Nedlho po prevratných spoločenských a politických zmenách v roku 1989 sme žili dobu plnú očakávaní, nádeje i kalenia charakterov. Prezliekačov kabátov bolo nespočet, nová doba potrebovala nové vzory. Zodpovedných a čestných odborníkov, takých, ktorí – na rozdiel od množstva diletantov vystrkujúcich sa v médiách a tárajúcich v parlamentných kuloároch – dokázali reagovať na praktické problémy dňa, na potreby štátu a jeho občanov.  No aj na dlhoročné výzvy.

Takým bolo celkom určite dunajské vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros. Na sklonku starého režimu aj v posledných mesiacoch existencie federálnej republiky sa ale z veľkolepej stavby a z výsostne odbornej otázky stala „veľká politická hra“.  Maďari aj Česi boli proti dokončeniu už dávno započatej výstavby. Ani Federálna vláda Československa, ani národná vláda - vtedy čerstvo pod taktovkou Vladimíra Mečiara - sa jasne nevyjadrili. Ako keď sa had zvlieka z kože, obe vlády nedokázali na seba vziať zodpovednosť za prehradenie Dunaja. Hodiny ale tikali nahlas a odborníkom bolo jasné, že keď sa Dunaj neprehradí v októbri 1992, Vodné dielo Gabčíkovo už nikdy nebude v prevádzke. Dvadsiateho tretieho októbra (deň pred ohláseným prehradzovaním, v súlade s rokovaním vlády z 20. októbra ) zasadal krízový štáb. Viac ako štvorhodinové rokovanie neprinieslo nijaké rozhodnutie.

Kvôli pštrosej politike našej vlády ostalo konečné rozhodnutie o prehradení Dunaja na pleciach aj na svedomí jedného jediného človeka. Našťastie to bol chlap na svojom mieste a pamätným povelom „SYPTE!“ sa 24. októbra 1992 zrodil otec vodného diela Gabčíkovo. Tým odvážnym  slovenským hrdinom bol nenápadný a skromný riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ing. Július Binder.

Dodnes si spomínam, ako som so zatajeným dychom pozeral v správach informáciu o tomto statočnom čine a potom ešte v nedeľnej diskusnej relácii „Cotýden dal“ chrabrú a úprimnú obhajobu správneho rozhodnutia tohto statočného človeka pred pochybovačmi a mediálnymi provokatérmi. Najradšej by ho boli tuším ukrižovali! V spomienkach sa mi vtedy nevdojak vyjavilo, ako som začiatkom 80-tych rokov nakrúcal sobotnú reportáž s titulkom „Ostrov na ostrove“ o začiatku terénnych úprav a prvých stavebných prác na budúcom vodnom diele...

No pán Július Binder v tom momente nepriamo, no jasne inšpiroval aj mňa do budúcna, keď som sa v o mesiac neskôr vo Federálnom zhromaždení ČSFR rozhodoval ako zahlasovať pri ústavnom zákone o rozdelení spoločného štátu. Silnú reťaz historickej pravdy tvorí množstvo pospájaných očiek statočných a nezištných rozhodnutí drobných ľudí okamihu. 

Dr. h. c. doc. Ing. Július Binder, CSc. (* 12. september 1931, Bernolákovo) je bývalý projektant, manažér a poslanec Národnej rady SR.

Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a potom bol činný ako projektant a hlavný inžinier rôznych stavieb. Spoluprojektoval elektrárne (elektráreň Nováky IV a elektrárne na Váhu), systémy zásobovania vodou, čistiarne odpadových vôd v Petržalke a pre Slovnaft, ako aj rôzne ekologické stavby. Zúčastnil sa aj na projektovaní Gabčíkovskej priehrady. Ako riaditeľ investorského štátneho podniku Vodo­hospodárska výstavba v Bratislave (od roku 1991) sa významne zaslúžil o realizáciu takzvanej alternatívy C a o dokončenie vodného diela Gab­číkovo - Čunovo. Presadenie a výstavba vodohos­podárskych diel Málinec, Turček, a Žilina sú do značnej miery aj jeho dielom. Podieľal sa na návrhoch a realizácii ďalších diel, ako je príprava vodného diela Wolfsthal - Bratislava a Li­povec, generelu úpravy rieky Nitry, vodného diela Ružín, čističky odpadových vôd v Slovnafte spojenej s ochranou podzemných vôd, dopravy popolovín a ich skládky v Elektrárni Vojany, splavneniu Moravy po Hodonín. Je autorom niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov.
Július Binder bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd, hlavných hlavných kanalizačných zberačov a čerpacej stanice dažďových vôd z Petržalky. Je držiteľom viacerých vyznamenaní. S výnimkou Austrálie prednášal na univer­zitách a vo vedeckých spoloč­nostiach na všetkých konti­nentoch.

Ing. Júliusa Bindera zvolili občania za poslanca NR SR vo volebnom období 1998 - 2002 za Hnutie za demokratické Slovensko. Dodnes je pán Binder aktívny publicista, spisovateľ a zakladajúci člen ÚSN. Dňa 6. decembra 2017 sa stal prvým nositeľom Pamätnej medaily s reliéfnou podobizňou Gabriela Zelenaya, ktorú prevzal z rúk predsedu ÚSN PhDr. Jozefa Kuchára a prof. JUDr. Jaroslava Chovanca DrSc., vysokoškolského pedagóga a predsedu Odbornej komisie ÚSN.