V ďalekom marci roku 2009 uverejnili SNN okrem iných tento text: „Maďarsko sa dostalo do titulkov a hlavných správ všetkých médií medzi Pekingom, Moskvou a Washingtonom. Bolo to preto, že európska dvadsať sedmička zmietla zo stola návrh maďarského predsedu vlády.“ Bol ním vtedy Ferenc Gyurcsány, považovaný za liberála a protiváhu Viktorovi Orbánovi.

O čo išlo? O program pomoci strednej a východnej Európe v rozpätí 160 – 190 miliárd eur. Podporný fond by bol určený aj pre nové štáty Únie ako Chorvátsko, ale aj pre štáty spoločenstva susediace s Ukrajinou. Maďarsko vtedy urobilo prv ako ostatní návrh, ako čeliť problémom. Pre nás Slovákov, ako aj pre Slovensko ako člena Vyšehradskej štvorky bola pozoruhodná technológia maďarského postupu, technika maďarskej diplomacie –, aj keď Maďarsko malo vtedy obrovské problémy, nevystupovalo na medzinárodnej pôde, osobitne na pôde orgánov Európskej únie, ako nejaký žiadateľ o pomoc, ako prosebník o eurofondy, ale presne naopak. Ako navrhovateľ riešenia problémov európskej integrácie teraz a v budúcnosti. 

Postup onej, dávno zabudnutej maďarskej vlády je však pozoruhodný aj v tom, že mala pripravený plán B. Bruselu predložila maximalistický návrh, treba si uvedomiť, že vtedy v onom roku 2009 chcieť niečo medzi 160 – 190 miliardami eur bola bomba. Budapešť rátala s odmietnutím – ešte nikdy nežiadal nový štát od Únie a od byrokratickej ťažkej váhy Európskej komisie vypracovať drahý plán pod názvom „Osobitný európsky stabilizačný a integračný program pre národné ekonomiky stredoeurópskych a východoeurópskych štátov“. Brusel plán odmietol. Aj s iste oprávneným poukázaním na to, že pomoc by nejednému štátu, najmä vrátane Maďarska, len pomohla odstrániť následky zlého hospodárenia. Veď napríklad v Lotyšsku dokonca hrozil údajne štátny bankrot. A staré prešibané líšky maďarskej diplomacie spustili chór o novej opone, ktorá delí Európu na chudobnú a bohatú. A toto prirovnanie, že v Európe sa spúšťa nová opona, urobilo veľkú medzinárodnú kariéru v politike a najmä v publicistike, lepšie povedané v propagande. Pripomeňme si aspoň to z maďarskej reality rozbujneného štátneho aparátu, že vtedy sa asi pol milióna rodín v desaťmiliónovom štáte zadlžilo v dôsledku pasce nízkych úrokov v cudzích menách, o. i. vo švajčiarskych frankoch, ale potom to nevedeli splácať v stále slabnúcom, ochabujúcom forinte. 

S typickou maďarskou životaschopnosťou sa vo verejnosti ujalo výstižné tvrdenie, že kým v časoch socialistického tábora bolo Maďarsko jeho najveselším barakom, tak v kapitalizme je jeho najsmutnejším nákupným centrom. 

Kto si dnes spomenie na maďarskú vládu z roka 2009? Kto si dnes spomenie v dnešných vojnových pomeroch, ako by vtedajší plán stabilizačnej pomocí, zahrňujúci aj Ukrajinu, zmenil pomery aj na východ od našich hraníc? Teda to, čo sa mnohými miliardami, pravda osobitne na zbrane, usilujeme zmeniť teraz. 

Na programe je už dlho úplne iná maďarská vláda a voči nej iné výhrady Európskej komisie, ako aj tvrdá kritika v Európskom parlamente. Tentoraz však zasa ide aj o osobitný maďarský prístup, maďarskú výnimku, na ktorú je Brusel ochotný pristúpiť, pokiaľ ide o embargo na dovoz ruskej ropy. Embargo ako politická požiadavka nezohľadňuje maďarskú realitu – Maďarsko nepotrebuje výnimku, pretože je proti sankciám. Prečo? To vysvetlil v nemeckom rozhlase za Slovensko minister hospodárstva a podpredseda slovenskej vlády – Slovensko, ako aj Maďarsko a Česko na rozdiel od iných štátov dostávajú ropu priamo cez ropovod a tento zdroj sa nedá technicky nahradiť za krátky čas. To je výnimočná technická realita pre tieto tri štáty, preto si vyžaduje iné riešenie. Pravda, ak dopravu nestopnú sami Ukrajinci. Pre Slovensko je realitou, že jej rafinéria je prakticky celá aj so ziskom v rukách maďarskej firmy a ľudia z éry tej vlády, ktorá ju do Budapešti predala, sú v dozornej rade.

Poučenie? Akákoľvek každá maďarská vláda sleduje vo všetkom, aj pokiaľ ide o Slovensko, vždy len maďarské ciele.