Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Iný kraj – iný mrav? – Vladimír Mezencev

V predchádzajúcich vydaniach Slovenského rozhľadu sme priamo „z miesta činu“ priniesli niekoľko príspevkov o parlamentných voľbách na Ukrajine, ktoré sa uskutočnili 28.októbra. Ich autor aj redakcia boli presvedčení, že už nadišiel čas ukončiť ich uverejňovanie, veď od samotných volieb ubehol solídny čas – takmer dva mesiace. Nakoniec sme sa rozhodli pre ešte jeden príspevok. Z niekoľkých príčin. Predovšetkým sa nám podarilo získať nové zaujímavé informácie, okrem toho všetky naše médiá situácii v Najvyššej rade Ukrajiny síce venujú pravidelnú pozornosť, ale prinášajú spravidla len informácie bulvárneho charakteru. Nuž, v neposlednom rade aj preto, lebo časť našich pravidelných čitateľov náš seriál o voľbách na Ukrajine zaujal a želajú si ďalšie príspevky na túto tému...

U našich východných susedov je v porovnaní s nami veľmi špecifická situácia. Tak napríklad u nás činnosť NR SR oficiálne končí niekoľko dní pred každými parlamentnými voľbami ale na Ukrajine ešte niekoľko týždňov /!/ po ukončených voľbách pracuje a prijíma zákony Najvyššia rada v zložení, ktoré je pre nové volebné obdobie vzhľadom na výsledky volieb nereálne. Tak napríklad ešte 6. Decembra ukrajinský parlament prijal taký vážny dokument akým je štátny rozpočet na rok 2013, pričom o ňom rozhodovali aj poslanci strán, ktoré sa do novozvoleného parlamentu vôbec nedostali! V každom prípade niektoré údaje z činnosti parlamentu, ktorý oficiálne ukončil činnosť až 6.decembra, sú veľmi zaujímavé. Tak napríklad – v priebehu 5- ročného volebného obdobia sa dvaja poslanci sami, z vlastnej iniciatívy vzdali svojich mandátov, teda pôsobenia v Najvyššej rade Ukrajiny. Niečo také by sa na Slovensku asi nikdy nestalo. Okrem toho počas päťročného pôsobenia parlamentu ôsmi poslanci zomreli. Kuriózne však je, že počas týchto piatich rokov bez zásahu zvonku vznikli tri vládnuce koalície iba preskupením straníckych klubov a zdá sa, že toto sa asi nestalo v žiadnom parlamente na svete. Dohromady išlo o päť politických strán, pričom ani jedna z nich nebola zastúpená vo všetkých troch vládnucich koalíciách.

Čo sa týka rôznych štatistík v súvislosti s poslancami a prácou parlamentu sú Ukrajinci oveľa dôslednejší než my. Tak napríklad naši susedia vedia, že každý zo 450 poslancov stojí ročne daňových poplatníkov najmenej 70 000 eur, priemerný plat jedného zákonodarcu predstavuje 1 400 eur /poslanci si už pred takmer tromi rokmi sami znížili platy v súvislosti s hospodárskou krízou o takmer polovicu/!/, ale zároveň 52 poslancov zmenili už počas pôsobenia v parlamente politické tričká a teda aj poslanecké kluby, verejne sa hovorí, že každý za takýto prestup dostal stovky tisíc eur, alebo amerických dolárov... Medzi rarity /zatiaľ/ patrí aj možnosť hlasovania jedného poslanca za niekoľkých svojich kolegov. Na prijatie zákona stačilo mať 50 poslancov a každý z nich mal v rukách štyri až päť hlasovacích kariet „rovnako zmýšľajúcich“. Ďalšou kuriozitou je, že práve 6.decembra z iniciatívy vtedajšieho predsedu parlamentu Vladimíra Litvina poslanci odhlasovali, že v novozvolenom zákonodarnom zhromaždení Ukrajiny už bude musieť každý poslanec hlasovať iba za seba, ale za túto zmenu v rokovacom poriadku mnohí z poslancov hlasovali aj za svojich neprítomných kolegov s ich kartami. Počas týchto piatich rokov došlo v ukrajinskom parlamente k trom masovým bitkám a ako poľahčujúca okolnosť im možno môže slúžiť to, že všetky súviseli s rozpravami pred prijatím dôležitých zákonov. Zdá sa, že aj novozvolení poslanci sa občas pobijú, čo naznačili už na svojom premiérovom zasadnutí 12.decembra ale o tom o niečo neskôr. Činnosť ukrajinského parlamentu v rokoch 2007-2012 môžeme uzavrieť tým, že jeho traja poslanci, právoplatne zvolení, si odpykávajú vo väzniciach tresty odňatia slobody, okrem Júlie Tymošenkovej aj J.Lucenko a V.Lozinskij. Ukrajinci sa na svojich 450 zákonných zástupcov nikdy nepozerali cez ružové okuliare – v tomto roku pred ukončením ich činnosti v Najvyššej rade im dôveroval iba každý piaty ukrajinský občan! Naozaj primálo...

