Ukrajina je náš významný sused bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie. Asociačná dohoda EÚ s touto krajinou ju ešte viac zblížila so Slovenskom a vzťahy, či už išlo o obchodné, kultúrne i spoločenské, boli stále aktívnejšie. Žiaľ, situácia od marca tohto roku, kedy svet zaplavil koronavírus, nepriaznivo ovplyvnila aj spoluprácu Slovenska s Ukrajinou. Potvrdil to na nedávnej tlačovej konferencii aj veľvyslanec Ukrajiny v Bratislave Jurij Muška. „V minulom roku vzájomný obchod týchto dvoch krajín dosiahol výšku pol miliardy  amerických dolárov. Od začiatku tohto roku však vývoz z Ukrajiny klesol o 34 percent a služieb o osemnásť“, uviedol pán veľvyslanec. „Žiaľ, pandémia ovplyvní aj výšku hrubého domáceho produktu na Slovensku i u nás, na Ukrajine vraj klesne iba o päť percent, ale myslím si, že sú to predpovede len tých najoptimistickejších ekonómov“, povedal najvýznamnejší predstaviteľ tejto krajiny u nás, ktorá je väčšia ako Francúzsko o územie, väčšie než Slovensko.

Vtedajší predseda vlády SR Robert Fico síce krátko po okupácii polostrova Krym v roku 2014 oficiálne vyhlásil, že ide o anexiu a porušenie medzinárodného práva, ale v nasledujúcich rokoch už o okupantoch ako takých vo svojich vystúpeniach nehovoril. Samozrejme, ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov SR, ktorá je členom EÚ i NATO, vždy odsudzoval násilné pripojenie ukrajinského územia k Ruskej federácii, ale, ako konštatoval Jurij Muška na rozdiel od súčasnej vlády už potom výrazy „okupanti“ a „okupácia“ nepoužíval, jednoducho snažil sa im vyhnúť.

Áno, slovensko-ukrajinské vzťahy boli vždy na veľmi dobrej úrovni. Jeho Excelenciu však mrzí, že medzivládna dvojstranná komisia zatiaľ naposledy zasadala v roku 2013!  V predchádzajúcich rokoch sa jej členovia stretávali aspoň dvakrát ročne, raz na Slovensku, potom na Ukrajine, alebo naopak. Pritom neustále je dosť dôvodov na takéto spoločné rokovania. Napríklad v súčasnosti by obe strany mohli spoločne riešiť problémy pandémie, minimálne v dvoch susedných regiónoch, teda na východnom Slovensku a v Zakarpatskej oblasti. Ukrajinská strana pozorne sleduje boj s koronavírusom u nás a oceňuje jeho výsledky, ktoré slúžia susedom za vzor. Veď možno je to náhoda, možno nie, asi výsledok mnohých príčin, ale najviac postihnutých koronavírusom je v západných oblastiach Ukrajiny a v Kyjeve s okolím, teda tam, kde je najväčší kontakt s cudzinou. Zakarpatsko má za sebou aj jarné povodne s nepríjemnými následkami, veď až 90 mostov bolo zničených. Pomoc zo strany Slovenska predstavuje až 190 000 eur v rôznych formách a pán veľvyslanec vyjadril za jej poskytnutie slová poďakovania a vďačnosti.

PRIVÍTANIE PREZIDENTA V. ZELENSKÉHO

V tomto roku má našu republiku navštíviť prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj. Nie náhodou, veď jeho slovenská kolegyňa Zuzana Čaputová už absolvovala cestu k východným susedom ešte v minulom roku, ktorá patrila medzi jej prvé zahraničné návštevy. „Termín a program pobytu Volodymyra Zelenského v Slovenskej republike svedomite pripravujú obe strany. Samozrejme, plánujeme v ňom aj stretnutie s príslušníkmi ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku. Zdá sa, že oni by boli najradšej, keby jeho cesta začala na východe republiky, kde je ich najväčšia koncentrácia, iní však chcú, aby jeho návšteva začala v Bratislave,“ povedal J.Muška.  V prvom spomenutom prípade by asi jeho cesta viedla letecky do Košíc, alebo prevozom v automobilovej kolóne z Užhorodu, čo by však bolo dosť komplikované a veľmi náročné. V každom prípade je u nás veľa tých, ktorí sa na návštevu ukrajinského prezidenta tešia. I keď objektívne musíme priznať, že táto oficiálna cesta na Slovensko je v poradí dôležitosti riešenia problémov ukrajinskej hlavy štátu možno tak v druhej či tretej desiatke.

