Tri a pol mesiaca bude trvať, kým do Bieleho domu vkročí víťaz/ka volieb, ktoré budú 5. novembra. Inaugurácia, prísaha novej hlavy štátu, bude 20. januára 2025. Prezident USA je hlavný veliteľ armády, ako aj určovateľ zahra­ničnej politiky a nezodpovedá sa parlamentu, ktorý ho nemôže odvolať, má rozsiahlu právomoc meniť obsadenie štátneho aparátu. Všade, kde sa rozhodne, ho 20. januára má čakať ním určená štátna mašinéria.

Voliť sa bude aj 435 členov Snemovne reprezentantov a 34 senátorov zo stočlenného senátu. Aj vo voľbách do dvoch komôr Kon­gresu USA ide o to, ktorá z dvoch tradičných veľkých strán - repub­likáni a demokrati - získa alebo nezíska väčšinu v jednej alebo druhej komore Kongresu alebo v oboch a akým rozdielom.

■ ROZHODNÚ VOLITELIA

Pozoruhodnosťou volebného systému USA, ktorý vychytený moderátor rakúskej televízie Armin Wolf nazval komickým, je, že 5. novembra sa vlastne nevolí prezi­dent. V jednotlivých z päťdesiatich štátov sa získavajú hlasy pre voliteľov. Volitelia sú zaviazaní kandidáta, pre ktorého získavali hlasy, aj zvoliť. To, že už 5. novembra má byť jasné, kto vyhral, vyplýva z oného „komic­kého“ systému. Platí totiž zásada, že víťaz berie všetko. Teda stačí čo len jedným hlasom získať väč­šinu a aj hlasy voliteľov porazeného súpera pripadnú víťazovi.

Počet voliteľov v jednotlivých štátoch je rovnaký ako počet členov Snemovne reprezentantov zastupu­júcich jednotlivé štáty únie. Teda na výhru treba mať najmenej 270 voli­teľov. V USA neplatí systém jeden človek jeden hlas. Tak sa už päťkrát stalo, že vyhral prezident, ktorý mal hlasy väčšiny voliteľov, ale len preto, že mu v rámci zásady víťaz berie všetko, pri­padli hlasy protiv­níka. V roku 2000 vyhral v drama­tickom zratúvaní hlasov na Floride G. Bush nad Al Gorom rozdie­lom päťsto hlasov. V roku 2016 vyhral Donald Trump nad Hillary Clintonovou, za ktorej voliteľov hlasovali tri milióny voli­čov, ale v rámci zásady víťaz berie všetko, všetci volitelia boli zaviazaní dať hlasy Trumpovi.

Tento systém rozdelil päťdesiat štátov na tie, ktoré pravidelne volia republikánov alebo demokratov, a na tie, ktoré to striedajú. Teraz ich je sedem. Predvolebná kampaň sa vedie najmä v nich v menšine. Sedem štátov, bombardovaných nákladnou reklamou a agitáciou, rozhoduje o osude volieb. Politickí ovplyvňovatelia verejnej mienky, tzv. influenceri, bez zábran, doslova na pochybnom kšefte, bez novinár­skych zásad dostávajú za mediálnu reklamu veľa peňazí.

■ PRELIETAVÁ GEORGIA

Jeden z „prelietavých“ štátov je desaťmiliónová Georgia, kde sa čer­nošskí voliči sťažujú na vytváranie volebných okrskov tak, aby v nich nemali väčšinu. Tiež sa vyžadujú identifikačné doklady - to je v USA vodičský preukaz. Mnohí ho nemajú, lebo nemajú naň peniaze. Sťažova­telia narátali stovky obmedzení. Sú štáty (šesťmiliónová Arizona), kde je strach z násilia v dňoch po voľ­bách, keď sa budú zratúvať hlasy.

V roku 2010 ústavný súd zrušil limity volebných nákladov pre práv­nické osoby, tak demokratická kan­didátka Kamala Harrisová od tohto­ročného júla získala za krátky čas vyše miliardy. Republikánsky líder Donald Trump má na svojej strane miliardára, jedného z najbohatších ľudí na svete, Elona Muska (241 miliárd dolárov). Ten nasadil neví­daný finiš - denne žrebuje a dáva milión dolárov jednému z nových podporovateľov.

Pri prezentácii programu zní­ženia daní Trumpovi tlieskali aj na Wall Street, hoci by to zadlženie USA zvýšilo o 7,5 bilióna dolára. V nestabilnom svete vojen a kríz majú voľby v USA mimoriadny význam aj pre nás.