Mnohí z nás 12.12.2012 považujú stále za veľmi šťastlivý dátum – a napríklad uzavreli v ten deň manželstvo, alebo sa rozhodli uskutočniť dôležitú finančnú transakciu. Zrejme aj tí, ktorí zvolali prvé zasadnutie Najvyššej rady Ukrajiny na tento deň, uvažovali v rovnakom duchu. Išlo však o nevydarenú premiéru, v ktorej už došlo k vzájomnému napadaniu poslancov, konkrétne k výmene tvrdých úderov nad ktorými musel uznanlivo kývať hlavou aj jeden z najlepších boxerov na svete Vitalij Kličko, novozvolený poslanec a predseda strany UDAR /ÚDER/. Tak napríklad jeho kolegovia z národne orientovanej strany SVOBODA v nijakom prípade nechcú pripustiť, aby sa na pôde Najvyššej rady hovorilo aj po rusky. Na vysvetlenie – ukrajinčina je stále oficiálnym štátnym jazykom, ale ani mnohí poslanci z východných regiónov ju neovládajú a aj v parlamente hovoria po rusky. Každé ich takéto vystúpenie „svobodovci“ nahlas prekladajú do ukrajinčiny /z poslaneckých lavíc/ a nútia kolegov opakovať ich v štátnom jazyku...

Ďalším z dôvodov ku vzniku „ťažkého vzduchu“ v parlamente je odmietnutie otca i syna Tabalova vstúpiť do poslaneckého klubu Baťkivščina /Vlasť/, i keď za túto stranu sa do parlamentu dostali. Zatiaľ im znemožnili zložiť poslanecký sľub, ktorý ani pri najlepšom želaní zložiť nemohli, pretože ich opoziční kolegovia jednoducho vytlačili za dvere. Do tretice – silná strkanica a teda trma – vrma vznikla pri oznámení návrhu na zvolenie Vladimíra Rybaka /strana regiónov/ za predsedu Najvyššej rady Ukrajiny. Po tejto „výmene názorov“ jeden z poslancov za Stranu regiónov obvinil kolegu zo strany Svoboda že mu „prehrýzol ruku“. Šéf „svobodovcov“ J.Michaľčišin síce tvrdí, že nevidel nikoho, kto hrýzol a teda ani prehrýzenú ruku, ale potvrdil, že niektorí poslanci môžu mať problémy s rebrami a mohli inkasovať aj vážne údery do hlavy... Koalícia na čele so Stranou regiónov, ktorá trvala do 6.decembra, dala ešte nie tak dávno postaviť pred budovou Najvyššej rady Ukrajiny 2-metre vysoký a 200 m dlhý kovový plot. Ten nenávidí väčšina občanov krajiny a niektorí opoziční poslanci sa ho snažili vlastnými rukami rozpíliť. Zákonodarcovia zo strany Svoboda ho chcú odstrániť čo najskôr a zdá sa, že títo novopečení poslanci sú schopní si trúfnuť aj na zložitejšie záležitosti než je táto prekážka pred vstupom do parlamentu. Tvorí ju dohromady 628 kovových tyčí s ostrými koncami pripomínajúcimi kopije. Medzi občanmi Ukrajiny sa od jeho postavenia v roku 2011 šíri čierny humor podľa ktorého tých kopijí je dosť pre celý parlament i vládu...