Jednotkou v tomto rebríčku zostáva situácia na východe krajiny, teda v častiach dvoch oblastí, ktoré sú v rukách separatistov. Podľa pána veľvyslanca sa síce pandémia s bojmi na Donbase nedá porovnávať, ale ľudia prichádzajú o životy i po nakazení sa koronavírusom i po útokoch na tých, ktorí bránia celistvosť svojej domoviny. Tak napríklad v čase prímeria separatisti zastrelili 62 príslušníkov Ukrajinskej armády a dokonca aj vojenského lekára, ktorý pod vlajkou s červeným krížom išiel pomôcť zranenému príslušníkovi armády. Podľa Jeho Excelencie za týmto aktom, k akým tak často nedochádza ani vo veľkých vojnách, stoja príslušníci ruských ozbrojených síl. O ich prítomnosti na východe Ukrajiny už dnes nikto nepochybuje a v prípade ich zajatia a priznania sa, že sú vojakmi Armády Ruskej federácie už ani Moskva sa nesnaží ovplyvňovať svetovú verejnú mienku že síce ide o príslušníkov jej ozbrojených síl, ale v čase svojej dovolenky a z vlastnej iniciatívy, teda ako súkromné osoby.

ČO SA ROBÍ NA KRYME?

Prevažná väčšina krajín na svete stále považuje polostrov Krym za súčasť Ukrajiny. Nečudo, že Kyjev neustále pozorne sleduje situáciu na tomto okupovanom území, na ktorom v prípade vyvesenia žlto-modrej ukrajinskej zástavy hrozí dotyčnému nepodmienečný trest väzenia. Aktivisti, ktorí nájdu odvahu demonštrovať proti okupácii, sú súdení ako teroristi a v takýchto prípadoch im hrozia roky, strávené v najprísnejšie strážených zariadeniach. Ukrajina sa nevie zmieriť ani s tým, že pokračuje ďalšia militarizácia Krymu. Jej súčasťou je nielen rozmiestnenie vyše 400 tankov na polostrove, ale aj povolanie cca 21 000 obyvateľov Krymu do Ruskej armády v rámci povinnej základnej vojenskej služby. Nielen Ukrajina, ale aj jej početní spojenci ich však považujú stále za občanov tejto krajiny. „Samozrejme, vojensky by sme nad Ruskom nikdy nezvíťazili a v žiadnom prípade netúžime s ním vojensky bojovať. Zostávajú nám iba politické prostriedky a všestranná podpora našich spojencov, medzi ktorými je aj Slovenská republika. Na druhej strane sme pre Slovensko stále dôležitý partner, predovšetkým preto, lebo sme susedia,“ povedal na záver svojho vystúpenia pred novinármi veľvyslanec Ukrajiny v Bratislave Jurij Muška.

PREKVAPENIE SA NEKONALO

O tom, aký je diplomatický jazyk sa už dlhé roky rozprávajú legendárne príbehy i vtipy. Od týchto ľudí sa vyžaduje, aby nikdy nikoho priamo neurazili, nepovedali, čo si v skutočnosti myslia a teda jednoducho – aby sa ich slová detailne analyzovali a až potom by sa na to prišlo, čo nimi chcel ich autor vlastne povedať. Jeho Excelencia Jurij Muška, rodák zo susedného Zakarpatska, veľvyslanec Ukrajiny v Bratislave, podľa týchto kritérií nie je celkom typicky diplomat. Je priamejší a úprimnejší než väčšina kolegov na jeho úrovni. Taká svetlejšia výnimka, pretože nad jeho slovami netreba dlho uvažovať, dá nimi najavo, čo si myslí. Možno aj to, alebo jednoducho len ešte neskúsenosť jedného mladého, ale ambiciózneho kolegu podnietilo k položeniu otázky počas tlačovej besedy s pánom veľvyslancom, adresovanej priamo jemu: „Čo si myslíte o Igorovi Matovičovi?“ Nuž, môžeme predpokladať, že veľmi veľa jeho kolegov, diplomatov by takáto otázka doslova vydesila. Možno by sa zatvárili, že ju prepočuli, resp. že jej nerozumejú. Môžeme predpokladať, že aj Jurij Muška asi niečo také počul po prvýkrát v tejto svojej diplomatickej funkcii, ale nedal sa vyviesť z rovnováhy. „Píšte, prosím, čo si o pánovi premiérovi myslíte vy, alebo čo si myslia občania Slovenska. O tom však, čo si myslím ja o pánovi predsedovi slovenskej vlády, o tom informujem svojich predstavených v Kyjeve“.

Nuž, verme, že mladý kolega sa po tejto skúseností už žiadneho veľvyslanca u nás nebude pýtať, čo si myslí o našich najvyšších predstaviteľoch. Pritom všetka česť, dostal slušnú lekciu o tom, čo diplomati môžu a čo nie, na čo sa ich možno pýtať a na čo nie...