúcim, že výstavné priestory galérie navštívil jeden z najznámejších umelcov sveta,  sám autor  najslávnejšieho portrétu sveta, tajomnej Mony Lisy. Pod končiarmi Vysokých Tatier však predstavuje modely svojich všestranných vynálezov v kolekcii „Stroje a iné“. Z ktorých musel byť každý v reálnej dobe svojho vzniku (druhá polovica 15. storočia a neskôr) považovaný za technický zázrak. Leonardo bol totiž nielen mimoriadne schopným umelcom (kresličom a maliarom), ale aj vynálezcom, venujúcim sa štúdiu pohybovej mechaniky, gravitácie, hydrológie, optiky či geometrie. Nadobudnuté vedomosti si overoval v praxi a úspešne využíval vo vojnovom inžinierstve. O jeho tvorivej všestrannosti svedčí aj skutočnosť, že počas svojho prvého „milánskeho obdobia“ v závere 15. storočia intenzívne pracoval na vynálezoch slúžiacich zvýšeniu životného komfortu majetnejších rodín (vykurovanie obydlí, studne, gravitačné využitie energie vody a pod.). A popri tom sa majster Leonardo intenzívne venoval aj odhaľovaniu záhad fungovania a proporcií ľudského tela.

Povedané slovami a logikou dnešnej „modernej“ doby, Leonardo bo typickým predstaviteľom všestranného úspešného muža s otvorenou mysľou, ktorý zistil výhody stáročiami osvedčenej skúsenosti, že najlepšie sa dá zarábať na zbraniach a vojnovej technike. Talianski bádatelia jeho tvorivého odkazu a konštruktéri  po analýze  náčrtov a plánov postavili sériu modelov ním navrhovanej techniky a vynálezov. Z vojenskej  oblasti v Poprade predstavujú okrem klasického pohyblivého kanónu aj 11 hlavňové, tzv. varhanové delo, obliehací rebrík, modely bojových vozidiel či obliehaciu vežu. Keby ešte žil, určite by sa mu ušlo vrelé objatie a pusa na líčko aj od samotného Petra Sagana, za prvý (a veľmi vydarený) model dnes možno najrozšírenejšieho dopravného prostriedku – bicykla.  Okrem toho aj otočný žeriav na dvíhanie ťažkých bremien, model určite prvého rogala či helikoptéry. A že sú všetky z dreva? Je to prirodzené, ešte aj v 15. storočí bolo drevo najbežnejšie používaným materiálom na všetky konštrukcie.

Návštevník výstavy nemusí byť sklamaný z toho, že v popradskej Leonardovej kolekcii neuvidí Monu Lisu. Tú už v parížskom Louvri videl snáď každý na tomto svete. Pod Tatry sa však dostali  maľby dvoch Leonardových madon (Madonna Buccleuch a Madonna Litta) pochádzajúcich z obdobia prelomu 15. a 16. storočia. A k tomu ako bonus navyše aj večera. Nie síce pri sviečke, ale v priam vedeckej forme. Ide o skvele načasovaný výstavný projekt  akademického maliara Stanislava Lajdu Posledná večera Leonarda z Vinci. Tento obraz veľkého všeumelca sa stal pre Stana Lajdu životným poslaním a vo svojom interaktívnom projekte analyzuje pohnutú minulosť, prítomnosť a možnú budúcnosť jedinečného a pre časť ľudstva najcennejšieho výtvarného umeleckého diela všetkých čias. Obe kolekcie, ako Leonardovu, tak aj Lajdovu je potrebné vidieť každému, kto sa považuje za kultúrneho človeka. Leto už síce oficiálne skončilo, ale Leonardov letný azyl predĺžila Tatranská  galéria v Poprade aj na celý september. Uzrieť aspoň drobnú časť majstrovej všestrannej tvorivosti budete mať možnosť ešte celý mesiac. Nezmeškajte túto obrovskú príležitosť!