S ďalšou iniciatívou prišiel Arsenij Jaceňuk, exkandidát na prezidenta Ukrajiny a v neprítomnosti Júlie Tymošenkovej predseda poslaneckého klubu Baťkivščina. Žiada nainštalovať v parlamente naprogramovaný komplexný technický systém „Rada“, ktorý pomocou senzorov dokáže kontrolovať registráciu i hlasovanie poslancov tak, aby sa nedali použiť, resp. zneužiť hlasovacie karty kolegov. To, že niečo sa v Najvyššej rade predsa len hýbe k lepšiemu je schválenie zákona dňa 6.decembra, teda ešte minulým parlamentom, o povinnej registrácii poslancov pred príchodom na zasadanie, čo potvrdia svojím vlastnoručným podpisom. Doteraz to páni poslanci nemuseli robiť a svoje výplaty dostali v plnej výške bez toho, aby svoju neúčasť na zasadnutiach museli zdôvodňovať.

ZAKARPATSKO NA CHVOSTE?
Východné Slovensko zaujímajú predovšetkým volebné výsledky v Zakarpatskej oblasti. Nie náhodou, veď práve s novozvolenými poslancami budú spolupracovať predsedovia dvoch samosprávnych krajov – Košického a Prešovského, teda Zdenko Trebuľa a Peter Chudík. V Zakarpatsku zvolili 12 nových poslancov, v dvoch prípadoch už dokonca nastúpili náhradníci, pretože dvojica právoplatne zvolených poslancov odmietla prevziať svoje mandáty. Nuž, skutočne nepochopiteľné, ale taká je realita. V Zakarpatskej oblasti do nového parlamentu zvolili iba dvanástich svojich, z toho polovicu tvoria poslanci najsilnejšej strany – Strany regiónov. Svoju stoličku v Najvyššej rade Ukrajiny bude mať aj maďarská menšina, sústredená prakticky iba v Zakarpatskej oblasti /István Hajdós/ a na veľké prekvapenie sa poslancom nestal Pavel Čučka, ktorému hlasy dali prakticky všetci obyvatelia Užhorodu a okolia slovenského pôvodu. Je to nepochopiteľné pretože vo všetkých predvolebných výskumoch verejnej mienky, organizovaných spoľahlivými a overenými agentúrami mal najväčšie predpoklady dostať sa do parlamentu. V obvode, v ktorom bol jednoznačne najväčším favoritom, zvíťazil nakoniec predstaviteľ Strany regiónov. V tomto prípade sklamaní Čučkovi voliči nehovoria o sfalšovaní volebných výsledkov, ale skôr o kupovaní hlasov. Niektorí kandidáti vraj platili až 50 eur za jeden hlas – a takých asi bolo naozaj dosť...

Tak či onak, októbrové ukrajinské voľby sú už minulosťou i keď v piatich volebných obvodoch sa budú opakovať. Na rozložení síl v Najvyššej rade to však už nebude mať nijaký vplyv. Je tu silná koalícia, ktorú tvoria Strana regiónov a komunisti, ale aj silná opozícia, zložená z Tymošenkovej Baťkivščiny, Kličkovho Udara a silne národne orientovanej Svobody. Nuž, koľko hromadných bitiek zažije a prežije súčasný ukrajinský parlament, to teda neuhádne nikto. Určite ich však bude viac ako za predchádzajúcich päť rokov. Napriek tomu sú však všetci optimisti. Veď HDP má vzrásť o 3,4 percenta a Ukrajina kupuje ruský plyn za najvyššiu cenu v Európe...
Vladimír MEZENCEV, Užhorod – Košice, /Príspevok napísaný pri materiálnej pomoci Literárneho fondu/